<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Monicka Nagyová</title>
    <link>https://blog.sme.sk/monickanagyova</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Verejné ospravedlnenie</title>
      <description>Verejne sa chcem ospravedlniť autorovi tejto básničky za neumýselné plagiátorstvo (použitie výňatku z básne na napísanie charakteristiky "O mne" na tomto blogu).</description>
      <guid isPermaLink="false">8f0fc254-a145-4af6-bc13-d6b0682debd0</guid>
      <pubDate>Sat, 28 Jul 2012 07:48:09 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/monickanagyova/spolocnost/verejne-ospravedlnenie</link>
    </item>
    <item>
      <title>Snehové vločky</title>
      <description>Šál, kabát, rukavice, teplé čižmy, čiapka...žiadny telefón, i-pod alebo iný výdobytok modernej techniky. Odchod od reality. Do vymysleného sveta...</description>
      <guid isPermaLink="false">43bb29c3-9e2f-463d-99ca-d33b7ee124ce</guid>
      <pubDate>Sun, 12 Dec 2010 14:39:58 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/monickanagyova/proza/snehove-vlocky</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ja...Pre nich</title>
      <description>Od základnej školy spievala v malých skupinkách a zboroch. Jej sestra spieva v štátnom divadle, jej rodičia sú učitelia i hudobníci. Miluje hudbu, spev a dirigovanie. Všetko to chcela zlúčiť dokopy, a tak po vyštudovaní vysokej pedagogickej školy s odborom hudobná výchova založila na Evanjelickom gymnáziu v Košicach svoj vlastný spevokol. Dirigentka Mgr. Alena Csajková - Popovičová.</description>
      <guid isPermaLink="false">cf9ac979-9c67-4780-870e-16bedfd3e34f</guid>
      <pubDate>Sat, 21 Nov 2009 13:04:54 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/monickanagyova/kultura/ja-pre-nich</link>
    </item>
    <item>
      <title>Chcem Ti povedať....</title>
      <description>...veľmi veľa vecí. Vecí, ktoré mám v sebe a ktoré by si mal vedieť. Vecí, ktoré sú v mojom živote dôležité, ale neviem ich zo seba dostať. Chcem Ti to všetko povedať, lebo si sa stal niekým výnimočným. Niekým, koho som ešte v živote nemala...</description>
      <guid isPermaLink="false">59b7311c-14f7-4d06-a391-0d357f787bb7</guid>
      <pubDate>Mon, 21 Sep 2009 18:29:25 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/monickanagyova/proza/chcem-ti-povedat</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ľadová kráľovná</title>
      <description>Bol podvečer. Asi sedem hodín. Kráčala po ulici so svojou mamou. Blížili sa k areálu nemocnice. Jej v hlave znelo len toľko, že sa premôže a vojde tam. A potom vyjde a niekomu urobí radosť tým, že tam bola.</description>
      <guid isPermaLink="false">caea9adc-41c5-417e-ac28-92e2ac485ae3</guid>
      <pubDate>Mon, 30 Mar 2009 19:27:02 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/monickanagyova/proza/ladova-kralovna</link>
    </item>
    <item>
      <title>Scéna druhá..Názov : Úsmev...Pokus : tretí</title>
      <description>S pocitom nádeje, úplne bez viny...Vyberám potichu kľúče z kabelky. Teda...Snažím sa...Mám chuť si sadnúť na rohožku pred dverami, zapáliť si svoju obľúbenú cigaretku a dať si to konečne všetko v hlave dokopy...</description>
      <guid isPermaLink="false">8f884807-441f-4fca-885c-1787f4d8f3e2</guid>
      <pubDate>Wed, 28 Jan 2009 22:34:08 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/monickanagyova/lifestyle/scena-druha-nazov-usmev-pokus-treti</link>
    </item>
    <item>
      <title>Cesta do neznáma</title>
      <description>Kráčam do neznáma.... Pred sebou vidím len steny tunela, za sebou tmu...Svetlo sa stráca každým metrom, ktorý prejdem...</description>
      <guid isPermaLink="false">bff503e3-be1d-4f97-b3a8-c6b5202b4eb2</guid>
      <pubDate>Mon, 26 Jan 2009 04:43:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/monickanagyova/lifestyle/cesta-do-neznama</link>
    </item>
    <item>
      <title>Absolútny koniec</title>
      <description>Poznali sme ho dlho...niektori rok, niektori tri, niektori sedem... Vsetci sme vedeli, ze obcas lietal v nejakych problemoch,ale nikdy sme si nemysleli, ze by mohol takto dopadnut. Ze by mohol...zomriet...Ake zvlastne slovo,ze? Zomriet alebo smrt...nieco cierne, co v nas znaci uplny koniec. Mal iba 20...nikto by to nebol cakal, ved zomieraju predsa stari ludia a nie ti mladi,ktori maju chut zit a nieco dokazat.</description>
      <guid isPermaLink="false">e0ec6b4b-611f-40ff-a776-be004efe07c4</guid>
      <pubDate>Sat, 30 Aug 2008 14:20:03 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/monickanagyova/spolocnost/absolutny-koniec</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
