Každý vie, že odkladaná oprava auta sa napokon predraží. Presne to isté platí aj pre slovenské železnice. Účet za zanedbanú údržbu napokon neplatia len ŽSR, ale aj dopravcovia a cestujúci.
Železničné trate spravuje štát, konkrétne manažér infraštruktúry – ŽSR. Pravidelná údržba a zabezpečenie prevádzkyschopného stavu tratí je jeho legislatívna povinnosť. Tá vyplýva zo zákona o dráhach č. 513/2009 Z. z. Ak však štátny správca infraštruktúry plní zákonné záväzky nedôsledne, ťarcha nákladov sa automaticky prenáša na bedrá štátnych a súkromných železničných dopravcov.
Pokiaľ koľaj nedostáva dôkladnú údržbu, môže byť na nej prechodne znížená rýchlosť, alebo sa stane nezjazdnou. To znamená, že výpravca na ňu nesmie vpustiť akýkoľvek vlak. Takéto obmedzenie prevádzky by malo byť v záujme zachovania plynulosti železničnej dopravy obmedzené na čo najkratší a najnutnejší čas opráv. V praxi však na slovenských tratiach nastávajú situácie, keď prechodné obmedzenie traťovej rýchlosti nie je ani zďaleka prechodné, a trvá aj niekoľko mesiacov. To isté platí aj o nezjazdnosti koľají.
Na rozdiel od kamióna, ktorý môže v prípade potreby počkať na odpočívadle či parkovisku, vlak možno odstaviť len na určených koľajach. Ich počet je obmedzený, čo pri výlukách alebo nezjazdnosti tratí výrazne komplikuje prevádzku.
Každé obmedzenie spúšťa reťaz meškaní
Ďalším problémom je kapacita tratí, a to obzvlášť na tých s hustou nákladnou dopravou. Nákladné vlaky totiž jazdia „v medzerách“ medzi osobnou dopravou. Ak teda osobný vlak spomalí, vznikne meškanie. O to kratšie časové okno má k dispozícii vlak nákladný. Ak na jednokoľajnej trati, s potrebou vzájomných križovaní vlakov, ostane koľaj nezjazdná, prípadne je na trati úsek s nutným znížením rýchlosti, križovanie sa musí presunúť do inej stanice (výhybne). Tá je však vzdialená minimálne niekoľko kilometrov, čo spúšťa reťazovú reakciu predlžovania jazdnej doby vlaku a postupné narastanie meškania. Pre nákladných dopravcov táto „reťaz“ spôsobuje problémy najmä s možným omeškaním prepravy alebo potrebou výmeny rušňovodiča. Čas dĺžky smeny rušňovodiča a povinné prestávky sú totiž striktne dané zákonom o doprave na dráhach.
Samostatnú kapitolu tvoria aktuálne extrémne horúce dni. Odkladanie údržby koľajiska sa vypomsťuje nutným znižovaním maximálnych rýchlostí vlakov. Je predpoklad, že teplotné výkyvy a extrémy budú v budúcnosti narastať. To samozrejme nie je len problémom Slovenska. Zníženie rýchlosti z fyzikálnych dôvodov nebolo, nie je a nebude ničím výnimočným. Stav koľajiska je však potrebné prispôsobiť do takého stavu, aby bolo toto zníženie čo najmenšie.
Bez investícií Slovensko nesplní ciele EÚ
Každé narušenie plynulosti dopravy spôsobuje ťažkosti. Cestujúci si zakúpi cestovný doklad a očakáva od dopravcu bezproblémovú cestu. Dopravca zaplatením poplatkov za dopravnú cestu očakáva od správcu infraštruktúry bezproblémovú realizáciu jeho podnikateľskej aktivity – prepravy vlaku. V opačnom prípade dochádza k narušovaniu dôvery v železničnú dopravu a odlivu prepráv na cestné komunikácie.
Ak štát nezačne systematicky investovať do železničnej infraštruktúry, nebude ohrozená len spoľahlivosť dopravy a konkurencieschopnosť železničných dopravcov, ale aj schopnosť Slovenska napĺňať európske ciele presunu prepráv z ciest na železnicu.
