reklama

Vzťahové okienko. Páry, ktoré sa medzi sebou nerozprávajú.

Raz som v reštaurácii sedela tak, že vďaka vyvýšenému miestu som mala výhľad na stôl, pri ktorom jedli dvaja mileniáli.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Tvorili pekný pár, ale nemali si čo povedať. Objednali si pizzu a pohrúžili sa do svojich mobilov. Chlapec si pozeral inzeráty na autá a dievča lúskalo Instagram. Keď im doniesli pizzu, mileniál prehovoril:
„Chceš kečup?“
„Netreba,“ odvetila mileniálka.
Chvíľu čakala, že sa konverzácia rozvinie, ale keď videla, ako sa schuti zahryzol do pizze, nasledovala ho. Dojedli a opäť sa pohrúžili do svojich telefónov. Milieniála omrzeli inzeráty, začal na svojom aparáte hrať hry. Ona zostala pri Instagrame. Keď im čašník odnášal taniere, mileniál mu, naďalej pohrúžený do hry, zašomral niečo o účte. Potom za oboch zaplatil a pozrel na partnerku:
„Ideme?“
Vstali, chytili sa za ruky a mlčky vychádzali z podniku. Obaja mali jednu ruku voľnú, tou zvierali mobily. Mileniál sa potreboval poškrabať na hlave. Pustil mileniálke ruku a zaboril prsty do svojich, ešte stále hustých, vlasov. Druhú ruku zdvihol k očiam a siedmy raz v priebehu opúšťania reštaurácie skontroloval displej telefónu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pred pár rokmi som dovolenkovala v Maroku. Letovisko Saidia bolo plné našincov a ich vrava sa v priestrannej reštaurácii ozývala spolu so štrngotom príborov. Marockí čašníci boli žoviálni a nestíhali odnášať prázdne taniere hladných Slovákov. Sedela som pri stole, ktorý bol obklopený stolmi z oboch strán. Pri každom z nich sedel pár v seniorskom veku. Napravo prebiehal dialóg:
„Chutnal si tie párky? Choď si nabrať, nie sú zlé a keď tam už budeš, prines mi ananásový džús.“
„Idem, ale vajcia sa im dnes nevydarili.“
„Hej, sú nejaké čudné, dúfam, že tie palacinky budú lepšie.“
„Šunku nechceš? Mám z nej veľa.“
„Nechcem, pozri koľko mám ja. Tak idem pre párky a ananásový džús.“
Kým tí dvaja sa pred horou jedla rozprávali iba o jedle, pár, ktorý pri mne sedel z ľavej strany nehovoril vôbec nič. Obaja mlčky jedli. Na stole mali iba dva taniere s omeletou, pečivo a kávu. On vyzeral ako Zdeněk Svěrák a ona bola z tých sedemdesiatničiek, ktorým vrásky na kráse neubrali. Z oboch vyžaroval pokoj. Ešte aj čašníci pri nich chodili po špičkách a keď jej jeden z nich odnášal tanier, len s úctou zamrmlal:
„Madam.“
A ona odvetila:
„Thank you.“
Muž si servítkou utrel ústa, vstal od stola, natiahol ruku smerom k svojej partnerke a galantne jej pomohol vstať. Predtým, než spolu vyšli von, sa ešte obzrel na čašníka a povedal:
„Have a good day.“
Na raňajkách som ich stretávala každé ráno, nikdy sa pri jedle nerozprávali a predsa som mala pocit, že si povedali viac, než ktokoľvek z reštauračných hostí. To, ako sa na seba dívali, ako si podávali soľničku, alebo ako si z kanvičky vzájomne dolievali kávu bolo dôkazom dokonalej súhry. Ona zdvihla šálku k ústam a uškrnula sa na neho. On sa veľavýznamne usmial. Hovorili si veci, o ktorých nik iný nemal šajnu. Vedela som, že sa nerozprávajú nie preto, lebo si už všetko povedali, ale preto, lebo slová neboli potrebné.

Monika Nagyova

Monika Nagyova

Prémiový bloger
  • Počet článkov:  295
  •  | 
  • Páči sa:  2 279x

Autorka románu Sídlisko, moderátorka literárnych besied Zoznam autorových rubrík:  Úprimné pozdravy z BratislavyZo života vo firme snovDenník starej dievkyO pocitoch smrteľníkaShowbiznis je drinaČo je "in"Pribalím vás do kufra

reklama

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu