Sedel som dnes v robote nad hŕbou výkresov a uvažoval, ako sa tomu vyhnúť(som len človek a k tomu aj slovák). Je to jedna z tých záležitostí, ktoré už pomaly berieme ako samozrejmosť. Musí však existovať nejaký postup, ktorý vedie z tejto 'byrokraticej slepej ulice'. Má to samozrejme svoje opdstatnenie, vážim si ho a plne rešpektujem. Skôr ma zaujíma, ako sme sa sem dostali.
V teórii sa nám prednášajú postupy, akými prispôsobiť nové štýly starým - ako ich dostať do vzájomnej harmónie. Zdá sa mi to dosť paradoxné, keďže súčasné preferované štýly vo svetovej architektúre sa skôr zameriavajú na alternatívne postupy, ktorých výsledkom je mnohokrát náhodná, disharmonická až chaotická kompozícia (napr. Derridov dekonštruktivizmus). Je to pravdepodobne len akási avantgardná fáza a návrat k harmónii je nespochybniteľný. Práve preto ma zaujíma, prečo v takejto dobe potom nesledujeme súčasnú tvorbu a neakceptujeme ju do všetkých obastí(aj pamiatkárskej). Je to asi z nášho strachu z budúcnosti: Čo ak všetko pokazíme? Ako sa na nás budú pozerať o sto rokov?
Osobne si myslím, že omnho viac škody narobíme slepým nasledovaním finančných zámerov, bez ohľadu na umeleckú stránku. Radšej podstúpiť riskantný experiment, ako večne 'tvrdnúť' v zaužívanej nudnej istote.
K celej problematike ma dostal istý projekt, s ktorým som sa dnes 'zoznámil'. Ako zabezpečiť vysokú kvalitu, zachovať hodnoty, funkčnosť a pri tom všetkom mať len minimálne náklady? Až pri šálke horúceho čaju večer doma ma napadol postup, ktorý by mohol vyhovovať daným podmienkam: re-aplikácia historických prvkov, ktoré počas rokov stratili svoj pôvodný význam, v novom kontexte. Postup by bol podobný, ako pri súčasných prestavbách, kde presúvajú prvky(napr.okná alebo dvere) do iných pozícií, tak aby sa šetrilo ťažko zarobenými peniazmi. Je to vhodné z finančného hľadiska, šetrí energiu a stavebné materiály(ekologický faktor) a dodržiava architektonický štýl kontrastom nie štýlovým, ale funkčným. Dnes sa aj tak všetko točí okolo funkcie, nie?
Dokým však podobný postup predložím, treba to ísť predebatovať s pamiatkármi. A tak sa celý kolotoč začína od začiatku...
