Výhody emočného prejedania sa

Už aj vaňa mi je priúzka. Vari je to trest za obžerstvo? Azda si hriešni ľudia nezaslúžia kúpeľ?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

Volá sa to emočné prejedanie sa a zažívam to odkedy som v sebe objavila prázdno. Mala som vtedy asi štrnásť rokov. Dovtedy som sa svetu len nezúčastnene prizerala. Myslela som si, že život ma nevytrhne z tohto opojenia a že sa zveziem s ostatnými, budem len vstávať, umývať si zuby, sledovať to, čo robia iní a napodobňovať ich. Ale nie, život ma zovrel do svojich pazúrov, odniesol kamsi do neznáma a vyhodil do vnútornej prázdnoty.   

Prvé galeje som zažila v detskej izbe. Zrazu som nevedela, čo so sebou. Sedela som na stoličke, nohy vyložené na stole. Nič ma nebavilo. Ani ten denník, ktorý som si začala písať a teraz z neho bola iba kôpka roztrhaných papierov na koberci. Mala som pred sebou hŕbu časopisov, ale nemala som chuť v nich listovať. V jednom z nich bola rubrika, do ktorej čitatelia mohli písať svoje problémy a šéfredaktorka im odpísala. Raz som tam napísala aj ja. Niečo v tom zmysle, že v ničom nevidím zmysel. Že sa hrozne nudím a neviem ako naložiť s prázdnom, ktoré v sebe mám. Môj problém uverejnili a šéfredaktorka mi odpísala, že manuálna práca je liekom na všetko. Aby som prestala toľko premýšľať a vzala do ruky vysávač, či prachovku. Jej odpoveď som si vystrihla a nalepila do denníka. Teraz už šéfredaktorkine odporúčanie ležalo na nepovysávanom koberci v kope roztrhaných papierov. Vstala som a rozbalila si čokoládu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Potom som aj vysávala, aj prachovku som chytila do ruky, no prázdna v sebe som sa nedokázala nadobro zbaviť. Dodnes sa ku mne vracia, vždy nečakane a to obdobie ma príliš neteší. Viem, že sa s tým musím naučiť žiť, ale nejde mi to. Neustále mám nutkavú potrebu tú dieru niečím zaplniť. Som už dospelá, ale po bezdôvodnom schrúmaní balíka čipsov som opäť tou, čo sedí na stoličke v detskej izbe pri roztrhanom denníku.

Každý z nás má svojich démonov. Tí moji sú ukrytí v špajze. Začína sa to vždy nevinne, polystyrénovým chlebom. Ale ten chutí otrasne, tak ho natriem maslom a položím naň údené plátky syra. Chvíľu ho bezducho žujem, ale mysľou som už oveľa ďalej. A vtedy to príde. Lavína sa odtrhne a ja sa mením na ženu, ktorá nemá dno. Horalky, pagáče, chrumky. Klobásu si namáčam do horčice a zajedám ju rožkom. Žeriem a potom sa zožieram. Spytujúc si svedomie, zvalím sa na posteľ. No skúste si teraz odpustiť. Odfúknem si a zvalím sa na druhú stranu. V tichu počujem, ako mi z tela na parkety dopadajú kvapky tuku. Tuk, tuk, tuk.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Emočné prejedanie sa odzrkadľuje môj skutočný vnútorný stav a vracia ma tam, kam patrím - do reality. Nemôžem vzlietnuť, hoci sa cítim ako balón. Darmo sa utešujem tým, čo všetko som v živote dosiahla, nafúknuté brucho mi nedovolí spyšnieť. To, že sa napchávam aj vtedy, keď nie som hladná, je dôsledok toho, že sa mi nepodarilo prekonať neistotu, strach a prázdno, ktoré ma sužujú. Vďaka tomuto, v skutku zbytočnému, aktu jedenia viem, že je predo mnou cesta, ktorou som ešte neprešla, hoci som sa na ňu vydala už mnohokrát. Emočné prejedanie sa odhaľuje, kto naozaj som.

Monika Nagyova

Monika Nagyova

Prémiový bloger
  • Počet článkov:  275
  •  | 
  • Páči sa:  904x

Autorka románu Sídlisko, moderátorka knižných besied Zoznam autorových rubrík:  Úprimné pozdravy z BratislavyZo života vo firme snovDenník starej dievkyO pocitoch smrteľníkaShowbiznis je drinaČo je "in"Pribalím vás do kufra

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

52 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
SkryťZatvoriť reklamu