<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Lucia Motyková</title>
    <link>https://blog.sme.sk/motykova</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Nádej nie je dobrý parťák</title>
      <description>Prešli takmer tri roky odkedy som si myslela, že mám budúcnosť vo svojich rukách. Po prváku som už chcela byť zamestnaná v istej renomovanej spoločnosti a byť kreatívna, užitočná. Chcela som zasvietiť, pochopiť svoju cestu, vybrať sa správnym smerom. Smejem sa, ako som mohla byť taká naivná. Svet na mňa nečakal s otvorenou náručou, pracovné ponuky sa nesypali, nesypú a nebudú sypať. Stále som akosi vedela, že to tak nejak dopadne, ale neprepúšťala som si to.</description>
      <guid isPermaLink="false">fcd5e1c5-1a86-40ca-9961-21d0c672cd77</guid>
      <pubDate>Mon, 11 Feb 2013 23:57:11 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/motykova/nezaradene/nadej-nie-je-dobry-partak</link>
    </item>
    <item>
      <title>Pocitový trip</title>
      <description>Na výlete do neznámeho zo známym je stále príliš veľa otáznikov. Doba neurčitá mi predurčila, že som sa snažila užiť si každú chvíľu naplno, len aby som vyplnila ten prázdny priestor, ktorý príde potom... Cestovanie je mojou obľúbenou záležitosťou, aj keď v skliesnených podmienkach sa moje šťastie pučilo a hľadalo si priestor medzi taškami s vecami, taškami s jedlom a ďalšími taškami</description>
      <guid isPermaLink="false">8304298e-93db-4e29-940c-0111276b5603</guid>
      <pubDate>Mon, 10 Dec 2012 23:56:56 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/motykova/nezaradene/pocitovy-trip</link>
    </item>
    <item>
      <title>Niečo nové, nezostávaj cudzia</title>
      <description>Deň- Smola. Keby som vedela, že taký bude, prespím ho. Aj tak som už dlho nespala... Lenže ja som to nevedela. A potom ten telefonát z druhého konca „sveta“ našich svetov. Ten jej sa končí práve tam, kde môj ešte ani nezačal. Môj, do ktorého ešte predtým patrila, sa pre ňu stal nekonečnou vzdialenosťou po tom, čo nás rozdelila...</description>
      <guid isPermaLink="false">bc897282-13ce-4236-9ece-7a67f97e8155</guid>
      <pubDate>Mon, 10 Dec 2012 01:20:18 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/motykova/nezaradene/nieco-nove-nezostavaj-cudzia</link>
    </item>
    <item>
      <title>Rómeo a Júlia 21.storočia</title>
      <description>Rómeo je len prezývka, vek: niečo cez 16, Júlia - dievča pod zákonom. Nekonečne sa milujú. On si ju pridal na Facebooku medzi priateľov, ona potvrdila (aby mala viac kamošov ako Miša zo zadnej lavice)...</description>
      <guid isPermaLink="false">9a518d7e-ed33-4d83-9bbe-b544ac9e3a94</guid>
      <pubDate>Tue, 27 Nov 2012 22:37:27 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/motykova/nezaradene/romeo-a-julia-21-storocia</link>
    </item>
    <item>
      <title>Bez menovky v nebezpečí (glosa)</title>
      <description>Predstavte si, že len tak pokojne sedíte pred telkou a už pomaly zadriemkávate. Zrazu niekto zaklope. Otvárajúc dvere, ste nečakane zvalený na zem, z ničoho nič sa pri vašej hlave objaví pištoľ. Nejaký klaun, ktorý sa zatiaľ akosi zabudol pozdraviť , na vás vrieska. ,, Povedz svoje meno, darebák!“ Volám sa Peter M... ,, Všetci ticho, ruky za hlavu a ľahnite si na zem.“ Prekrikujú sa jeden cez druhého tak, že vám až rozum zastáva. Toto asi natrénované nemajú, poviete si.</description>
      <guid isPermaLink="false">cc041483-686c-4130-b6bc-b03a67eada81</guid>
      <pubDate>Sat, 19 Nov 2011 21:12:19 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/motykova/nezaradene/bez-menovky-v-nebezpeci-glosa</link>
    </item>
    <item>
