40 ročný odkaz z minulosti….

V októbri 1986, sa Reagan a Gorbačov v Reykjavíku takmer dohodli na likvidácii jadrových zbraní.

Písmo: A- | A+

Pred štyridsiatimi rokmi, v októbri 1986, sa Reagan a Gorbačov v Reykjavíku takmer dohodli na likvidácii jadrových zbraní. A o rok nato v r. 1987, Reagan pri Brandenburskej bráne v Berlíne povedal „Generálny tajomník Gorbačov, ak túžite po mieri, ak túžite po prosperite pre Sovietsky zväz a východnú Európu, ak túžite po liberalizácii, príďte sem k tejto bráne. Pán Gorbačov, otvorte túto bránu! Pán Gorbačov, zbúrajte tento múr!“

Obrázok blogu

Dnes, v októbri 2026, po prvý raz za viac ako polstoročie neplatia žiadne záväzné limity na strategické arzenály USA a Ruska. Rozdiel nie je len v tónoch prejavov, ale v smere, ktorým sa kontroly zbraní hýbu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čo sa v Reykjavíku a vo Washingtone skutočne dohodlo?

Summit v Reykjavíku (11.–12. októbra 1986) nebol pôvodne plánovaný ako plnohodnotný summit, ale iba ako pracovné stretnutie. Nakoniec ale na stole skončili tieto body:

  • zníženie strategických útočných zbraní o 50 percent v priebehu piatich rokov,

  • likvidácia amerických a sovietskych rakiet stredného doletu v Európe,

  • predstava, že do roku 2000 by mohli zmiznúť všetky jadrové zbrane oboch strán.

Úplná dohoda však nakoniec padla na jednom spore, a to, keď Reagan odmietol obmedziť testovanie Strategickej obrannej iniciatívy (SDI, „hviezdne vojny“) len na laboratóriá a Gorbačov na tom trval. Formálny text teda nevznikol. Historici aj samotný Gorbačov to neskôr označili za zlom, kde si obaja vodcovia nahlas povedali, že jadrovú vojnu nemožno vyhrať a že cieľom má byť svet bez jadrových zbraní.

SkryťVypnúť reklamu

Aj tak však z toho vyšla konkrétna zmluva. A to INF (Intermediate-Range Nuclear Forces), podpísaná 8. decembra 1987 vo Washingtone,ktorá bola prvá, čo zlikvidovala celú triedu zbraní — pozemné balistické a krížové rakety s doletom 500 až 5 500 km. Do júna 1991 bolo zničených zhruba 2 692 rakiet, Sovietsky zväz 889 stredného a 957 kratšieho doletu, USA 677 a 169. Overovanie bolo na svoju dobu úplne bezprecedentné (inšpekcie na mieste). Zmluva znížila riziko, že lokálny konflikt v Európe eskaluje do jadrovej vojny, pretože tieto rakety mali letový čas v minútach. A neskôr z nej vyplynuli aj limity zmluvy START I (1991).

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Zohral tam dôležitý - kľúčový technický detail, a to, že Sovieti v roku 1987 INF „odviazali“ od sporu o protiraketovú obranu. Bez toho by zmluva nevznikla.

Dnešná situácia

New START, posledná bilaterálna zmluva o strategických zbraniach (limit 1 550 rozmiestnených hlavíc na 700 nosičoch), vypršala 5. februára 2026.

Obrázok blogu

Generálny tajomník OSN António Guterres to v septembri 2026 opísal tak, že po viac ako polstoročí neexistujú záväzné stropy na strategické arzenály. Putin v septembri 2025 ponúkol, že Rusko bude limity ešte rok dodržiavať, ak to urobia aj USA. Washington na to jednoznačne nereagoval a trvá na zapojení Číny. Ruská strana napokon neskôr uviedla, že strany už nie sú viazané povinnosťami zmluvy.

SkryťVypnúť reklamu

Podľa odhadov SIPRI a OSN je na svete viac ako 12 000 jadrových hlavíc; zhruba 2 100–2 200 je v vysokej pohotovosti. USA a Rusko majú po viac ako 5 000 hlavíc a denne rozmiestňujú okolo 1 800 strategických. Čína má približne 600–620 a arzenál rozširuje najrýchlejšie zo všetkých — plní silá v severnej Číne a modernizuje námornú, pozemnú aj vzdušnú zložku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

INF je mŕtva od roku 2019 (USA odstúpili po obvinení, že Rusko porušuje zmluvu raketou 9M729). Žiadne podobné rokovanie na úrovni Reykjavíku neprebieha. Trump síce opakovane volá po trojstranných rozhovoroch USA–Rusko–Čína; a predbežné kontakty o vzájomných návštevách jadrových objektov s Pekingom aj existujú, ale žiadna formálna zmluva nie. No a vojna na Ukrajine, ako aj spor o Taiwan a súťaž o konvenčnú prevahu zároveň tlačia všetky tri strany k modernizácii, nie k škrtom.

Čo z porovnania vychádza?

Politická vôľa – 1986–1987 – dvaja vodcovia sa osobne dohodli na smere „nadol“. 2026 - Žiadny ekvivalent; rétorika o menej jadrových zbraniach bez mandátu na rokovanie

Právny rámec - 1986–1987 - Cesta k likvidácii celej triedy jadrových zbraní. 2026 - Nula záväzných stropov USA–Rusko; Čína mimo systému

Overovanie – 1986 – 1987 – inšpekcie na mieste. 2026 - Pozastavené už pred vypršaním New START

Počet kľúčových hráčov – 1986–1987 – dvaja (USA a Rusko). 2026 – Minimálne traja (Čína už mení rovnováhu)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Smer zásob jadrových zbraní – 1986–1987 – klesajúci. 2026 - Stúpajúci

Ponaučenie pre ľudstvo asi nie je, že „vtedy boli vodcovia lepší“. Aj Reagan a Gorbačov sa ostro hádali, spor o SDI vyriešený nebol a dôvera bola nízka.

Obrázok blogu

Fungovalo však niečo iné, a to bol osobný kontakt na vrchole, oddelenie balíkov (INF bez ABM), ochota zničiť zbrane, ktoré boli vojensky najnebezpečnejšie práve preto, že mali krátky čas na rozhodnutie, a overovanie namiesto sľubov.

Čo by mohlo dnešnú situáciu nielen upokojiť, ale aj posunúť?

Žiadne “ľudstvo” ako celok žiadnu zmluvu nikdy nepodpíše. Rozhodujú vodcovia štátov s najväčšími arzenálmi. 

Realistické kroky, ktoré by nadväzovali na to, čo v 80. rokoch fungovalo?

1.      Obnoviť priamy kanál na úrovni prezidentov, nielen expertov. Reykjavík vznikol preto, že Reagan a Gorbačov si sadli bez toho, aby čakali na dokonalú dôveru. Dnes chýba ekvivalent aj medzi USA a Ruskom, aj v trojici s Čínou.

2. „Oddeliť balíky.” INF vznikla, keď sa odviazala od protiraketovej obrany. Dnes viazať každú dohodu o strategických stropoch na ukončenie vojny na Ukrajine alebo na status Taiwanu znamená, že nevznikne nič. Riziko jadrovej nehody a riziko regionálnej vojny treba riešiť súbežne, nie ako jednu podmienku.

3.      “Najprv zmraziť, potom rezať”. Dobrovoľné dodržanie stropov New START (1 550 / 700) na oboch stranách, kým sa rokuje, je lacnejšie ako nová preteková špirála. Čína by mohla aspoň zmraziť počet rozmiestnených nosičov a prijať základnú transparentnosť — nie hneď paritu, ktorú odmieta.

4.      “Vrátiť overovanie skôr než počty”. Bez výmeny dát a inšpekcií je aj „gentleman’s agreement“ slepý. To bol v INF aj v START hlavný prínos, nie samotné číslo.

5.      Zakázať alebo obmedziť zbrane s najkratším časom na rozhodnutie. Presne tie INF odstránila. Pozemné rakety stredného doletu v Európe a v západnom Pacifiku dnes túto dieru znova otvárajú.

6.      Vydať spoločné vyhlásenie piatich jadrových štátov NPT, že jadrovú vojnu nemožno vyhrať a nesmie sa viesť — nie ako propaganda, ale ako operačné obmedzenie (žiadne cvičenia simulujúce prvé použitie, horúce linky, oznámenia o testoch a presunoch).

Radikálne zlepšenie nie je ale návrat do roku 1987. Dnes je svet už minimálne trojstranný; Čína rastie a konvenčné vojny prebiehajú. Radikálne zlepšenie je zastaviť opačný smer, a to od overených stropov a likvidácie tried zbraní späť k neobmedzeným arzenálom. Ale to sa dá len tak, ako sa to podarilo aj vtedy — vodcovia si spoločne sadnú, oddelia sporné balíky a dohodnú sa najprv na tom, čo sa dá spočítať a zničiť, nie na tom, kto má morálnu pravdu.

Konkrétne kroky ktoré sú potrebné, sú tie, ktoré sa dajú urobiť v mesiacoch, nie v desaťročí, a ktoré nestoja na vyriešení vojny na Ukrajine ani statusu Taiwanu. Veď aj Reykjavík fungoval preto, že sa oddelili balíky a najprv sa zmrazilo to, čo sa dalo spočítať.

Čo urobiť do 90 dní? - Zastaviť pád

1.      USA a Rusko verejne vyhlásia, že budú ďalších 12 mesiacov dodržiavať centrálne limity New START — napríklad najviac 1 550 rozmiestnených strategických hlavíc a 700 rozmiestnených nosičov. Putin to ponúkol v septembri 2025. Washington na to jednoznačne neodpovedal. Bez tohto kroku sa obe strany môžu začať vracať k vyšším počtom ešte pred akýmkoľvek rokovaním.

2.      Obnoviť výmenu dát a oznámenia o štartoch, aj keď zmluva už neplatí. Limity bez čísel sú slepé. Rusko výmenu dát pozastavilo ešte pred vypršaním zmluvy; práve tá sa dá obnoviť samostatným politickým rozhodnutím bez ratifikácie.

3.      Trump, Putin a Si využijú summit APEC v Šen-čene 18.–19. novembra 2026. Kremeľ v septembri povedal, že trojstranné stretnutie je možné. Na programe nemá byť „nová zmluva“, ale tri vety: “dodržiavame stropy, nezačínajú sa preteky, experti dostanú mandát do 60 dní”.

Ženeva 1985 tiež nepriniesla text, len vetu, že jadrovú vojnu nemožno vyhrať.

Čo urobiť do jedného roka? - Overovanie a krátke časy na rozhodnutie

4.      Pracovné skupiny P5 (USA, Rusko, Čína, Británia, Francúzsko) dostanú mandát na dve veci, ktoré Washington už navrhol a ktoré zatiaľ nemajú konsenzus - spoločné oznámenia o štartoch balistických rakiet a priamu krízovú linku medzi generálnymi štábmi. To nie je odzbrojenie. Je to poistka proti omylu.

5.      USA a Čína premenia neformálne reči o vzájomných návštevách jadrových objektov na prvý termín. Podľa správ z októbra 2026 sa hovorilo o návštevách laboratórií ministerstva energetiky a čínskych ekvivalentov, prípadne testovacích polygónov. Jedna návšteva nič neobmedzí, ale založí zvyk, ktorý s Čínou doteraz, žiaľ, ešte neexistuje.

6.      Moratórium na nové pozemné rakety stredného doletu (500–5 500 km) v Európe a v západnom Pacifiku. Presne túto triedu INF v roku 1987 zlikvidovala, lebo letový čas bol v minútach. Zmluva padla v roku 2019. A práve potenciálne nové rozmiestnenie na oboch stranách je dnes najrýchlejšou cestou k omylu. Moratórium sa dá dohodnúť bez toho, aby sa riešilo, kto INF porušil prvý.

7.      Stiahnuť časť síl z vysokej pohotovosti. Dnes je v nej zhruba 2 100–2 200 hlavíc, takmer všetky americké a ruské. Dohoda typu „žiadne hlavice na časti ICBM v bežnom mieri“ znižuje riziko vypálenia pod tlakom času a nič nestojí v počte zbraní.

A čo do troch rokov? - Stropy, nie parita

8.      Bilaterálna zmluva USA–Rusko, ktorá nahradí New START, s inšpekciami. Čína do nej nepatrí, kým má okolo 600 hlavíc proti viac ako 5 000 na každej z veľkých strán. Trvať na trojstranných číslach ako na podmienke znamená, že nevznikne nič — Peking to odmieta práve preto, že arzenály nie sú porovnateľné.

9.      Samostatná dohoda s Čínou o strope nosičov, nie hlavíc: nezvyšovať počet rozmiestnených strategických nosičov nad dnešný odhad (okolo 550) a hlásiť nové silá. To je pre Peking politicky ľahšie než priznať paritu, a pre Washington užitočnejšie než žiadny strop.

10.     Zákaz útoku na jadrové velenie, riadenie a varovné systémy — konvenčne, kyberneticky aj v kozme. Toto je dnešný ekvivalent sporu o SDI: nové technológie (AI v systémoch včasného varovania, protisatelitné zbrane) môžu zhodiť aj dobrú zmluvu o počtoch, ak sa nedohodnú pravidlá.

A čoho sa vyvarovať? (teda čo neurobiť?)

Určite neviazať tieto kroky na kapituláciu v Ukrajine ani na zmenu politiky voči Taiwanu. INF vznikla v roku 1987 práve preto, že ju Sovieti odviazali od sporu o protiraketovú obranu. Kto dnes povie „najprv mier, potom zbrane“, opakuje chybu, ktorá Reykjavík takmer pochovala.

A taktiež nerobiť z trojstranného summitu podmienku každého kroku. Veď USA a Rusko vedia (a môžu, ak chcú) obnoviť stropy a dáta zajtra. Čína vie zajtra prijať oznámenia o štartoch a jednu návštevu. Čakať, kým všetci traja naraz podpíšu jednu zmluvu, je spôsob, ako sa vrátiť do pretekov jadrového zbrojenia.

Niektorí čitatelia by mohli namietať, či je to ale pri takých dnešných lídroch, ako sú Putin a Trump (a ich skutkoch), vôbec možné?

Obrázok blogu

Veď pre nich je iba sila to, čo uznávajú… Práveže áno! Práve preto je možné, že uznávajú silu.

Nie je to možné preto, že by sa z nich stali Gorbačovovia.

Reagan v roku 1983 nazval Sovietsky zväz „ríšou zla“, zbrojil a trval na hviezdnych vojnách. A o štyri roky neskôr INF podpísal. Nie preto, že zmenil povahu, ale preto, že sila plus nákladnosť pretekov urobili z dohody výhodnejší ťah ako ďalšie kolo zbrojenia. Gorbačov tiež potreboval uvoľniť rozpočet. Obaja ostali tvrdí.

Zmluva vznikla medzi nimi, nie napriek nim. Aj Putin a aj Trump sú v tomto bližšie Reaganovi než nejakému odzbrojovaciemu idealizmu. Rozdiel je v tom, že zatiaľ nedotiahli ani ten lacný krok, ktorý už mali na stole. V septembri 2025 totiž Putin ponúkol, že Rusko bude rok dodržiavať stropy New START, ak to urobia aj USA. V októbri 2025 Trump povedal, že to „znie ako dobrý nápad“. Ale vo februári 2026, v deň vypršania zmluvy, namiesto toho povedal, že USA nemajú zmluvu predlžovať, ale rokovať o novej a lepšej, a trval na Číne. Ponuka teda nebola odmietnutá z princípu. Prepadla sa medzi inými prioritami.

Putin medzitým vedie vojnu, v ktorej jadrovú rétoriku používa ako páku, a v roku 2023 pozastavil účasť na overovaní New START. Trump v prvom funkčnom období odstúpil od INF a dnes tlačí Golden Dome, teda protiraketovú vrstvu, ktorú Moskva berie ako hrozbu pre rovnováhu. Obaja zároveň hovoria, že menej jadrových zbraní by bolo „výnimočné“. To nie je rozpor v charaktere. To je rozpor v tom, či dohodu považujú za prejav sily, alebo za ústupok. A práve preto, že „uznávajú len silu“, dohodu nevylučuje. Vylučuje len dohodu, ktorá by vyzerala ako slabosť.

Pre Putina je strop výhodný, kým vojna a sankcie žerú peniaze, ktoré by inak šli do nových hlavíc. Preteky s Amerikou, ktorá má väčší rozpočet, sú pre Moskvu drahé.

Aj pre Trumpa je strop výhodný, ak ho vie predať ako obchod, v ktorom Čína niečo dá a Amerika nič nestratí — nie ako predĺženie Obamaovej zmluvy. A pre čínskeho Si je zatiaľ výhodné ostať mimo čísel, kým arzenál rastie z nízkého základu. Lenže kým každý z nich čaká, že ten druhý ustúpi prvý, nič nevznikne. To nie je otázka morálky. To je otázka, kto zaplatí viac za to, že zmluva nie je.

Čo by sa teda asi muselo zmeniť, nie je ich pohľad na silu. Musela by sa zmeniť cena "nedohody":

  • Americký návrh, ktorý Trump môže nazvať svojím: nie „predĺžme New START“, ale „nový strop, tvrdšie overovanie, a Čína aspoň zmrazí nosiče“. To je jazyk, ktorým hovorí.

  • Ruský súhlas s inšpekciami výmenou za to, že Washington nezačne Golden Dome rozmiestňovať skôr, než je dohoda. Putin sám viazal ďalšie limity na americké vesmírne interceptory.

  • Čínsky strop nosičov, nie hlavíc, aby Si nemusel priznať paritu, ktorú nemá a nechce.

Sila im nezabráni dohodnúť sa. Zabráni im to, že zatiaľ nevidia dohodu ako silnejší ťah ako preteky. V roku 1986 to Reagan a Gorbačov uvideli až na konci druhého dňa v Reykjavíku, keď im asistenti rátali, koľko rakiet by museli postaviť, keby odišli bez ničoho. Dnes ten účet ešte nikto z týchto troch neotvoril.

A aký je teda ten (ekonomický) účet?

Ekonomický účet nie je v počte hlavíc. Je v tom, kto zbrojenie unesie z bežného rozpočtu a kto medzitým berie zľavu, trhy a čas.

Obrázok blogu

Sú to fakticky tri rôzne bremená. Svetové vojenské výdavky dosiahli v roku 2025 podľa SIPRI 2,89 bilióna dolárov, jedenásty rok rastu za sebou, 2,5 percenta svetového HDP. Traja najväčší — USA, Čína a Rusko — minuli spolu 1,48 bilióna, teda 51 percent. Ale tie bremená nie sú rovnaké.

USA: - Vojenské výdavky 2025 - 954 mld. USD (−7,5 % oproti 2024). Podiel na HDP - okolo 3 %. Čo to ekonomicky znamená? Absolútne najviac, ale z veľkej ekonomiky; jadro je drahá položka vnútri rozpočtu.

ČÍNA: - Vojenské výdavky 2025 - 336 mld. USD (+7,4 %). Podiel na HDP - okolo 1,5–2 %. Čo to ekonomicky znamená? Rastie rýchlo, ale zatiaľ neprejedá rozpočet.

RUSKO: - Vojenské výdavky 2025 - 190 mld. USD (+5,9 %). Podiel na HDP - 7,5 %. Čo to ekonomicky znamená? Vojnová ekonomika; obrana ide až k 35 % federálnych výdavkov.

Rusko plánuje na rok 2027 obranu vo výške 17,1 bilióna rubľov, asi 35 percent všetkých federálnych výdavkov, postsovietsky rekord. Deficit rozpočtu na rok 2026 sa čaká 3,2 percenta HDP, dvojnásobok pôvodného odhadu.

Obrázok blogu

Kumulatívne vojnové a súvisiace výdavky od roku 2022 do polovice 2026 odhadol ekonóm Janis Kluge na približne 57 biliónov rubľov, zhruba 676 miliárd dolárov, asi 28 percent dnešného ruského HDP. Do konca roka 2027 to môže byť okolo 74 biliónov. Kielský inštitút v júni 2026 píše, že rast sa zastavil, rezervy sú vyčerpané a vojnová kapacita visí na exporte uhľovodíkov.  Čína berie 35 percent ruského obchodu a 76 percent nárastu dodávok sankcionovaných vojenských komponentov; Rusko predáva suroviny so zľavou, lebo iných kupcov nemá. Moskva platí vojnu a zľavu. Peking platí trhovú cenu za vplyv.

Čo stoja jadrové zbrane samé o sebe?

Americké jadrové sily — prevádzka plus modernizácia — majú podľa Kongresového rozpočtového úradu v rokoch 2025–2034 stáť 946 miliárd dolárov, v priemere 95 miliárd ročne. Oproti odhadu z roku 2023 je to o 25 percent viac. V sume ešte nie je 81-percentné prekročenie nákladov na novú medzikontinentálnu raketu Sentinel. Arms Control Association ráta životný účet modernizácie triády, hlavíc a infraštruktúry na aspoň 1,7 bilióna dolárov, a aj to je spodný odhad.

Obrázok blogu

Proti tomu je čínsky nárast zhruba z 600 na 620 hlavíc za rok lacný. Nemusí nahrádzať celú triádu naraz ani držať tisíce kusov v pohotovosti. Väčšinu hlavíc má oddelenú od nosičov.

Relatívny zisk je v tom, že Amerika modernizuje proti dvom súperom a Rusko modernizuje popri vojne, zatiaľ čo Čína pridáva silá z bežného, nie vojnového rozpočtu.

Studená vojna ukazuje strop, nie vzor. Brookings v roku 1995 vyčíslil americký jadrový účet za päť desaťročí na takmer 4 bilióny vtedajších dolárov — bomby, nosiče, velenie, neskôr aj čistenie. INF a START ten účet nezrušili, ale zastavili najdrahšiu špirálu rakiet s krátkym časom na rozhodnutie a uvoľnili časť sovietskeho rozpočtu, ktorú Gorbačov potreboval.

Dnešná absencia stropu ten mechanizmus otáča - žiadna zmluva totiž už nebrzdí nákup, a preto každý dolár navyše ide do pretekov, a nie do ich ukončenia.

Kto platí nepriamo? No predsa my!

Európa dopláca dvakrát. Vojenské výdavky v Európe v roku 2025 narástli o 14 percent. Ukrajina minula 84 miliárd, 40 percent HDP, a ešte potrebuje desiatky miliárd na dieru v rozpočte; len nepriama škoda z ruských úderov na ekonomiku sa na rok 2026 odhaduje okolo 10 miliárd.

Obrázok blogu

Drahšia energia, poistné a zbrojenie sú daňou za to, že strategický strop medzi USA a Ruskom spadol uprostred horúcej vojny.

Globálne, je svetový účet “tichší”. Jedenásty rok rastu zbrojenia znamená, že 352 dolárov na obyvateľa planéty ide do armád. To nie je jadrová vojna. To je jej poistné, platené vopred, bez toho, aby poistka (zmluva, inšpekcie, strop) ešte platila.

Čo by teda strop ekonomicky zmenil?

Dobrovoľné dodržanie limitov New START nestojí takmer nič a šetrí to, čo by sa minulo na naloženie ďalších hlavíc a na nové nosiče „pre istotu“.

-   Pre Rusko je to priamo rozpočtová úľava: preteky s ekonomikou, ktorá má násobne väčší HDP, prehrá na dlhu a daniach skôr než na hlaviciach.

-    Pre USA je 95 miliárd ročne na jadro politicky unesiteľné, ale každý rok bez stropu zvyšuje tlak pridať Sentinel, Golden Dome a taktické zbrane naraz.

-     Pre Čínu je strop medzi tými dvoma nevýhodný práve preto, že jej berie voľný rast v prostredí, kde súperi míňajú pozornosť aj peniaze na seba.

Ekonomický záver je teda tvrdší než porekadlo, ktoré hovorí, že “Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí..”! Tretí nevíťazí preto, že je bohatší na zbraniach. Víťazí preto, že dvaja väčší platia za neistotu plnou cenou a on za istotu zľavou. A kým New START nemá nástupcu, tento rozdiel v cene sa každý rok zväčšuje.

Spomenuté porekadlo sedí, ale nie úplne tak, ako sa zvykne čítať (alebo v tomto prípade vnímať). Čína nevyhráva preto, že by sa stala jadrovou jednotkou. Vyhráva preto, že dvaja väčší sa bijú a ona medzitým stavia.

V januári 2026 mala podľa SIPRI okolo 620 hlavíc. USA a Rusko majú spolu stále zhruba 83 percent použiteľných zásob, každý viac ako 5 000. Ani keby Čína do roku 2030 prekročila 1 000, bude to asi štvrtina každého z nich. V hlaviciach teda tretí zatiaľ nevíťazí. Víťazí v tempe a v tom, že nemusí platiť účet za súboj tých dvoch.

Vypršanie New START v februári 2026 analytici priamo označili za výhru pre Peking.

Washington viazal predĺženie na účasť Číny, Peking roky hovorí, že trojstranné čísla sú nereálne, kým americký a ruský arzenál nie sú na jej úrovni — podmienka, o ktorej vie, že sa nesplní.

A výsledok? Žiadny strop pre dvoch veľkých a žiadna povinnosť pre tretieho.

Čína už má viac pozemných odpaľovačov medzikontinentálnych rakiet než ktorákoľvek z nich a do konca desaťročia ich môže mať toľko ako jedna z nich. Väčšinu hlavíc drží oddelene od nosičov, takže rastie bez toho, aby musela držať tisíce kusov v pohotovosti. To je presný mechanizmus porekadla. Rusko míňa na vojnu a na sankcie, takže drahé jadrové preteky si môže dovoliť menej. Amerika musí odstrašovať dvoch súperov naraz a časť Washingtonu už tlačí na naloženie ďalších hlavíc práve kvôli čínskym silám. Peking medzitým stavia reaktory (v januári 2026 mal 36 vo výstavbe, viac ako polovicu svetového počtu), obchoduje s oboma stranami a arzenál zväčšuje z nízkeho základu. Nemusí vyhrať vojnu. Stačí, že relatívna medzera sa zužuje, kým tí dvaja riešia seba.

Nie je to však čistá výhra a už vôbec nie je automatická. Ak USA a Rusko spustia neobmedzené preteky, účet príde aj Číne. Washington nebude
zbrojiť len proti Moskve. Bude počítať súčet. Čím voľnejšie sú americké a ruské stropy, tým skôr Spojené štáty naložia hlavice a rozmiestnia obranu, ktorú Peking berie ako hrozbu pre svoje malé odvetné sily. Čínska výstavba je rýchla, ale stále drahá, a viaže sa na Taiwan – lenže jadrové zbrane jej nedajú ostrov, ak konvenčný a ekonomický účet za konflikt bude vyšší než zisk. A „víťaz“ s 1000 hlavicami proti dvom arzenálom po 5 000 nie je víťaz v súboji, ktorý sa nedá vyhrať. Je to štát, ktorý si kúpil väčší hlas za cenu toho, že svet bez stropov je nebezpečnejší aj pre neho.

Porekadlo teda platí pod jednou podmienkou, a to, že sa dvaja bijú bez dna. Strop medzi USA a Ruskom síce Číne výhru nevezme, ale zmenší ju. Bez stropu Peking dostane oboje — voľnosť stavať a súpera, ktorý musí deliť pozornosť. To je dôvod, prečo mu vyhovuje, že Trump a Putin zatiaľ nedohodli ani ten lacný rok limitov. Nie preto, že by Čína bola múdrejšia. Preto, že tretí nemusí sedieť za stolom, aby z prázdneho stola profitoval.

A zdá sa, že sa ľady pohli…

Podľa posledných správ totiž už USA a Čína rokujú o recipročných návštevách jadrových lokalít uprostred obáv z nových pretekov v zbrojení. Trumpova administratíva už o tom rokovala s Čínou a tiež plánuje v nasledujúcich mesiacoch naďalej presadzovať túto možnosť počas osobných stretnutí. Diskusie boli neformálne a predbežné. Snaha o uzavretie trojstrannej dohody sa začala už počas Trumpovho prvého funkčného obdobia, ale nedosiahol sa žiadny hmatateľný pokrok a formálne rokovania o novej dohode sa nezačali, pričom Čína a Rusko do značnej miery ignorujú podstatné úsilie USA o oslovenie verejnosti. Novú iniciatívu pôvodne nastolili Číňania a diskutovalo sa o návštevách národných laboratórií amerického ministerstva energetiky a ekvivalentných zariadení Číny a USA by boli otvorené diskusiám o návštevách jadrových testovacích lokalít. Rokovania o jadrovej energii medzi predstaviteľmi USA a Číny na pracovnej úrovni v tomto roku sa prevažne konali na okraji stretnutí piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN, známych ako P5.

Marian Nanias

Marian Nanias

Prémiový bloger
  • Počet článkov:  348
  •  | 
  • Páči sa:  1 930x

Jadrovy inzinier ktory prezil cely svoj profesionalny zivot v jadrovej energetike na roznych pracovnych postoch, od prevadzkovania jadrovej elektrarne az po ovplyvnovanie energetickej politiky na urovni EU. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradené,  Súkromné

Prémioví blogeri

Jana Čavojská

Jana Čavojská

31 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

348 článkov
INEKO

INEKO

119 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

214 článkov
Igor Pogány

Igor Pogány

5 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu