reklama

Globalizácia nenávidene vítaná

Zdravím všetkých priateľov písaného slova, ktorí zámerne alebo nejakým nedopatrením zablúdili  na môj blog. Po dlhšom odhodlávaní, som sa konečne dostal k napísaniu mojej blogerskej prvotiny s témou, ktorej sa nejaký ten rok venujem - medzinárodný obchod a globalizácia. Tak pevne verím, že sa Vám bude páčiť alebo Vás ňou aspoň poriadne rozčúlim :). Ak vo Vás nevzbudí žiadne pocity, musím napísať ďalší článok a potom ďalší, až kým sa tak nestane. A ľudia pochopte, toľko voľného času nemám! :)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Hospodárska kríza a vyjadrenia „sociálnych politikov“ spôsobili, že sa zamýšľam nad tým, či platí premisa, o ktorej sa počas celého štúdia ekonómie dozvedám ako o najvhodnejšom ekonomickom prístupe v medzinárodnom obchode - liberalizme. O tom, že voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb je to „pravé orechové“ pre fungovanie medzinárodného obchodu. Že clá a iné prekážky obchodu spôsobujú obmedzenia v medzinárodnej deľbe práce, čím dochádza k uzatváraniu ekonomiky, k neefektívnemu a neperspektívnemu rozdeľovaniu zdrojov, zväčšuje sa technologické zaostávanie krajiny a klesá tak jej konkurenčná výkonnosť. Výsledkom takéhoto liberálneho prístupu v medzinárodnom obchode je globalizácia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ak ľavicový prívrženec (a nielen antiglobalista) dnes vysloví toto slovo, v jeho hlase badať minimálne pohŕdanie až nevraživosť. Globalizácia ako synonymum chudoby, hladu a zdierania slabých krajín tými silnými v 21. storočí. No fuj, povie si človek. Je normálne, aby sa v tejto modernej dobe rozširoval po svete fenomén, ktorý bezcharakterne šliape po právach a slobodách iných? A ešte k tomu ten „zhýralý“ liberalizmus. Ekonomický smer, ktorý tento nespravodlivý systém podporuje. Dokonca nebyť liberalizmu v ekonomike, táto nehumánna globalizácia by zrejme ani nevznikla! Socializmus je ten smer, ktorý myslí na tých najchudobnejších!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

No ale teraz už vážne. Je naozaj globalizácia a jej samotná príčina - ekonomický liberalizmus - synonymom nespravodlivosti? Je liberálny prístup ten, ktorý vytvára nerovnomerné rozloženie bohatstva vo svete? Je základnou príčinou chudoby a hladu v najmenej rozvinutých krajinách? Neodpoviem priamo, ale nie je to z alibistických dôvodov.

Na začiatok najprv definujem pojem globalizácia, aj keď si uvedomujem, že s definíciami je to vždy diskutabilné. Vnímam ju čisto ako cezhraničný proces rastúceho medzinárodného obchodu s tovarmi a službami a s rastúcou investičnou aktivitou na zahraničných trhoch, ktorý viac či menej spája kultúrne, náboženské a národné odlišnosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na to, aby bol takýto proces realizovateľný, je nutne podmienený vytvorením dostatočne slobodných (liberálnych) podmienok. Poviem to jednoducho. Predstavte si, že chcete začať podnikať v niektorej zahraničnej krajine. Je potrebné:

- aby Vás do krajiny vpustili (voľný pohyb osôb),

- aby Vám tamojšia legislatíva umožnila vlastniť podnik (sloboda podnikania),

- aby ste do krajiny mohli „priniesť“ peniaze (voľný pohyb kapitálu),

- aby Vám bolo umožnené ponechať si zisk /samozrejme zdanený/ (právo na vlastníctvo) a pod.

Všetky tieto podmienky sú spojené s už spomínanými slobodami, ktoré sú nutnou podmienkou liberalizácie v ekonomike. Globalizácia je fenomén založený na slobodách. Preto sa mi tlačí do úst otázka. Systém, ktorý je založený na slobodách, produkuje neslobodu? Je to skutočná príčina chudoby (chudobu tiež považujem za druh neslobody) a nerovnomerného rozdelenia bohatstva?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Možno budete argumentovať, že povolenie podnikať cudzincovi na území rozvojovej krajiny nie je slobodným rozhodnutím tejto krajiny, ale je to nevyhnutné zlo pre prežitie ľudí v danom regióne/štáte. S týmto argumentom sa však nemôžem stotožniť a za pravdu mi dá množstvo krajín, ktoré zahraničné investície postavili ekonomicky na nohy. Do istej miery je toho dôkazom aj Slovensko, ale lepším príkladom budú ázijské krajiny. Iba zapojenie do medzinárodnej deľby práce „naučí“ tieto krajiny zarobiť si na seba.

Áno sú aj iné možnosti rozvoja. Môžeme peniaze posielať priamo do rozvojových krajín a čakať, že si tam vybudujú vlastné podniky a hospodárstvo. Ale veď to predsa robíme a vidíme ako „skvele“ to funguje v Afrike.

Prečo teda stále pretrváva výrazne nerovnomerné prerozdelenie svetového bohatstva ak liberalizmus je taký skvelý ako tvrdím? Pretože dnešný liberalizovaný systém je nedokonalý. Prekvapení? Áno je nedokonalý, ale nie z jeho samotnej podstaty, ale preto, že je narúšaný protekcionizmom.

Môžeme si to ukázať na príklade, akým je poľnohospodárstvo. Uvedomujem si, že mnohí z Vás označia poľnohospodárstvo za špecifický sektor, no myslím si, že je najlepšie uchopiteľný k tejto problematike. Zároveň je to sektor, ktorý nevyžaduje veľmi náročnú vzdelanostnú úroveň v krajine (aj keď nechcem uraziť poľnohospodárov).

Stačí sa pozrieť na to, ako už po niekoľký raz skrachovali rokovania Svetobej obchodnej organizácie (WTO) Agendy z Doha. Problém? Poľnohospodárstvo.

Cieľ Agendy bol stanovený jasne: vybudovanie spravodlivého a trhovo orientovaného obchodu s poľnohospodárskymi produktmi. Pričom základné problémové obchodné oblasti sú: prístup na trhy, vývozné subvencie, podpora domácich výrobcov. A ten, kto má s týmito otázkami najväčší problém sú rozvojové krajiny. A právom. Ich problémom je zákaz vstupu na trhy rozvinutých krajín vo forme ciel, kvót a cenová nekonkurencieschopnosť ,,vďaka" vysokej podpore poľnohospodárov v rozvinutých krajinách vo forme dotácií. Rozvinuté krajiny prinútili svojou obchodnou politikou otvoriť trhy rozvojových krajín pre produkty s vyššou pridanou hodnotou (produkty produkované najmä rozvinutými krajinami) avšak neboli schopné (rozumej ochotné) otvoriť vlastné trhy pre poľnohospodárske produkty (výhodne produkované v rozvojových krajinách) s nižšou pridanou hodnotou.

A teraz otázka. Je to teda problém globalizácie, ktorá je výsledkom liberalizácie alebo problém vplyvu protekcionizmu na globalizáciu? Odpoveď nechám na Vás.

V Európe je niekoľko populárnych argumentov pre zachovanie daného stavu, ale aj množstvo ,,nepopulárnych" argumentov proti:

1. Poľnohospodárstvo je pre Európu nenahraditeľné.

Vytvára ,,až" 2,1 % HDP Európskej únie (údaj za rok 2006). Mimochodom za rok 2009 plynie do poľnohospodárstva 41,1 % rozpočtu EÚ, čo je asi 0,3 % HDP EÚ, teda 2,1 % - 0,3 % = ,,až" 1,8 % HDP

2. Zamestnáva množstvo ľudí.

Zamestnáva ,,až" 4,4 % zamestnaných ľudí v EÚ

3. Udržuje kvalitu a bezpečnosť potravín.

A kto Európskej únii bráni, aby si zachovala tvrdé požiadavky na kvalitu potravín? Stačí dať príležitosť rozvojovým krajinám, či nie sú schopné túto požadovanú kvalitu dosiahnuť. A následne to znovu vyrieši trh: spotrebiteľ si vyberie, či bude chcieť konzumovať európske alebo dovozové potraviny.

4. Potraviny výrazne zdražia.

Na tento argument neexistuje jeden pragmatický dôvod, takže na to ani nebudem reagovať.

5. Ak nebudeme mať vlastné poľnohospodársvo, stratíme potravinovú bezpečnosť.

Kto je závislejší na príjmoch z predaja potravín, rozvinuté alebo rozvojové krajiny? Kto má pre koho strategickejší význam? Okrem iného potraviny sa môžu importovať z rôznych častí sveta, teda ich import je diverzifikovaný.

6. Krajina v rozvinutých štátoch spustne, pretože sa zanedbá jej rozvoj.

Realita v súčasnosti? Namiesto deklarovaného rozvoja, drvivá väčšina výdavkov (95 %) sa vypláca na agrodotácie. Viem si predstaviť, že 5 % z celého dnešného balíka by sa obetovalo na rozvoj krajiny aj po liberalizácii poľnohospodárskeho sektora.

V tomto blogu nebudem polemizovať nad tým, prečo Európa, ale aj iné rozvinuté krajiny (USA, Japonsko) poľnohospodársky trh neliberalizujú, pretože o politikoch a ich politických motívoch sa mi momentálne písať jednoducho nechce.

Chcel som iba poukázať na to, že v dobe zúriacej hospodárskej krízy má mnoho „sociálnych“ politikov plné ústa kritiky liberálneho prístupu v ekonomike a na finančných trhoch. Trh je nimi považovaný, v tom lepšom prípade, za menej dokonalého brata, ktorému jeho „veľký a všemohúci“ brat Štát pomáha ako sa nedostať do úzkych. V súčasnej dobe sú v úzkych rozvojové krajiny a brat Štát ich tam drží ako rukojemníkov. V tomto prípade naozaj platí, že sociálna politika je ten smer, ktorý myslí na tých najchudobnejších a najohrozenejších, avšak treba dodať, že iba v rámci klubu bohatých. Preto sa pýtam, kto je v horšej sociálnej situácii, európsky poľnohospodár alebo hladujúci človek v rozvojovej krajine?

Záver bude znieť pateticky, ale niekedy si to situácia vyžaduje. Slobodný trh a s ním spojenú globalizáciu považujem za naozajstného „veľkého brata“, ktorý môže nielen zachrániť veľa ľudských životov v rozvojových krajinách, ale aj trochu očistiť veľmi zašpinené svedomie ľudí v krajinách rozvinutého sveta voči rozvojovým štátom.

Stanislav Mošovský

Stanislav Mošovský

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ekonóm, člen predsedníctva OZ Mladí liberáli a zástanca rakúskej ekonomickej školy Zoznam autorových rubrík:  PolitikaEkonomikaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu