Sabotované plynovody: Keby to boli Rusi, ako by to urobili?

V prípade poškodenia plynovodov sa hovorí o sabotáži. Najpravdepodobnejším podozrivým sú ruskí potápači, alebo dron.

Sabotované plynovody: Keby to boli Rusi, ako by to urobili?
Únik plynu z podmorského plynovodu odfotografovaný dánskou stíhačkou. (Zdroj: Dánske ozbrojené sily (Forsvaret))
Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Z plynovodov Nord stream 1 a 2 uniká plyn celkovo na troch miestach. Je zrejmé, že plynovody boli poškodené úmyselne a podľa dánskych a švédskych seizmológov sa jednalo o poškodenie podmorskou explóziou. Podotýkam, že poškodenia podmorských potrubí nehodou alebo prírodnými silami sú veľmi zriedkavé, s výnimkou udalostí typu zemestrasenia. Nezdá sa byť pravdepodobné ani to, že by bolo potrubie náhodne zachytené napríklad lodnou kotvou. Zhodou okolností totiž k poškodeniam došlo na troch miestach v tesnej blízkosti hraníc dánskych pobrežných vôd v okolí ostrova Bornholm. Podľa mapy na ktorej sú zanesené varovania pre lode plaviace sa v oblasti sú dva úniky plynu spôsobené porušením plynovodov v dánskej a jeden vo švédskej výlučnej ekonomickej zóne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Výstrahy pre námorníkov v okolí ostrova Bornholm.
Výstrahy pre námorníkov v okolí ostrova Bornholm. (zdroj: Nord Stream 2 AG)

Len pre vysvetlenie, výlučná ekonomická zóna je (exclusive economic zone, EEZ) je oblasť vo vzdialenosti až 200 námorných míľ od pobrežia štátu, ktorý si v EEZ vyhradí právo na využívanie nerastných surovín, najmä ich ťažbu a súvisiaci prieskum, a tiež na využívanie EEZ vo forme rybolovu. V EEZ je možné stanoviť bezpečnostné pásma (zones de sécurité) napríklad v okolí ťažobných zariadení, ale len v ich bezprostrednej blízkosti. Plavba v EEZ sa teda plavba riadi režimom voľného mora, t.j. medzinárodných vôd (viac k tomuto napr: Čepelka, Č., Šturma, P: Mezinárodní právo veřejné, Praha: 2008.)

Páchatelia si teda dali zjavne dosť práce aby k explóziám došlo ešte v medzinárodných vodách, ale dosť blízko ich hraniciam na to, aby bolo jasné odkiaľ vietor fúka. Komu by to jasné nebolo, dávam do pozornosti článok nemeckého Spiegelu, podľa ktorého bola nemecká vláda varovaná americkými spravodajskými službami o riziku útokov proti plynovodom Nord Stream 1 a 2. V posledných hodinách navyše na Twittri začali ožívať ruskí trolovia, ktorí zdieľajú videá kde americký prezident Biden hrozí zastavením Nord Streamu 2. Zostrihané video pochádza zo začiatku roka (ešte pred inváziou) a Biden v ňom hovoril o ekonomických sankciách, nie o vyhadzovaní plynovodu do vzduchu, čo samozrejme profašistickí dezoláti zabudnú zmieniť.

SkryťVypnúť reklamu

Predpokladám, že tento naratív sa dnes, alebo zajtra začne valiť zo všetkých hnojometov vrátane poslanca, ktorého meno sa nevyslovuje, a to hneď po tom, čo si príkazy od svojich riadiacich dôstojníkov preložia na Googli z ruštiny. Nasledovať bude predloženie dôkazov zo strany Švédska, Dánska a Nemecka o ruskej účasti, po ktorom príde na radu vysmiaty Dmitrij Peskov, ktorý sa bude dušovať, že Rusko na plynovody nezaútočilo. Tým bude možné považovať útoky za potvrdené.

Takže zatiaľ čo miestni fanúšikovia ruského fašizmu žeravia klávesnice, poďme si spolu odpovedať na túto otázku: keby za explóziami bolo Rusko, ako by to spravilo?

SkryťVypnúť reklamu

Ponorky

Pre začiatok treba podotknúť, že západní experti aj príslušníci ozbrojených síl už dlhšiu dobu upozorňujú, že Rusko je aktívne oblastiach, ktorými vedú strategické podmorské inštalácie, najmä komunikačné káble. Tieto spájajú okrem iných Európu s USA a prenášajú telekomunikačné signály či internetové dáta a samozrejme aj komunikáciu medzi vládami členských krajín NATO. Začiatkom roka si Rusko napríklad naplánovalo námorné cvičenie v EEZ Írska, zhodou náhod práve v oblasti ktorou vedú vitálne transatlantické káble.

Mapa podmorských káblov cez Atlantik podľa submarinecablemap.com
Mapa podmorských káblov cez Atlantik podľa submarinecablemap.com (zdroj: Printscreen z https://www.submarinecablemap.com)

V súvislosti s cvičením upozornil veliteľ britských ozbrojených síl Sir Tony Radkin na to, že v okolí strategických káblov sa pohybujú nielen hladinové lode, ale aj ruské ponorky. Bezpečnostný analytik H.I.Sutton, ktorý sa špecializuje na ponorky popísal, ako ruské ponevieranie sa v okolí podmorských káblov prebieha. Najprv celú oblasť zabezpečí útočná ponorka, napríklad triedy Akula (Projekt 971 Sčuka-B), ktorá dohliada na to, aby ostatné ponorky náhodou pri práci nevyrušili nepriateľské ponorky, alebo hladinové lode. Ak je vzduch čistý, prichádza do akcie veľmi veľká "materská" ponorka. Táto nesie pod svojim kýlom miniponorku, ktorá je uspôsobená na ponáranie sa do veľkých hĺbok (aj vyše 1000 metrov).

SkryťVypnúť reklamu

Rusko má v súčasnosti dve materské ponorky v službe. Jednou z nich je pomerne intenzívne medializovaná K-329 Belgorod (Projekt 09852). Belgorod je pôvodne sesterská loď nechválne známej K-141 Kursk triedy Oscar II a ako taká bola určená na nesenie striel s plochou dráhou letu. Belgorod bol ale modifikovaný, okrem iného predĺžený o takmer 30 metrov na celkových 184 m (niektoré zdroje uvúdzajú 178 m), čo ho radí medzi najväčšie ponorky sveta. Belgorod bol zbavený rakiet, ale zato by mal byť schopný niesť jednu z Putinovych superzbraní, jadrové torpédo Poseidon, ktoré je určené na nukleárne údery proti strategickým prístavom. Poseidon je tak veľký, že niektorými odborníkmi býva označovaný aj ako podmorský dron. Okrem Poseidonu ale Belgorod môže niesť aj jadrové miniponorky triedy Paltus (Projekt 1851.1 Halibut). Paltus je dlhý asi 40 metrov a má výtlak až tisíc ton, pričom sa môže ponoriť najmenej do kilometrovej hĺbky. Paltus je vybavený manipulačnými ramenami pomocou ktorých môže manipulovať s predmetmi na morskom dne, napríklad umiestňovať odpočúvacie zariadenia na podmorské káble, či tieto káble prestrihnúť. Paltus by určite zvládol umiestniť na morské dno nálož trhaviny.

Materská ponorka Belgorod s miniponorkou Lošarik (kliknite na link pre celý nákres).
Materská ponorka Belgorod s miniponorkou Lošarik (kliknite na link pre celý nákres). (zdroj: H.I.Sutton)

Sutton však píše, že Belgorod zrejme nie je našim páchateľom, keďže momentálne má operovať v Bielom mori. Okrem toho je 184 metrov dlhý Belgorod s pripojenou 40 metrovou miniponorkou Paltus, alebo iným obdobným systémom s nukleárnym pohonom (rusi tieto špionážne ponorky označujú AGS- атомная глубоководная станция) nevhodný do pomerne plytkého Baltu (v EEZ v okolí Bornholmu sa hĺbka pohybuje medzi 50-80m). Druhou veľkou materskou ponorkou v ruskej službe je BS-64 Podmoskovie, pôvodne raketová ponorka triedy Delata IV (Projekt 667 BDRM), z ktorej bola odstránená sekcia rakiet s nukleárnymi hlavicami a miesto nej bolo nainštalované zariadenie na dokovanie miniponoriek. BS-64 bola okrem iného materskou ponorkou jadrovej miniponorky AS-31 Lošarik, na ktorej došlo k tragickému požiaru v roku 2019. Lošarik je zrejme ďalšou generáciou AGS a podľa ruských zdrojov sa ponorila do testovacej hĺbky až 2500 m, aktuálne je pravdepodobne mimo prevádzku, aj keď sa Rusko snaží o jeho opravu po spomínanej nehode.