      <title>Pre modré oči, ktoré už nikdy nebudú smutné</title>
      <description>Po rozprávkovom stretnutí nedokázala zaspať. Neustále myslela na jeho ruky. Nikto sa jej ešte tak nedotýkal. Cítila energiu z každého pohladenia, ktoré jej venoval. Nechcela čakať, vedela, že s ním bude do konca života. Veľmi rýchlo sa rútila do vzťahu s neznámym. On bol Cassanova. Tomi, ako ho všetci volali nehľadal vážnu známosť. A keď sa dotkol jej vlasov, keď jej končekmi prstov prešiel po plných perách, necítil vôbec nič. Nedokázal milovať nikoho. Okrem seba. Páčilo sa mu dotýkať sa svojho tela, pretože ho považoval za dokonalé. Za také, s ktorým sa nič nevyrovná.</description>
      <guid isPermaLink="false">80a8302d-8397-43fc-8d3d-eea109ce0171</guid>
      <pubDate>Wed, 24 Aug 2011 16:01:02 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/motykova/proza/pre-modre-oci-ktore-uz-nikdy-nebudu-smutne</link>
    </item>
    <item>
      <title>Napísal sám život</title>
      <description>Pracovať v stánku? Prečo nie, ako brigáda sa mi to páči. Človek sa tam mnohému priučí... Napríklad náš zákazník, náš pán. A predsa sa vyskytnú situácie, keď máte pocit, že ste pre nich Pánom Bohom, pretože máte ich vytúžený druh krížoviek, alebo ... povedzme si na rovinu...alkoholu. Áno, Áno, čerešňa, tuzemáčik, hruška, vodka, a to všetko v pekelnom vychladenom stave (približne takom teplom ako zadok po kúpeli, alebo jedlo v reštaurácii).</description>
      <guid isPermaLink="false">f8aed752-3b28-4aa6-b922-09cf5c934490</guid>
      <pubDate>Wed, 03 Aug 2011 17:10:03 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/motykova/nezaradene/napisal-sam-zivot</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ľudia, sme smiešni!</title>
      <description>ja som na to prišla...Celý život je jedna komédia, obyčajná paródia, nepodarený pornofilm,</description>
      <guid isPermaLink="false">6999415a-5098-48ca-841c-c7d5c832bb66</guid>
      <pubDate>Tue, 07 Sep 2010 23:25:51 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/motykova/nezaradene/ludia-sme-smiesni</link>
    </item>
    <item>
      <title>Niekedy stačí len pár slov...</title>
      <description>"Všetko, čo teraz viem, každú vec, ktorú ovládam si ma naučil ty. Ďakujem, že si sa o mňa staral. Nikdy nazabudnem ako som padal a ty si mi povedal, že sa mám zakaždým postaviť. Som vďačný za kažú radu, ktorou si obohatil môj chladný svet. Vďaka tvojej snahe naučiť ma rozmýšľať je môj život pestrý. Nikdy na teba nezabudnem, všade ťa budem brávať so sebou, budeš v mojom srdci tak hlboko, že ani staroba, žena, ani choroba ťa nevytrhne. Mám ťa rád..."</description>
      <guid isPermaLink="false">7266114a-1966-41cd-aba6-719d3309928e</guid>
      <pubDate>Tue, 31 Aug 2010 09:50:46 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/motykova/nezaradene/niekedy-staci-len-par-slov</link>
    </item>
    <item>
      <title>Tá naša povaha slovenská</title>
      <description>Chcete ruže, prázdne slová, sľuby, spievať hymnu, drahé predvolebné kampane a obrovské okrádanie? Žite na Slovensku. Tu je možné všetko. Máme tých najvyškolenejších, najvzdelanejších a najlepších expertov vyučených za profesionálnych klamárov, hercov a alkoholikov. Chceli by ste spravodlivosť, demokraciu, alebo dokonca dobre zaplatenú robotu?</description>
      <guid isPermaLink="false">ae3f4c39-da9a-4afb-a5e3-c1c22ba19922</guid>
      <pubDate>Wed, 10 Mar 2010 19:49:39 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/motykova/nezaradene/ta-nasa-povaha-slovenska</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ach, starí rodičia, alebo ako treba hrnce predávať</title>
