<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Mónika Kačmariková</title>
    <link>https://blog.sme.sk/monikakacmarikova</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Rozprávka? Skutočnosť? Tvrdá práca?</title>
      <description>Kde bolo, tam bolo, bolo jedno malé mestečko plné milých a dobrých ľudí a v strede toho celého som sa ocitla ja. Ja ploštica, ploská. Dovoľte mi predstaviť sa.</description>
      <guid isPermaLink="false">5a976770-7553-4317-a4b1-ad6ca0e78b25</guid>
      <pubDate>Sun, 11 Nov 2007 19:55:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/monikakacmarikova/kultura/rozpravka-skutocnost-tvrda-praca</link>
    </item>
    <item>
      <title>Prvááááááááááááááá</title>
      <description>Boli nerozlučné, mladé a ešte neoperené. Bolo ich šesť a v triede ich ináč nenazvali len MAFO 6, teda mafie aké majú byť. Beba bola zástupcom takzvanej bifľoskej kasty a večne drilovala do hlavy všetko na čo si len profesori spomenuli až sa jej hrubé sklá na okuliaroch zahmlievali. „Chcem byť inžinierkou“ to boli jej priority. Zlata, mĺkva a zádumčivá, blonďatá  krása, ktorá mala všetko na svojom mieste a za svet by nikomu neprezradila, prečo nájdete smútok v jej očiach.</description>
      <guid isPermaLink="false">da31c9e0-2063-4f0d-907f-3c44c29fd5b7</guid>
      <pubDate>Sat, 10 Nov 2007 20:09:51 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/monikakacmarikova/sukromne/prvaaaaaaaaaaaaaaa</link>
    </item>
    <item>
      <title>Krájaný lekvár..........?</title>
      <description>Keď bolo marhúľ málo, dostala moja Zuzu od dobrej duše za jedno vedro marhúľ. No na kompót málo, tak čo s nimi? „Dobrý lekvár na zimu nie je zlý,“ pomyslela si a dala sa do práce.</description>
      <guid isPermaLink="false">6a5109e8-d2bd-4992-b6ef-183f0bacf7e0</guid>
      <pubDate>Sat, 07 Jul 2007 10:31:33 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/monikakacmarikova/zabava/krajany-lekvar</link>
    </item>
    <item>
      <title>Bolo jej dopriane.......</title>
      <description>Slová, obyčajné slová ju priviedli na myšlienku zažiť niečo, čo jej utvkvie v pamati a nevezme jej to nikdy nikto.</description>
      <guid isPermaLink="false">4f269398-2335-4499-ab0c-9e8da8317ed6</guid>
      <pubDate>Wed, 04 Jul 2007 09:52:48 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/monikakacmarikova/sukromne/bolo-jej-dopriane</link>
    </item>
    <item>
      <title>Prejav slobodnej vôle</title>
      <description>Praha poobede, ruch a uponáhľaní ľudia všade, kam sa len pozriete.</description>
      <guid isPermaLink="false">08a113bd-2e49-4332-8615-c7ab6036a46c</guid>
      <pubDate>Sun, 24 Jun 2007 19:45:24 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/monikakacmarikova/spolocnost/prejav-slobodnej-vole</link>
    </item>
    <item>
      <title>Som negatívna.</title>
      <description>Vždy a všetko riešila s nadhľadom a nebolo nič, čo by sa jej zdalo nevyriešiteľné. Vedela, že na všetko musí byť riešenie. Všetko sa dá nejako riešiť. „Je veľa veci v živote, na ktoré nemáme vplyv, ale všetko zlé je na niečo dobré a všetko čo sa stane, má nejaký odkaz, či zmysel“ myslela si to vždy.</description>
      <guid isPermaLink="false">a74d0e77-335e-41e9-9fe5-f61d7af85047</guid>
      <pubDate>Fri, 22 Jun 2007 21:30:48 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/monikakacmarikova/sukromne/som-negativna</link>
    </item>
    <item>
      <title>Čaro písaného slova.</title>
      <description>Včera som dostala list od pani, ktorej som poslala fotky z dovolenky. Poprosila, ma, či by som ju neodfotila. Tak som ju odfotila, vymenili sme si adresy a ja som jej sľúbila, že jej fotky pošlem.</description>
      <guid isPermaLink="false">4dd773b1-8fbb-4e00-9230-4484fd94092d</guid>
      <pubDate>Fri, 22 Jun 2007 05:43:40 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/monikakacmarikova/spolocnost/caro-pisaneho-slova</link>
    </item>
    <item>
      <title>Čakanie na tieň..........</title>
      <description>V ten večer, akoby sa niečo rozbilo, či rozbehlo sa snáď a všetko naokolo pálilo a hlboko v duši nechávalo ten ukrutne zvierajúci pocit nepotrebného, odloženého predmetu.</description>
      <guid isPermaLink="false">391aacf9-593a-442c-a491-38d57a641592</guid>
      <pubDate>Wed, 20 Jun 2007 19:07:50 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/monikakacmarikova/lifestyle/cakanie-na-tien</link>
    </item>
    <item>
      <title>Je to nemiestne ?????</title>
      <description></description>
      <guid isPermaLink="false">7210340b-fb75-41d4-aeb4-2836b6102763</guid>
      <pubDate>Sun, 17 Jun 2007 13:41:20 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/monikakacmarikova/sukromne/je-to-nemiestne</link>
    </item>
    <item>
      <title>Pusťe srdce na špacír</title>
      <description>Vždy robila všetko s rozumom, aj keď sval, ktorý brzdí mozog a poháňa telo a vášne jej narobil v hlave niekoľkokrát chaos.</description>
      <guid isPermaLink="false">1529e984-e1a9-4ee8-9509-490e115a44ca</guid>
      <pubDate>Sun, 17 Jun 2007 07:15:22 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/monikakacmarikova/sukromne/puste-srdce-na-spacir</link>
    </item>
    <item>
      <title>Hľadá sa harmónia........</title>
      <description>Celý život pozostáva z toho, že sa niečo učíme, objavujeme a chceme čosi dosiahnuť. Tak to predsa má byť a posúvať sa vpred, je naša prirodzená túžba.</description>
      <guid isPermaLink="false">0b63f09c-8445-45e8-9f3b-68091a1835c5</guid>
      <pubDate>Sun, 10 Jun 2007 20:37:43 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/monikakacmarikova/nezaradene/hlada-sa-harmonia</link>
    </item>
    <item>
      <title>Už sa nebojím.......</title>
      <description>..........otvorila oči a veľkými očami sa dlho dívala na biely plafón ako na nepopísaný list papiera. Zdalo sa to ako celá večnosť, minulosť premietnutá na bielom plafónovom plátne.</description>
      <guid isPermaLink="false">032307e0-ff13-4aac-94e0-4ea94660d269</guid>
      <pubDate>Fri, 08 Jun 2007 05:48:39 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/monikakacmarikova/sukromne/uz-sa-nebojim</link>
    </item>
    <item>
      <title>Bolííííííííííííííííí</title>
      <description>Nikdy predtým som nevedela ako bolí láska k dieťaťu.</description>
      <guid isPermaLink="false">52bf8b95-50c5-4bf5-af1d-77b6f5ea48d6</guid>
      <pubDate>Wed, 06 Jun 2007 18:55:37 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/monikakacmarikova/sukromne/boliiiiiiiiiiiiiiiii</link>
    </item>
    <item>
      <title>A zase tá Zuza...........</title>
      <description>Zuzy, asi zakapeme od nudy. Vždy sa okolo nej dejú nevídané veci. Raz vybehne zo sveta a bude toho škoda. Tento krát si to odniesol len jej vykĺbený palec a naša bránica. Nikdy by som sa z nešťastia a utrpenia iných nesmiala, ale takto?</description>
      <guid isPermaLink="false">bb4fe89a-1419-46ec-9b42-35901bf007f8</guid>
      <pubDate>Sat, 26 May 2007 06:40:12 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/monikakacmarikova/sukromne/a-zase-ta-zuza</link>
    </item>
    <item>
      <title>Prvorodený............</title>
      <description>Narodil sa prvorodený syn. O prvorodených sa hovorí, že sú piliermi vzťahu. Sú celoživotnou spomienkou na prvý vzťah, ktorý sa nekončí. Adam prišiel na svet a medzi toľkými ľuďmi bol zrazu stratený.</description>
      <guid isPermaLink="false">39267661-0eb7-4ca7-83de-3826fb12b887</guid>
      <pubDate>Fri, 25 May 2007 21:12:47 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/monikakacmarikova/sukromne/prvorodeny</link>
    </item>
    <item>
      <title>Preto, že som blondy?</title>
      <description></description>
      <guid isPermaLink="false">d13e40f0-ba05-44a5-a77c-5d0b219c32b4</guid>
      <pubDate>Thu, 24 May 2007 19:50:09 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/monikakacmarikova/sukromne/preto-ze-som-blondy</link>
    </item>
    <item>
      <title>Platiť? Tak to teda nie!</title>
      <description>Obedňajšia prestávka! Pre zamestnanú ženu to môže znamenať buď: „idem na obed a dobre sa najem,“ alebo „idem na nákup a za polhodiny odbudnem poobedňajší nákup.“</description>
      <guid isPermaLink="false">46a16a46-8cd1-4bb4-9a2c-5cd2c93a6c1f</guid>
      <pubDate>Wed, 23 May 2007 21:47:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/monikakacmarikova/sukromne/platit-tak-to-teda-nie</link>
    </item>
    <item>
      <title>Kam to pichneme? Do žily?.....</title>
      <description>Zuby, moje, zuby, zakvílila Zuza a bolesť, ktorá jej vpálila zo zuba rovno do hlavy bola neznesiteľná. „Pomóc, pomôžte mi niekto a vybite mi tie kly z úst. Pomôžte prosím!“ Chvíľu sa ešte trápila nadopovaná ružovými lentilkami.</description>
      <guid isPermaLink="false">10eee0c0-780f-4041-88e4-754fca84fdb4</guid>
      <pubDate>Mon, 21 May 2007 21:02:49 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/monikakacmarikova/zabava/kam-to-pichneme-do-zily</link>
    </item>
    <item>
      <title>Kým som.</title>
      <description></description>
      <guid isPermaLink="false">19efae51-be83-4277-9e69-c8da0501e583</guid>
      <pubDate>Sun, 20 May 2007 20:04:34 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/monikakacmarikova/poezia/kym-som</link>
    </item>
    <item>
      <title>Úplatok pre pána riaditeľa.</title>
      <description>Utiekla som z manželstva, lebo nikto nesmie byť k dieťaťu zlý a cítila som, že ak Adamkov otec je ku mne zlý, ja ho musím pred týmto javom uchrániť.</description>
      <guid isPermaLink="false">f51f6f23-b2e3-4733-95ad-00daedeb1c97</guid>
      <pubDate>Sun, 20 May 2007 19:04:57 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/monikakacmarikova/lifestyle/uplatok-pre-pana-riaditela</link>
    </item>
    <item>
      <title>Konvalinky zvonivé, no bez smiechu.</title>
      <description>Za oknami bola prekrásna, hlinou voňajúca jar. Trávou vyrušená, vlhká, spánkom odfukujúca zem sa ponúkala k prebúdzaniu všetkým nežným rastlinám. Snežienky, bledule už síce dávno zabudli, že kvitli, ale orgován bol stále ešte v plienkach puku.</description>
      <guid isPermaLink="false">d638d3d8-24d7-4eed-bbd3-60ae4b8d89d1</guid>
      <pubDate>Sat, 19 May 2007 22:03:35 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/monikakacmarikova/sukromne/konvalinky-zvonive-no-bez-smiechu</link>
    </item>
    <item>
      <title>Dni, keď svet je gombička</title>
      <description></description>
      <guid isPermaLink="false">f95985d1-7cab-467c-8581-09eb72d80954</guid>
      <pubDate>Sat, 19 May 2007 21:53:55 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/monikakacmarikova/poezia/dni-ked-svet-je-gombicka</link>
    </item>
    <item>
      <title>TOLERUJTE MA............</title>
      <description>Som obyčajná žena a predsa prosím tolerujte ma. Moja prchkosť, ktorá neodzrkadľuje moju lásku k ľuďom, ale skôr pocit nespokojnosti s hocičím, alebo voľačím sem tam niečo pokazí.</description>
      <guid isPermaLink="false">694358dd-88f7-4fed-8b39-f9ee937b3e22</guid>
      <pubDate>Fri, 18 May 2007 18:24:02 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/monikakacmarikova/sukromne/tolerujte-ma</link>
    </item>
    <item>
      <title>KEĎ NIEČO CHÝBA.....</title>
      <description>Keď niečo chýba, stačí pohár vody snáď. Keď niečo chýba, pripadám si stratená, ale nie celkom bezmocná. Vtedy sa posúvam dopredu a hľadám cestu von. Z čoho? Vlastne ani sama neviem, len sa hlavne posunúť dopredu, preč zo stereotypu a zabehaných koľají. Podarí sa to, keď sa posnažím. A keď som von, tak sa snažím dostať sa do koľají, lebo mi dávajú istotu stability a zázemia. Bojím sa výšok a závrate mávam z nich, ale nedá mi tie výšavy nehľadať.</description>
      <guid isPermaLink="false">86eda453-20be-47d2-9ef9-e73a57b524d6</guid>
      <pubDate>Thu, 17 May 2007 18:42:06 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/monikakacmarikova/proza/ked-nieco-chyba</link>
    </item>
    <item>
      <title>PRIATELIA</title>
      <description>Tak ako ma každé ráno vtáky v korunách stromov vítajú svojim spevom a slnko dopraje mi pohladení tisíce tak mi dušu pohladia priatelia. To sú tí, ktorých duša brúsi tú moju každý deň. Tá je ako diamant, ktorý denne treba brúsiť a keď človek končí svoju púť, môže jeho telesná schránka ukrývať ten najdrahocennejší brúsený diamant na svete.  Dnes ma priatelia pohladili.</description>
      <guid isPermaLink="false">9fa244b2-0297-401d-a66e-65417ef052ff</guid>
      <pubDate>Thu, 17 May 2007 16:05:40 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/monikakacmarikova/sukromne/priatelia</link>
    </item>
    <item>
      <title>KAŽDÉ RÁNO JE INÉ...........</title>
      <description>Ďakujem za každé ráno, keď sa prebudím a vidím okolo seba všetky tie drobnosti, ktoré sa mi prihovárajú rečou spomienok. Nerozjímam, na to je predsa stvorený večer. Pohladím balkónové zábradlie a sekunda vtáčieho spevu mi povie, dobré ráno. Samozrejme aj dnes som si v zrkadle pohladila vrásky. A vlasy, ktoré si vždy robia čo chcú som jemne skrotila. Podarilo sa. Šup do šiat a zrkadielko, zrkadielko, povedz že mi, že som hviezda! No ale hviezda už letkom do práce, lebo presnosť je výsadou kráľov. Žeby som bola kráľovná? Nie, nie, ja som robotnica a svoju prácu mám rada. Je to práca s ľuďmi, o ľuďoch a pre ľudí. Je ťažké sa dostať k ľuďom blízko, čítať ich myšlienky, cítiť ich pocity, chápať ich zlosť a hnev, pomôcť im zvládnuť bôľ a žiaľ. Robím to tak, ako by som chcela, aby mi to vrátili.</description>
      <guid isPermaLink="false">9f61f526-c755-4e38-a3b1-a1e9c5047ccf</guid>
      <pubDate>Thu, 17 May 2007 16:00:02 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/monikakacmarikova/spolocnost/kazde-rano-je-ine</link>
    </item>
    <item>
      <title>Skrotená jednoduchosť.</title>
      <description>Keď si už myslíte, že deň bol plodný a vydaril sa, vždy sa nájde niekto, kto vám to buď potvrdí, alebo vyvráti. Tak sa stalo v jedno popoludnie v utorok, keď slúžim na pracovisku, kde robím servis a poradenstvo. Do dverí vstúpil pán v strednom veku, pokrčený v tvári od potužujúcich nápojov a spustil: „ Co mi to tu pišece, dobrý dzeň.“ „Že mám zaplacic dvatišic päťsto korún, za co do p... ?“ „Ja nič placic nebudzem!“ „Ako vám môžem pomôcť?“ „ Ako sa voláte?“ „ A čo máte, ukážte.“ „Ja som Malackanin a tu mi pišece, že mám zaplacic dvatišicpäťsto korún, ta dze do boha!“ podal mi výzvu na zaplatenie dlžného poistného od našej spoločnosti, za dané obdobie. Suma sedela a tak som potrebovala vedieť o čo ide. „Sadnite si pán Malackanin, pozrieme sa na to.“ „Ja nešidam, ja nič kukac nebudzem do p..., co su ch..e?“ „ Ja nič placic nebudzem!“ „ Veď pozrieme, lebo takto ani ja neviem, čo sa tu stalo.“ „ Je tu uvedené, že v čase od, do nemáte doklad, tak tam vyrubili poistné“ snažila som sa mu to vysvetliť.</description>
      <guid isPermaLink="false">00e0817c-a62d-40ee-9dc9-3989d61d4d0a</guid>
      <pubDate>Thu, 17 May 2007 15:27:46 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/monikakacmarikova/proza/skrotena-jednoduchost</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