Lošarik aj ďalšie AGS prevádzkuje zvláštne námorné Hlavné veliteľstvo hlbokomorského výskumu (GUGI), ktoré podlieha priamo ruskému ministerstvu obrany, z čoho sa dá usudzovať že je námornou súčasťou vojenskej rozviedky GRU (GU) a tým pádom je určený nielen na prieskumné, ale aj sabotážne operácie. Rovnako ako Belgorod je však Podmoskovie pomerne veľkou ponorkou (dĺžka vyše 170 m) a preto jej použitie môže byť na Balte pomerne nápadné, hoci by obe materské lode s ich AGS boli schopné umiestniť trhavinu k plynovému potrubiu na morskom dne.

Podmorský dron

Omnoho nenápadnejšou možnosťou je umiestnenie trhaviny za pomoci podmorského dronu. Rusko disponuje viacerými UUV (unmanned underwater vehicle), ktoré môžu byť vypustené z hladinovej lode aj z ponorky. Ako ideálny sa na túto úlohu javí UUV Klavesin-2R-PM, alebo Klavesin-2M (známy v angličtine ako Harpsichord, teda čembalo). Klavesin má dĺžku asi 6,5m a váži asi 3,7 tony. Má však pomerne krátky dosah, asi 30 nm (približne 54 km), musel by teda operovať z nejakej materskej lode. Klavesin môže byť vypustený z hangáru na palube Belgorodu, alebo útočných ponoriek triedy Akula, ktoré su o niečo kompaktnejšie. Vzhľadom k jeho pomerne malým rozmerom je možné predpokladať, že ho dokážu vypustiť aj diesel-elektrické ponorky triedy Kilo resp. Improved Kilo (Projekt 877/ Projekt 636) ako je B-602 Magadan, ktorá patrí k ruskej Baltskej flotile, potvrdené to ale nie je.

Nákres UUV Klavesin-2M
Nákres UUV Klavesin-2M (zdroj: H.I.Sutton)

Okrem ponoriek môžu Klavesin vyputiť aj hladinové lode, napríklad jedna z troch "výskumných" lodí triedy Seliger (Projekt 11982), alebo Yantar (Projekt 22010). Tieto lode taktiež prevádzkuje GUGI, je teda možné ľahko uhádnuť aké výskumy prebiehajú na ich palube. Každopádne niektorá verzia Klavesinu, nech už vypustená z akéhokoľvek materského plavidla, by pravdepodobne zvládla umiestniť trhaviny na plynovod. V prípade ich vypustenia z ponorky by to bolo pomerne ťažko odhaliteľné, naopak námorných výskumných plavidiel by si námorníctva a spravodajské služby príslušných štátov určite všimli, takže či sa tak stalo by sme sa pravdepodobne dozvedeli v najbližších dňoch.

Potápači

Naopak pomerne zložité by asi bolo stopovanie ďalšej možnosti sabotovania podmorských plynovodov, a to pomocou bojových potápačov. Sovietske a neskôr ruské námorníctvo tento typ síl rozvíjalo pomerne intenzívne a je zrejmé, že jeho potápači sú schopní ponoriť sa do hĺbky, v ktorej sú potrubia podmorského plynovodu, teda v danej oblasti do cca 70-80 metrov. Takýto ponor by spĺňal kritériá technického potápania, ktoré je podstatne technicky a fyzicky náročnejšie než bežné amatérske (rekreačné) potápanie, avšak realizovateľné.

Potápačov je možné vypustiť v blízkosti plynovodov napríklad z ponorky, vrátane bežnej ponorky triedy Kilo (prostredníctvom torpédometov). Potápači by sa následne k cieľu priblížili pomocou tzv. DPV (driver propulsion vehicle), niekedy nazývaných podvodné skútre, ktoré im umožnia plávať na pomerne veľkú vzdialenosť (jednotky až desiatky kilometrov). Rusko má k dispozícii pomerne veľké množstvo typov DPV, napríklad Proton-3, alebo SOM-1 ruskej výroby, alebo americké DPV Gavin. V minulosti mali ruské námorné jednotky Specnaz k dispozícii aj tzv. trpasličie ponorky napríklad triedy Triton-2, alebo Piraňa (Projekt 868, kód NATO: Losos). Tieto však zrejme už nie sú v činnej službe vzhľadom k svojmu veku, podľa Suttona boli obe lode triedy Piraňa zošrotované v 90. rokoch, osud Tritonov je neznámy.

