Nie som vo svojej profesii dlho, dokonca som ju ešte ani poriadne nezačal skúmať, no čoraz častejšie sa stretávam s odporom k tomu, čo robím. Je to dosť paradox, keďže mojím poslaním je vlastne snaha o zlepšenie kvality života ľudí.
No, je to tak... ľudia(a medzi nich patrím aj ja), neradi prenechávajú iným možnosť zasahovať do svojich životov. Architektúra, či ju už vnímame ako umenie alebo nie, náš bežný život ovplyvňuje viac ako si myslíme. Jeden z mojich učiteľov to vystihol celkom vkusne pár veršami, keď povedal, že ako architekti máme väčšiu moc ako politici(nebudem to prekladať, aby sa to zachovalo v starej forme): We tell people where to eat, we can tell them where to sleep. We also tell them where to sit, even where they gonna shit. Nie je to možno čistá pravda, ale má to niečo do seba.
Keď som pred pár dňami počúval komentátora spomínanej šou, ako vysvetľoval, prečo ľudia nie celkom pochopili podstatu hudby napríklad od niekoľkých pomenej známych autorov amerických muzikálov a filmov, ihneď som si spomenul na aktuálnu situáciu v mojom odbore.
Ak by som však mal vysvetliť, prečo takáto situácia nastala, je to už ťažšie. Sám by som to obhajoval pravdepodobne zmenou koncepcie, na ktorú si ľudia jednoducho ešte nezvykli. Pri hudbe by sa nové koncepcie v architektúre hodnotili ako disharmonické akordy alebo v mnohých prípadoch náhodné tóny, ktoré sa samozrejme s ohľadom na minulosť len ťažko môžu hodnotiť ako hudba. Každá takto závažná zmena je ťažko stráviteľná. Práve v hudbe preto v 50.rokoch minulého storočia verejnosť absolútne odmietla klasickú hudbu, ktorá od svojich predchodcov úplne upustila a vydala sa cestou pokusov a náhodných kombinácií.
Nechcem tu teraz udávať dôvody, prečo a ako sa súčasné smerovanie v architektúre môže v budúcnosti odraziť na akceptovaní verejnosťou. Chcel by som však podotknúť, že jednou z ciest, ktorú by ľahšie strávila laická ako aj profesionálna verejnosť, by mohla byť práve reinterpretácia motívov minulosti. Práve dejiny nám dokazujú, že mnohokrát sa umenie vydalo smermi, ktoré viedli do slepých ulíc. Nemali by sme sa preto dať zaslepiť našim egom a snahou o prirýchle zmeny. Nechajme sa inšpirovať a dajme ľušom čas na strávenie našich vízií...
