Upíjanie sa až do hospodárskej krízy

Nezdravé štátne zásahy do ekonomiky. Kedy sa už poučíme?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Všetci ľudia prechádzame obdobiami, kedy sme raz hore a raz dole. Avšak mnohí sa pred problémami schovávame a odsúvame problémy nabok, resp. často začneme popíjať alebo sa oddáme iným zlozvykom. Áno, problém sa nevyrieši, ale aspoň ho tak výrazne nevnímame. A presne tak sa chovajú štáty a centrálne banky nielen počas súčasnej hospodárskej krízy, ale chovali sa tak aj pred ňou.

Niekoľko rokov pred dnešnou krízou prestali akceptovať hospodársky cyklus, konkrétne jeho smerovanie nadol. Pre politikov ako predstaviteľov štátu je nepopulárne, ak sa ekonomické údaje zhoršia, čo i len o malé percento. Veď predsa voliči by im to zrátali a to by predsa nechceli.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Trhová ekonomika je cyklický mechanizmus. Raz je hore a raz je dole. Presne tak ako v živote. Všetky obdobia života(aj tie zlé) je asi najlepšie riešiť s triezvou hlavou (v tomto sa asi zhodnem s prevažnou väčšinou z Vás čitateľov bez ohľadu na politické a ekonomické zameranie). Obdobie kedy sme na dne, je minimálne rovnako dôležité ako to obdobie, kedy sme na vrchole. Pretože bez dna, by sme si nedokázali vážiť vrchol. Avšak čím dlhšie sme na vrchole, tým viac zabúdame, aký je to pocit byť dole.

Štáty a centrálne banky však prišli na to, ako predĺžiť obdobie kedy je nám fajn. Neprišli ale na to, ako ho udržať naveky. Začali svoje voličstvo „opíjať“ lacnými a dostupnými úvermi, neustálym zvyšovaním životnej úrovne založenej na materiálnych statkoch. A každý, kto sa aspoň raz opil vie, že pokiaľ nálada graduje a alkohol chutí, nie je dôvod prestať piť. Príde však hodina, kedy si organizmus povie – stačilo! Hlava by sa síce zabávala a popíjala ďalej, ale žalúdok sa na tomto s hlavou nevie akosi zhodnúť. Ráno sa zobudíte, je Vám horšie ako deň predtým a to ako Vám ráno bude, závisí aj od toho ako „intenzívne“ ste sa večer zabávali. Problémy sú stále tu a možno počas večera plného zábavy pribudli aj nejaké nové. Ďalšie dni môžete svoje problémy „riešiť“ podobným spôsobom, ale vždy ráno je potrebné skontrolovať, či sa Vám nejako podozrivo netrasú ruky a či sa necítite horšie ako ráno predtým. Áno, trasenie rúk nemá na svedomí „Parkinson“, ale abstinenčné príznaky z dlhodobej „žúrky“.

SkryťVypnúť reklamu

Čo som tým chcel povedať? Narážam tým na situáciu z konca 90. rokov 20. storočia až do súčasnosti. Medzi rokmi 2000 až 2001 došlo k spľasnutiu tzv. internetovej bubliny. Príčiny jej vzniku nebudem skúmať, no kľudne dokážem akceptovať, že fáza ekonomického rastu skončila a nastala fáza opačná. Zaujímavé však je to, čo nasledovalo. Americký Fed spolu s vládou sa rozhodli, že fáza rastu sa nekončí a nezmyselnou monetárnou politikou Fedu a vládnou politikou podpory bývania vytvorili ešte väčšiu bublinu na trhu s nehnuteľnosťami. Takže namiesto vytriezvenia z menšej „opice“, zábava a popíjanie nadobudlo nový rozmer a tento „žúr“ trval až do roku 2005. Vtedy si Fed začal uvedomovať, že „žalúdok“ to už nezvláda (rozumej inflačné tlaky už boli veľmi silné), a tak v roku 2005 nastalo obdobie vytriezvenia a úrokové sadzby Fed v roku 2005 osemkrát zvyšoval a zvyšovanie pokračovalo až do roku 2006. Vtedy voličstvo začalo pociťovať „abstinenčné príznaky“ (rozumej nevedeli splácať svoje hypotéky).

SkryťVypnúť reklamu

Ak niekto začne pociťovať abstinenčné príznaky, je viac ako pravdepodobné, že potrebuje odbornú pomoc a začať sa liečiť zo závislosti. Tá však nespočíva v tom, že začne popíjať znovu, aj keď iný druh alkoholu. Avšak štáty aj centrálne banky si takýto prístup osvojili aj v období hospodárskej krízy. Od marca tohto roku akciové trhy zaznamenali relatívne prudký nárast a boli tu prvé výkriky o konci krízy. Tí trochu znalí problematiky vedeli, že rast nie je prirodzený ale spôsobený prílivom likvidity, ktorú spôsobili centrálne banky spolu s vládnymi „záchrannými“ balíčkami. Prichádza však doba, kedy sa peniaze míňajú, verejné financie štátov sú v stave rozkladu a vlády zisťujú, že trhy sa akosi bez „natlačenia“ nových peňazí do ekonomiky na dnešnej úrovni neudržia. Spravia vlády rovnakú chybu znovu a túto chybu budú splácať ešte naše pravnúčatá a možno ešte ďalšie generácie?

SkryťVypnúť reklamu

Preto sa pýtam. Nebolo rozumnejšie v čase spľasnutia internetovej bubliny dlhšie sa vyspať z menšej opice a vydržať poldňové bolesti hlavy (rozumej pristúpiť na menšie ekonomické straty – nehovorím, ale že by boli úplne malé), ako to dotiahnuť do liečebne na liečbu závislostí, kde náklady na liečbu sú niekoľkonásobne vyššie (rozumej tým súčasný stav svetovej ekonomiky)? Kedy už štát (rozumej politici) pochopí, že do mechanizmu, ktorý je založený na prirodzenom základe ponuka-dopyt (nič prirodzenejšie v ekonomike nepoznám), umelé a násilné zásahy nepatria?

Stanislav Mošovský

Stanislav Mošovský

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ekonóm, člen predsedníctva OZ Mladí liberáli a zástanca rakúskej ekonomickej školy Zoznam autorových rubrík:  PolitikaEkonomikaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
SkryťZatvoriť reklamu