Potápačov je samozrejme možné vypustiť aj z hladinovej lode, či už z vojenskej ktorá by sa pohybovala v oblasti, alebo "civilnej", ktorá by bola uspôsobená pre potreby technického potápania (na lodi je napríklad potrebné mať zásoby špeciálnych dýchacích plynov, komunikačné vybavenie, žeriavy alebo navijáky a pod.). Odhalenie takéhoto spôsobu umiestnenia náloží sťažuje to, že tieto mohli byť na miesto nainštalované pred pomerne dlhou dobou a vybavené časovým spínačom (zhodou okolností k výbuchu došlo práve v deň spustenia poľského plynovodu Baltic Pipe), alebo spínačom s diaľkovým rádiovým ovládaním.

Záver

Ako vidíte Rusko má dostatok technických prostriedkov na to, aby vykonalo sabotáž plynovodov Nord Stream. Z hľadiska utajenia vychádzajú najlepšie útoky za pomoci ponorky, resp. z ponorky vypustených potápačov, či UUV, nech už akéhokoľvek z vyššie uvedených druhov. V tomto prípade nie je problém, že by ponorky boli absolútne nezistiteľné, aj keď modernejšie ruské ponorky, napríklad triedy Akula, sú veľmi tiché. Problémom je to, že schopnosti technológií na odhaľovanie ponoriek, či už sú to vlastné ponorky, podmorské sonarové systémy (ako napr. SOSUS), alebo protiponorkové hliadkové lietadlá, sú prísne utajované. Je otázne, či by sa západné štáty rozhodli zverejniť dáta z týchto systémov, aj keby fašistickú ponorku odhalili priamo pri potrubí, a to z pochopiteľnej snahy nevyzradiť vlastné schopnosti protiponorkového boja. V takomto prípade by sme sa zrejme pravdu dozvedeli až za desiatky rokov po odtajnení spravodajských archívov.

Na druhej strane použitie napríklad civilnej hladinovej lode by bolo odhaliteľné pomerne ľahko, zároveň by však dalo Rusku plausible deniability, teda možnosť vyhovoriť sa na "turistov" ako v prípade otravy Sergeja Skripaľa, alebo nejakých mysterióznych teroristov. Z tohoto hľadiska sa jedná o úspešnú operáciu hybridnej vojny, keďže vďaka jej popierateľnosti nás zrejme čakajú týždne smrští splaškov od miestnych aj zahraničných profašistických keyboard warriors.

Okrem nástrojov a možností na vykonanie útoku malo fašistické Rusko aj niečo iné- motív. Jednak do jeho kariet hrá akákoľvek neistota na trhu energetických komodít vyvolaná pochybami, či sú západné plynovody bezpečné pred ďalšími útokmi a jednak týmto eskalujú napätie ak nie priamo na území západu, tak na jeho "zadnom dvorčeku". V umiestnení explózií takmer na hranici teritoriálnych vôd je totiž jasná implicitná hrozba- ak dnes úťočíme tesne pri vašich výsostných vodách, zajtra už môžeme operovať priamo v nich. Z historického hľadiska by to ani nebolo nič neobvyklé, napríklad do švédskych vôd sa sovietske ponorky zatúlali v priebehu studenej vojny viackrát, pri jednom z najvážnejších incidentov, keď sovietska ponorka S- 363 narazila na skaly došlo takmer k prestrelke medzi Švédskom a sovietskou flotilou.

Vlado Monček

Vlado Monček

Bloger 
  • Počet článkov:  34
  •  | 
  • Páči sa:  1 005x

Člen Klubu mladých modelárov podcastu Silný výber. Člen Občianskej konzervatívnej strany. Píšem o zbraniach pre ľudí, ktorých nezaujímajú zbrane. Zoznam autorových rubrík:  SpoločnosťPoéziaNezaradené

Prémioví blogeri

Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

44 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

280 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

735 článkov
SkryťZatvoriť reklamu