Keď som pred pár mesiacmi prvý krát vstúpil do miestnej univerzitnej knižnice, prekvapilo ma koľko študentov tam sedelo a potichu, každý vo svojej vlastnej vyhradenej zóne, si študovalo tu svoju záujmovú oblasť. Očakával som istú národnostnú komunitu, ale bol som prekvapený koľko rôznych študijných zameraní dokázalo spolunažívať na tejto univerzitnej pôde. Vedľa seba sedeli medici, účtovníci, žurnalisti, biológovia, právnici a kde tu sa medzi nich zamiešal aj nejaký ten dizajnér.
Niekoľko mesiacov však ubehlo a netrávim už toľko času v knižnici ako zo začiatku. Problém je jednoduchý. Študovať v tichom prostredí bez akejkoľvek výraznej zmeny počas dňa príde dosť unavujúce, dokonca nudne a človek sa potom zrazu zobudí z mikrospánku nevediac, že ubehla ďalšia hodina a nič sa opäť nenaučil.
Každý má svoj osobný spôsob akým pristupuje k tejto študentskej povinnosti. Ja uprednostňujem štúdium doma, vo vlastnej izbe, najlepšie ak nikto iný nie je v širšom okolí. Tak sa totiž môžem ničím nerušiac prechádzať po izbe, držiac v ruke papiere s poznačenými prednáškami (pravdepodobne od niektorého spolužiaka/čky), a donekonečna si opakovať tie isté slová. Behom štúdiovej ‘session‘, takto absolvujem kompletnú túru a ku koncu viem podľa bolesti v nohách posúdiť svoje novo naučené vedomosti.Iní však uprednostňujú odlišné metódy, dokonca aj moje sa postupom času vyvíjajú a menia. Niektorí organizujú tzv. ‘študentské skupinky‘, v ktorých zdieľajú svoje poznanie a učia sa jeden od druhého(ja som sa tak nikdy nič nenaučil, vždy sa totiž našlo niečo dôležitejšie, čo sme mohli robiť. napríklad vykrikovať na ľudí z balkóna, ale to bolo už dávno). Ďalší ležia na posteli, sedia v parku pod stromom, počúvajú príjemnú muziku alebo sa opaľujú pri jazere. Niekoľko krát som si urobil študentskú prechádzku parkom, ale z toho tiež nikdy veľa nebolo. Nedokážem sa sústrediť, ak sa okola mňa príliš veľa vecí deje.
Aké praktiky ste si prisvojili vy? Ako najradšej študujete(študovali ste)?
Moje obdobie skúšok sa štátnicami pravdepodobne skončilo, ale nikdy neviem, čo si na mňa ešte akademici zmyslia... napríklad takú školu života. Vždy pripravený!