      <description>Starí rodičia. Už čo to zažili, v živote spoznali faloš aj priateľstvo. Stretli sa so šťastím aj smútkom. Videli pár pohrebov, boli pri mnohých rodinných oslavách. Stali sa svedkami vzniku slávneho receptu na zákusky alebo domácich destilátov. Bez nich by to nebolo ono. Deti väčšinou bývajú v meste. Je preto fajn mať babičku na vidieku Je to miesto, kam sa dá utiecť pred stresom, hlukom a nepokojom. Je to miesto, kde je stôl vždy prestretý a ľudia sú k vám milí. Ale predsa majú pár, nazvyme ich, nedostatkov.</description>
      <guid isPermaLink="false">72e35c01-4d0a-43ab-977e-cfaaad245efa</guid>
      <pubDate>Thu, 18 Feb 2010 17:14:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/motykova/nezaradene/ach-stari-rodicia-alebo-ako-treba-hrnce-predavat</link>
    </item>
    <item>
      <title>Vzali ma do koncentráku....(fotopríbeh)</title>
      <description>Oswiencim, Auschwitz-Birkenau</description>
      <guid isPermaLink="false">bd5d8de9-0805-4bb2-b832-b2a84180c623</guid>
      <pubDate>Sat, 06 Feb 2010 17:48:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/motykova/nezaradene/vzali-ma-do-koncentraku-fotopribeh</link>
    </item>
    <item>
      <title>Prejav na stužkovú</title>
      <description>Vážený pán riaditeľ, pán zástupca, ctený profesorský zbor, drahí rodičia, milí spolužiaci, vážení prítomní. Spomíname .Spomíname na naše prvé nesmelé krôčky. Ako prímania sme len ledva dokázali otvoriť mohutné dvere  našej školy. Ako prímania sme len s obdivom zhliadali na Oktávanov.Chceli sme byť rovnako múdri, chytrí, vážení, šikovní. Dnes sme na ich mieste. Teraz sme autoritou. Pomáhame, radíme, usmerňujeme. Milí spolužiaci, rozpamätajme sa na náš prvý spoločný školský výlet. Na hľadanie správej lesnej cestičky, pingpongový turnaj, kúpanie sa v bazéne, na mokré tričká, zvonivý smiech, šantenie okolo ohníka. Spomeňme si na časy, keď boli chlapci a dievčatá v dvoch rôznych svetoch. Na časy, keď sme si mysleli, že sa tieto svety nikdy nezlúčia. Spoločné korčuľovanie, prvé úrazy, prvé pokusy tancovať, došliapané nohy, prvé podpätky, lásky a priateľstvá.</description>
      <guid isPermaLink="false">af28e1a5-5c67-4ad9-9238-31bdcfdae802</guid>
      <pubDate>Thu, 14 Jan 2010 17:06:39 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/motykova/nezaradene/prejav-na-stuzkovu</link>
    </item>
    <item>
      <title>Mala talent, chuť aj odhodlanie. Chýbali jej však peniaze...</title>
      <description>O tom, ako peniaze hýbu svetom..</description>
      <guid isPermaLink="false">231732c7-080b-4672-a835-90b9df3faa2a</guid>
      <pubDate>Mon, 11 Jan 2010 18:08:38 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/motykova/sport/mala-talent-chut-aj-odhodlanie-chybali-jej-vsak-peniaze</link>
    </item>
    <item>
      <title>Je malá, tenká a zabíja...</title>
      <description>Horí, ale plameň nedáva, škodí, ale aj tak sa predáva. Mali by ju zakázať, aby nezničila životy. Ľuďom treba ukázať, aké robí škody. Fajčiari, cigareta  Vám vážne škodí!</description>
      <guid isPermaLink="false">ced1f16c-e82c-40e1-ba0d-2fd67787e1ef</guid>
      <pubDate>Sun, 10 Jan 2010 12:40:16 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/motykova/nezaradene/je-mala-tenka-a-zabija</link>
    </item>
    <item>
      <title>O tom, čo si za master card nekúpiš...</title>
      <description>pár nádherných spomienok...</description>
      <guid isPermaLink="false">91c71892-ef28-47bf-bdde-b58366d644c5</guid>
      <pubDate>Sat, 09 Jan 2010 16:14:02 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/motykova/nezaradene/o-tom-co-si-za-master-card-nekupis</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
