Tajné rande v jarný podvečer, alebo Štyri ročné obdobia v obrazoch

Štyri ročné obdobia – 4 absolútne odlišné svetelné a farebné kombinácie - 4 rôzne obrazy. Áno, výber bude subjektívny, ale, rada sa nechám inšpirovať a možno bude každý rok spojený s inými farbami, teda aj obrazmi.

Tajné rande v jarný podvečer, alebo Štyri ročné obdobia v obrazoch
Jar 1862 (Zdroj: Charles-François Daubigny)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Tento krát som si však svoje štyri ikony vybrala....

Čas letí ako voda, zastaviť ho môže iba umenie. Práve v umeleckých dielach častokrát nachádzame zachytené scény, ktoré nám pomáhajú cestovať v čase, nielen v tom historickom, ale aj v čase prírodnom. Musím sa priznať, čím viac sa pozerám na umelecké diela, tým mám pocit, že vidím viac a viac odtieňov farieb, ktoré som si dovtedy nevšímala. Toto moje súkromné farebné spektrum začalo robiť analýzu aj na bežných životných „scénkach“. Príroda tiež nie je výnimkou. Na prechádzkach často premýšľam nad tým, aké farby sa dajú vidieť a pristihla som sa pri tom, že im hľadám analógiu v umeleckých dielach. Takže,...

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

JAR

            Obdobie, kedy sa na nás usmieva ešte veľmi zubaté slniečko. Nie, nejdem písať umelecký opis ročných období :). Obdobie, ktoré sa považuje za začiatok nového cyklu života. Naši predkovia, ktorí žili bližšie k prírode to cítili silnejšie. Práve s jarou bolo spojených množstvo rituálov, ktoré sa samozrejme prejavili aj v umení, viac však v dekoratívnom umení, ktoré najflexibilnejšie reaguje na zmenu „módy“ a samozrejme má prioritne funkčný cieľ.

            Na jar je príroda ešte šedá, takmer studená. Miešajú sa posledné mapy snehu s blatom, avšak svojou zeleňou ich prebúdzajú zelené listy a kvietky, ktorých biele hlavičky sa objavujú v prírode.

Skryť Vypnúť reklamu

            Najvernejšie prírodu dokázali zachytiť umelci, ktorí maľovali v exteriéri, avšak, dlho im to bolo zakazované. Keď vznikli prvé školy maľovania, ktoré sa ako huby po daždi objavujú od konca 16.storočia, vytvorili sa akoby prvé kritéria „správnej maľby“. Maľovalo sa podľa starých vzorov, avšak vždy iba v ateliéri. Tak, dobre, neboli ani farby, ktoré by ste si mohli len tak so sebou zobrať na vychádzku do prírody. Avšak, veľkou zmenou v dejinách umenia bola Barbizónska škola, ktorá bola priamym predkom svetovo známych impresionistov. Umelci sa stretávali v Barbizonskom lese, v Anglicku, kde maľovali to, čo videli. Hlavne Charles Franꞔois Dauligny (1817 – 1878) sa snažil prírodu oslobodiť od predstavy romantikov. Romantizmus totižto zobrazuje prírodu, avšak viac vymyslenú, alebo štylizovanú. Romantici verili, že v obraze práve príroda môže vypovedať o pocitoch hlavného hrdinu ich malieb.

Skryť Vypnúť reklamu

Charles-François Daubigny (15.02.1817, Paríž - 19.02. 1878, Paríž)
Charles-François Daubigny (15.02.1817, Paríž - 19.02. 1878, Paríž)  

            Charles Dauligny sa však snažil zobraziť prírodu, tak ako ju videl. Barbizonská škola a jej predstavitelia ešte stále používali tieto romantické princípy zobrazovania, vďaka čomu vznikol napríklad obraz idylickej anglickej krajiny – Voz so senom (Národná galéria v Londýne), ktorý namaľoval John Constable (1776 – 1837) v roku 1821. Dauligny išiel ešte ďalej, práve tento autor je pre mňa svojou maľbou JAR stelesnením tohto ročného obdobia. (Názov je čisto náhodný, zistila som ho až neskôr :)).

Voz sena
John Constable
1821
Národná galéria, Londýn
Voz sena John Constable 1821 Národná galéria, Londýn  

            Anglický maliar mal veľmi dobré predpoklady k tomu, aby sa venoval maľbe. Jeho otcom bol významný anglický maliar Pol Daugligny. Ten v roku 1938 predstavil na výstave maľbu Petra Veľkého. Pri maľbe vychádzal z malieb prvých ruských maliarov Ivana NikitinaAndreja Matveeva, ktorý sa osobne poznali s Petrom Veľkým a namaľovali niekoľko jeho portrétov ešte počas jeho života. V tom istom roku Charles na výstave ukázal svoje prvé „krajinky“. Avšak, popularitu si s nimi získal až v 50. rokoch. Kritici o jeho diele hovorili, že je veľmi poetické. A to maliar nechcel. Preto si začal vyberať najnevkusnejšie výjavy zo života a zobrazovať ich realisticky. Avšak, hodnotenie bolo stále rovnaké. Plne jeho umenie ocenili začínajúci maliari, ktorí sa stali prvými impresionistami. Mane na Salóne v roku 1859 zhodnotil jeho diela veľmi kladne a povedal, že je to človek, ktorý rozumie prírode.

Skryť Vypnúť reklamu

Peter I. Veľký 
 Paul Delaroche
1838
Kunsthalle, Hamburg
Peter I. Veľký Paul Delaroche 1838 Kunsthalle, Hamburg  

            Charles poznal veľmi dobre metódy maľby starých maliarov, nakoľko pracovala ako reštaurátor v Louvre. On však začína používať veľmi hrubé, akoby nedokončené ťahy štetcom. Maniera je tak hrubá, akoby narýchlo nanesená. Veľký vplyv na neho mala návšteva Barbizonského lesa v roku 1843.  Kde sa naučil realistickej maľbe.

            Obraz Jar, ktorý sa dnes nachádza v Starej národnej galérii v Berlíne bol maliarom namaľovaný v roku 1862. Dá sa preto predpokladať, že ho už namaľoval plne sformovaný autor. Hovorí sa, že svoje dielo si veľmi sám vážil. (Čím viac kačiek je namaľovaných, tým bol obraz autorovi vzácnejší). Obraz je namaľovaný na vertikálnom plátne, čo plne zodpovedá zobrazovanému sujetu. Maliar zachytil prebúdzajúcu sa krajinu. Akcent robí prioritne na zobrazení krajiny, avšak používa aj štafáž (teda malé postavy ľudí, ktoré predstavujú vedľajší sujet).

Jar
Charles-François Daubigny
1862
Stará národná galéria, Berlín
Jar Charles-François Daubigny 1862 Stará národná galéria, Berlín  

            Na obraze sú prioritne použité studené farby. Chladné odtiene zelenej sa vzájomne prelínajú. Na zemi sa ukazujú ešte plochy blata, z ktorých už vyrastá mladšia, zelenšia tráva. Autor využil vzdušnú perspektívu. Máme skutočne pocit, že túto scénu videl jeden podvečer. Je realistická. Nejasné kontúry zobrazeného vytvárajú dojem dynamiky v obraze. Obraz je statický, ale jednotlivé ťahy štetca vytvárajú dojem, že sa príroda hýbe vplyvom vetra.

            Väčšia časť plochy obrazu je venovaná nebu. Modrá, nie veľmi jasná farba neba, je rozbíjaná bielobou oblakov. V strednej časti vidíme aj zobrazenie čiernych vtákov, ktorý sa pravdepodobne vracajú zo svojich zimovísk. Niektorý už našli svoje útočisko na konároch najvyššieho stromu. Tento element pridáva obrazu aj vertikálnej orientácie kompozície.

Vyčlenenie kompozičnej schémy
Vyčlenenie kompozičnej schémy  

            Zelené farby sú rozbíjané bielou farbou. Práve tá symbolizuje malé púčky kvetov, ktoré zdobia konáre stromov. Vidíme ich nielen na prvom pláne obrazu, ale aj na vzdialenejších plánoch. Taktiež autor v tomto mori zelenej farby robí farebnostný akcent na bielych šatách ženy.

            Nie v strednej časti obrazu, ale viac napravo autor umiestnil pár, ktorý je k nám otočený chrbtom. Autor takýmto umiestnením dosiahol vyváženie hmoty na obraze. V ľavej časti máme kríky, ktoré sú umiestnené na druhom pláne obrazu. Na tomto istom pláne je aj pár. Takýmto spôsobom máme pocit, že plochy sú vyvážené. Pár ešte dopĺňa pohľad do diaľky, kde na kopcoch vidíme zobrazenie hája s ďalším porastom.

            Samozrejme, podľa starých predstáv je zmena ročných období spojená s kolobehom života človeka. V tomto období, je teda človek mladý a hľadá si svoje miesto v živote. K tomu, samozrejme, potrebuje partnera, aby sa mohol prehupnúť do „leta“. Taktiež vo folklóre práve jar bola určená ako obdobie, kedy si dievčatá hľadali svojich vyvolených. (V lotyšskom folklóre si napríklad sadali na kopce a prenikavo spievali, za to im chlapci stavali vysoké hojdačky. Na čo? Chceli si ich prehliadnuť z každej strany.) Naspäť k nášmu obrazu. Autor zobrazil práve stretnutie muža a ženy, idú pravdepodobne na večernú romantickú prechádzku. Ich oblečenie vzájomne kontrastuje. Čierny odev muža hovorí o spojení s prírodou. Zase biele šaty ženy hovoria o jej „čistejšom“ svete. Akcent autor vytvoril s detailom červených stužiek, ktoré má mladá žena vpletené vo vlasoch. Muž držiac dievča okolo pásu ju odvádza do hĺbky obrazu.

            Akoby obraz vyzeral bez páru? A načo ho tam vlastne umiestnil? Samozrejme hovoríme o umelcovi „krajiniek“, avšak práve použitím štafáže autor podčiarkol myšlienku začiatku, teda jari. Pre neho to bolo obdobie kedy sa prebúdzala krajina, ale aj ľudské srdcia...

            Jar má mnoho farieb, mnoho z nich zachytil práve Charles Dauligny zo svojej loďky-ateliéru.  Nesnažil sa o poetickosť, ani o presné vystihnutie videných detailov a pocitov, ako to neskôr budú robiť impresionisti.

 Preto sa mi jar spája prioritne s barbizonskou školou, kedy je tam ešte trochu romantickej predstavy, ale pritom je tam jasne viditeľný prechod k realistickej maľbe. A leto už príde zo svojimi zakázanými plodmi... O tom však nabudúce...

Miroslava Moncmanová

Miroslava Moncmanová

Bloger 
  • Počet článkov:  41
  •  | 
  • Páči sa:  15x

Rusko-slovenský historik umenia, ktorý sa snaží otvoriť umenie širokej verejnosti a poukázať na jeho bohatosť, pestrosť a individuálnosť Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu