reklama

Podobnosti jadrovej energie a Covidu-19.

Jadro a vírus – zdanlivo dva odlišné problémy – môžu pri správnom preskúmaní mať súvislosť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Fyzika a biológia predstavujú dva rôzne vedecké prúdy. V závislosti od perspektívy a nastoleného problému sa však medzi nimi môže objaviť buď spojenie alebo rozpor.

ARS-CoV-2 (koronavírus-2 so závažným akútnym respiračným syndrómom), ľudovo známy ako koronavírus, spôsobuje na celom svete zmätok prostredníctvom choroby nazývanej COVID-19.

Obrázok blogu

Súčasná celosvetová pandemická kríza ukázala, že dva javy, ktoré sa zdajú byť veľmi odlišné, sa môžu navzájom ovplyvňovať. V tejto súvislosti sa zdá, že COVID-19 ovplyvňuje nielen jadrový priemysel, ale aj politiku jadrového zbrojenie (či odzbrojovania). Opatrenia, aké boli prijaté a ktorými bolo reagované na krízu boli v podstate jedinečné.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Vražedný vírus, alebo zbraň hromadného ničenia?

Keď je vírus alebo jadrová energia využitá pre zbrojenie a používaná ako vojnová zbraň, medzinárodné spoločenstvo to považuje za zbraň hromadného ničenia (ZHN).

Obrázok blogu

Keď sa v Číne objavil COVID-19 objavil, začala sa vo svete diskusia nielen o pôvode vírusu – či už pochádza zo skrytého zbrojného laboratória alebo sa preniesol zo zvieraťa/vtáka/netopiera, alebo bol umelo vytvorený. Časť masmédií tvrdila, že vírus vytvorilo laboratórium na výrobu biologických zbraní vo Wu-chane ktoré malo byť počiatočným epicentrom pandémie.

Vtedy väčšina komentátorov dokonca zastávala názor, že črtou vírusu, bez ohľadu na jeho pôvod alebo zámery Číny, je ZHN. Niektorí uvádzali paralelu s jadrovými zbraňami, zatiaľ čo iní ju porovnávali s jadrovými incidentmi, akými sú Fukušima a Černobyľ.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pozoruhodné na tom totiž je, že aj rádioaktívne žiarenie má nebezpečenstvo tzv. „efektu okoloidúceho“. Tento jav (pri žiarení) je však sotva taký nákazlivý ako vírus SARS-CoV-2.

Ďalej je tiež pravdou, že vírus aj žiarenie sú pre bežných ľudí neviditeľné.

Kľúčový rozdiel medzi jadrovou zbraňou a vírusom však spočíva vo výsledku/odhade útoku (jadrovou zbraňou), ktorý sa zapôsobí v podstate okamžite (samozrejme technicky vnímané, v závislosti od výnosu a miesta použitia).

Dosah a dopad COVID-19 je zdanlivo stále ťažko zmerateľný, dokonca aj mesiace či roky  po jeho vypuknutí.

 Bezpečnosť a ochrana

Vzhľadom na hrozby, ktoré predstavuje pandémia COVIDu-19 – ako masového zabijaka – bolo odporučené štátom, aby konzultovali, ak nie úplne prijali, bezpečnostné a ochranné postupy navrhnuté na riešenie tejto pandémie vo vzťahu k potenciálnym jadrovým nebezpečenstvám.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V tejto súvislosti boli samity o jadrovej bezpečnosti produktívnym cvičením na vzájomné učenie sa a výmenu skúseností.  Určitá skupina krajín už predtým viedla kampaň pred väčšími medzinárodnými a regionálnymi orgánmi.

A keďže pozornosť a priorita medzinárodného spoločenstva bola v posledných rokoch zameraná na odvrátenie jadrového terorizmu a jadrových havárií, bolo potvrdené, že skúsenosti jadrového priemyslu (civilného aj vojenského) so synergiou bezpečnosti a ochrany môžu byť veľmi užitočné v boji proti takýmto a podobným hrozbám, ako je COVID-19.

Pri riešení tejto pandémie je bezo sporu mimoriadne užitočná a dôležitá bezpečná a kvalitná komunikácia a zdieľanie informácií s cieľom vzájomne sa upozorniť na existujúce nebezpečenstvá a prijatie osvedčených postupov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jadrový priemysel uzamknutý v karanténe (lock-downe)?

Je úplne jasné že celý svet vo všeobecnosti v dôsledku Covidu-19 a blokovania v karanténach ekonomicky utrpel.

Zatiaľ čo výroba a dodávka základných predmetov boli uvoľnené, priemyselné odvetvia z veľkej časti nefungovali vzhľadom napríklad z jednoduchého dôvodu obmedzenia pohybu ľudí.

Na globálny jadrový priemysel mali však obmedzenia a blokády zmiešaný vplyv. Možno si väčšina ľudí ani neuvedomuje pozoruhodnú vec, a to, že dnes tento priemysel napĺňa viaceré potreby ľudstva.  Nie je to iba holá výroba elektrickej energie, ale zahŕňa to vo veľkej miere aj liečbu rakoviny.

Obrázok blogu

Keďže jadrové elektrárne majú zvyčajne zásoby jadrového paliva na niekoľko rokov dopredu (zvyčajne cca na tri roky), nemusia mať preto žiadne obavy z prípadného prerušenia dodávky paliva potrebného na svoje prevádzkovanie jadrových reaktorov (a teda výrobu potrebnej energie pre obyvateľstvo).

Ako sme sami dnes svedkami, pre porovnanie, fungovanie uhoľných a plynových elektrární môže byť ovplyvnené a ohrozené politickými rozhodnutiami – jednoduchým uzatvorením ventilov napríklad na plynovodoch.

Obrázok blogu

Samozrejme, že prevádzkovatelia jadrových elektrární sa na podobne situácie dávno a dlhodobo pripravovali. To isté platí aj o jadrových dozorných orgánoch, ktoré na prevádzku jadrových zariadení už „historicky“ pripravovali a vydali súbor smerníc, ktoré musia v tomto zmysle jadrové elektrárne prísne dodržiavať. Takže sa dá v podstate povedať, že krajiny (energetické spoločnosti) prevádzkujúce jadrové elektrárne boli a sú na nebezpečenstvo pandémie pripravené.

Napriek tomu sa však objavila ďalšia zaujímavá konfigurácia.

Selektívne Prepojenie inštitúcií

Pandémia viedla k určitému „selektívnemu inštitucionálnemu prepojeniu“ – termín, ktorý vytvoril nemecký ekonóm Friedrich List v 19. storočí – teda vlastne vedúcemu k posilneniu inštitucionálnych prepojení.

Obrázok blogu

Slabosť špecializovaných zdravotníckych zariadení čeliť výzve COVID-19 podnietila ďalšie inštitúcie, aby prispôsobili svoje úlohy pri riešení rastúcich núdzových situácií na národnej a medzinárodnej úrovni. Samozrejme spoločným a kolektívnym cieľom je čo asi ani netreba dodávať, poraziť nebezpečenstvo, ktoré vírus predstavuje.

Zaujímavé je, že organizácie ktoré predtým nepôsobili v zdravotníckej sfére a niekedy aj úplne čisto komerčné organizácie vstúpili do tejto kolektívnej reakcie zameranej na boj proti vírusu. Samozrejme že je tam možná aj vidina „diery v trhu“ a následného tučného zisku, ale nebolo a nie je to vo všetkých prípadoch!

Napríklad dezinfekčné prostriedky a tvárové masky vyrábajú organizácie s nesúvisiacimi oblasťami záujmu (a ako poznáme aj my doma, často to bolo úplne spočiatku v amatérskych podmienkach – dokonca doslova a do písmena aj u jednotlivcov „na kolene doma“.

Podobne aj nevedecké organizácie prispievajú k biznisu zdravotníckeho výskumu. Oblasť ich pôsobnosti sa prekrýva len čiastočne. Niektoré tieto, alebo takéto inštitúcie niekedy dokonca pozastavili svoje hlavné špecializované operácie a presmerovali sa na výrobu vybavenia potrebného na zvládnutie pandémie. Keďže však skutočný reálny boj na tomto poli vedú národné (štátne) vlády, tieto iniciatívy sú viditeľnejšie na národnej úrovni.

Na nadnárodnej - medzinárodnej scéne sa Medzinárodná Agentúra pre Atómovú Energiu MAAE (IAEA) – inštitúcia zaoberajúca sa jadrovou vedou a technológiou – podelila o svoje odborné znalosti s globálnou komunitou.

Jej centrum pre incidenty a núdzové situácie so sídlom vo Viedni ponúklo svoju vedomostnú základňu globálnemu úsiliu o boj proti tejto chorobe. MAAE spolu s Úradom pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) sa tiež snažili presadiť myšlienku reverznej transkripčno-polymerázovej reťazovej reakcie (RT-PCR) v reálnom čase.

Táto reťazová reakcia sa považuje za vysoko účinnú vzhľadom na presnú laboratórnu techniku ​​nasadenú pri „detekcii, sledovaní a štúdiu koronavírusu“.

Obrázok blogu

RT-PCR sa pôvodne používala v jadrových laboratóriách ako „rádioaktívne izotopové markery na detekciu cielených genetických materiálov“. Neskôr sa táto technika zdokonalila a pokročilá verzia RT-PCR nahradila izotopové značenie špeciálnym značením – väčšinou fluorescenčným – čo umožnilo získať okamžité výsledky. Teraz môžu vedci odhaliť definitívnu prítomnosť genetických materiálov v akomkoľvek patogéne vrátane vírusu.

MAAE síce ponúkla túto techniku ​​všetkým svojim členom, ale žiaľ, zatiaľ viaceré z týchto krajín nemali dostatočný výcvik, a preto ich bolo treba vyškoliť.

Technika RT-PCR je veľmi efektívna, trvá jej iba tri hodiny, kým poskytne výsledok. V porovnaní s tým tradičné techniky, ktoré používa väčšina krajín, si vyžadujú na zistenie vírusu sedem až osem hodín.

Pandémia najmä prinútila krajiny vynájsť lepšie vybavenie, ktoré poskytuje presnejšie výsledky v kratšom časovom rámci. Napríklad Juhokórejské a americké techniky sú už teraz schopné poskytnúť výsledky aj v priebehu niekoľkých minút. Dokonca aj indické prístroje začali poskytovať rýchle výsledky.

Ponuka MAAE, vzhľadom na schopnosť jej procesov efektívne detekovať, sledovať a študovať vírus, môže byť možno žiarivým príkladom a možno aj najdôležitejšou pomocou pri rozširovaní prostriedkov v boji proti COVID-19.

V tejto súvislosti 14 krajín v Afrike, Ázii, Latinskej Amerike a Karibiku vyhľadalo túto metódu detekcie odvodenú od jadra, o ktorej MAAE tvrdí, že je jediným istým nástrojom na detekciu vírusu. Ďalej dostala agentúra MAAE žiadosti od 90 krajín na dodávku testovacích súprav, ochranných pomôcok a nástrojov. MAAE začala expedovať svoje jadrové prístroje už od 1. apríla 2020, pričom sa MAAE v tomto okrem mimorozpočtových prostriedkov, ktoré získala od krajín ako USA, Kanada, Holandsko a Austrália, spolieha na vlastné zdroje. Veľmi dôležitým faktom je aj to, že aj Čína (odkiaľ sa vírus rozšíril do celého sveta) ponúkla svoju podporu v boji proti vírusu!

Obrázok blogu

Bolo to na základe svojich skúseností s detekciou a kontrolou cezhraničných chorôb zvierat a zoonotických chorôb na celom svete, spoločná divízia FAO/IAEA podporila reverznú transkripčnú-polymerázovú reťazovú reakciu v reálnom čase (RT-PCR v reálnom čase) ako platformu pre detekciu COVID. -19. Táto technika je jednou z najpresnejších a najcitlivejších laboratórnych metód, ktoré sú dnes k dispozícii na detekciu, sledovanie a štúdium koronavírusu. Neskôr v reakcii na žiadosti o núdzovú pomoc z viac ako 210 členských krajín v Afrike, Ázii, Európe a Latinskej Amerike a Karibiku poskytla Spoločná divízia FAO/IAEA včasné usmernenia a overené postupy na detekciu COVID-19 pre 189 národných veterinárnych diagnostických laboratórií v 108 krajinách. Členské krajiny majú možnosť využívať svoju národnú sieť veterinárnych diagnostických laboratórií (VETLAB) a informačnú platformu iVetNet. iVetNet je databáza s prístupom v reálnom čase venovaná zdieľaniu informácií a uchovávaniu údajov o cezhraničných chorobách zvierat a zoonotických chorobách, vrátane usmernení na mieru a overených postupov.

Táto veľmi pozitívna inštitucionálna kreativita sa pravdepodobne stala na medzinárodnej úrovni veľmi žiadanou nevyhnutnosťou. Zdá sa akoby to bolo v súčasnosti iba akési náhradné riešenie.

WHO - Svetová zdravotnícka organizácia.

Áno máme WHO - Svetovú zdravotnícku organizáciu, ktorá má mandát a povinnosti ešte od bývalej Zdravotníckej organizácie Ligy národov a Medzinárodného úradu verejnej hygieny a začala fungovať už pred viac ako pol storočím. Mandát WHO zahŕňa obhajovanie univerzálnej zdravotnej starostlivosti, monitorovanie rizík pre verejné zdravie, koordináciu reakcií na zdravotné núdzové situácie a podporu zdravia a pohody. Taktiež by mala poskytovať technickú pomoc krajinám, stanovovať medzinárodné zdravotné štandardy a zbierať údaje o globálnych zdravotných problémoch.

Ale ako plní tieto svoje funkcie?

Práve táto celosvetová pandémia COVID-19 ukázala, že fungovanie WHO nie je bezchybné. Boli tam mnohé výhrady, hraničiace dokonca s obviňovaním zamlčovania či prekrúcania faktov a dokonca vyhrážky spojené so zastavením financovania.  

Zatiaľ toto terajšie ťažké obdobie síce zatiaľ zabránilo vytvoreniu inej - alternatívnej inštitúcie, no je vysoko pravdepodobné, že po pominutí obdobia krízy sa objaví nová osobitná medzinárodná inštitúcia, ktorá bude mať možnosti a kapacity byť precíznejšia a efektívnejšia na riešenie podobných vzniknutých situácie v budúcnosti. Veď tak ako COVID-19 nebolo prvé ohrozenie, celkom určite nebude ani posledné...

Dovtedy zostáva MAAE (aj spoločne s WHO) v popredí podpory efektívnej medzinárodnej spolupráce a globálneho riadenia.

Obrázok blogu

Pandémia COVID-19 otriasla (a ešte stále otriasa) svetom.

Nepriaznivo to ovplyvnilo nielen bežné podniky, ale vážne aj už dlhodobo zavedené štruktúry a inštitúcie. O to viac v tomto ťažkom období potešuje schopnosť a ochota ľudstva v podobe vzájomného učenia sa a zdieľania skúseností.

Rovnako ako ostatné odvetvia, aj jadrová oblasť sa zaoberá dopadom COVID-19.  

Obrázok blogu

Novým celosvetovým vývojom je inovatívna flexibilita a otvorenosť v pravidlách jurisdikcie čiastočne sa prekrývajúcich a aj nehierarchických inštitúcií pôsobiacich v tej-ktorej konkrétnej problémovej oblasti.

A hoci tieto terajšie aktivity a inštitúcie môžu mať často iba čiastkovú a časovo obmedzenú nápravnú účinnosť, aj ich (neoddeliteľne) vlastné záujmy vedú ku kreatívnym zmenám celosvetovej spoločnosti a to asi aj bez akýchkoľvek skrytých plánov alebo nevhodných zásahov.

 

Marian Nanias

Marian Nanias

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  236
  •  | 
  • Páči sa:  481x

Jadrovy inzinier ktory prezil cely svoj profesionalny zivot v jadrovej energetike na roznych pracovnych postoch, od prevadzkovania jadrovej elektrarne az po ovplyvnovanie energetickej politiky na urovni EU. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu