Uprostred rastúcich jadrových rizík skončila bez konsenzu. Skončili bez dohody o konsenzuálnom výslednom dokumente, a to aj napriek tomu, že medzinárodné spoločenstvo čelí rastúcim a vzájomne prepojeným hrozbám – od hrozby použitia jadrových zbraní v aktívnych konfliktoch, cez útoky na jadrové zariadenia, až po destabilizujúce dôsledky vznikajúcich technológií, ako je umelá inteligencia (AI).
Napriek štyrom týždňom stretnutí a rokovaní sa delegátom nepodarilo preklenúť pretrvávajúce rozdiely a dosiahnuť výsledok – a to už ide o tretiu po sebe idúcu konferenciu, ktorej sa tak nepodarilo!
Čo je NPT?
NPT – “Treaty on the Non-Proliferation of Nuclear Weapons” je základná medzinárodná dohoda, zameraná na predchádzanie šíreniu jadrových zbraní, pokrok v jadrovom odzbrojení a podporu mierového využívania jadrovej energie.
Je postavená na týchto troch pilieroch a vyžaduje, aby štáty bez jadrových zbraní nezískali jadrové zbrane, zatiaľ čo štáty s jadrovými zbraňami sa podľa článku VI. zaväzujú k odzbrojeniu. NPT nadobudla platnosť v roku 1970 a v súčasnosti má 191 zmluvných štátov, a každých päť rokov sa reviduje (kvôli tomu bola práve konferencia) s cieľom posúdiť jej implementáciu a pokrok. Napriek takmer univerzálnemu členstvu a zachovanej právnej sile je zmluva v súčasnosti pod tlakom, pričom nedávne cykly revízií nedokázali dosiahnuť konsenzus.
Prezident konferencie Do Hung Viet (Vietnam) potvrdil, že predložil až „štyri verzie návrhu výsledného dokumentu, z ktorých všetky boli starostlivo revidované v súlade so želaniami zmluvných štátov“, čo vyvrcholilo dokumentom č. NPT/CONF.2026/CRP.2/Rev.4. Vyjadril poľutovanie, že aj po týždňoch „intenzívneho zapojenia“, a „rokoch prípravnej práce“ a „napriek maximálnemu úsiliu“ konferencia „nebola schopná dosiahnuť dohodu o svojej podstatnej práci“. Doplnil, že „Mojím cieľom bolo, aby všetci boli rovnako spokojní,“ s tým, že naznačil potrebné ťažké kompromisy.
Revízne konferencie NPT (Review Conference – RevCon) sa konajú každých 5 rokov a majú dva hlavné ciele:
Posúdiť implementáciu Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (tri piliere: nešírenie, odzbrojenie, mierové využitie jadrovej energie).
Prijať spoločné odporúčania a akčný plán do budúcnosti (záverečný dokument prijatý konsenzom).
Konkrétne v tomto roku 2026 išlo o posúdenie stavu od roku 2022, riešenie rastúcich rizík (Ukrajina, Irán, KĽDR, modernizácia arzenálov) a pokus o posilnenie review procesu. Konferencia prebiehala v sídle OSN v New Yorku od 27. apríla až do 22. mája 2026 (takmer 4 týždne). Konferencie sa zúčastnilo približne 145–160 delegácií štátov (z 191 strán NPT). Celkový počet účastníkov (delegáti, experti, diplomati, NGO, médiá) sa odhaduje počas celého obdobia na 1 500 – 2 500 osôb . Typická veľká multilaterálna konferencia v OSN. Konferencii predsedal Ambassador Do Hung Viet (Vietnamský veľvyslanec pri OSN), ktorý bol nominovaný už vopred a viedol konferenciu veľmi aktívne — predložil až štyri verzie záverečného dokumentu.
Prečo to zlyhalo? (Hlavné dôvody nedohody):
Konferencia skončila 22. mája 2026 bez konsenzuálneho záverečného dokumentu — už tretíkrát za sebou (po 2015 a 2022).
Hlavné dôvody neúspechu boli:
a. Hlboké geopolitické rozdiely medzi jadrovými veľmocami (P5) a nejadrovými štátmi.
b. Blokovanie Ruska (a čiastočne Číny) — Rusko odmietlo texty, ktoré kritizovali jeho konanie na Ukrajine alebo požadovali väčšiu transparentnosť arzenálu.
c. Frustrácia nejadrových štátov — požadovali konkrétne kroky v odzbrojení (článok VI. NPT), čo jadrové štáty (USA, Rusko, Čína) odmietali.
d. Regionálne spory — Stredný východ (Izrael, Irán), Taiwan, Kórejský polostrov.
e. Neschopnosť kompromisu v kľúčových témach: zníženie rizika, transparentnosť, modernizácia arzenálov, a tzv. “nuclear sharing”.
Cieľom konferencie bolo posilniť NPT v ťažkých časoch, ale konferencia skončila fiaskom kvôli neprekonateľným geopolitickým rozporom. Ukázalo sa, že v súčasnom svete je konsenzus 191 štátov takmer nemožný. NPT ako zmluva síce prežije, ale jej politická autorita a efektivita naďalej klesá.
Analýza kľúčových bodov rozporu na 11. Revíznej konferencii NPT (2026):
Konferencia ku koncu 22. mája 2026 sa skončila bez konsenzuálneho záverečného dokumentu — už tretíkrát za sebou. Predseda komisie predložil až štyri verzie dokumentu, no žiadna neprešla. Tu je analýza najvýznamnejších bodov rozporu:
1. Jadrové odzbrojenie (Čl. VI NPT) – najväčší rozpor
Nejadrové štáty (väčšina) požadovali konkrétne záväzky: časový plán na znižovanie arzenálov, zastavenie modernizácie a pokrok k jadrovému odzbrojeniu.
Jadrové veľmoci (P5) odmietali akékoľvek konkrétne termíny alebo obmedzenia.
Rusko a Čína kritizovali „dvojitý štandard“ Západu.
USA poukazovali na ruskú a čínsku modernizáciu.
Výsledok: Žiadny pokrok, hlboká frustrácia Globálneho Juhu.
2. Ruská agresia na Ukrajine a rozmiestnenie zbraní v Bielorusku
Západné krajiny (EÚ, USA, spojenci) chceli odsúdiť ruskú jadrovú rétoriku, útoky na Záporožskú elektráreň a rozmiestnenie taktických zbraní v Bielorusku.
Rusko to kategoricky blokovalo — považovalo to za „politizáciu“ konferencie a odmietalo akúkoľvek zmienku o Ukrajine.
Tento rozpor bol jedným z hlavných dôvodov zlyhania už v roku 2022 a zopakoval sa.
3. tzv. “Nuclear Sharing (jadrové zdieľanie)”
Mnohé nejadrové štáty (podporované Čínou a Ruskom) žiadali jasné vyhlásenie, že NATO nuclear sharing je nekompatibilné s článkami I a II NPT.
NATO krajiny (USA, Nemecko, Belgicko, Taliansko atď.) trvali na tom, že zdieľanie je plne v súlade so zmluvou.
Téma sa stala symbolom „dvojitého štandardu“.
4. Irán a Blízky východ
USA a spojenci chceli tvrdší jazyk voči iránskemu jadrovému programu (obohacovanie, nedostatok spolupráce s IAEA).
Irán a podporujúce krajiny (vrátane niektorých z Globálneho Juhu) to blokovali a požadovali kritiku Izraela (ktorý ale nie je v NPT).
Rozpor okolo Stredného východu (zóna bez jadrových zbraní) pretrváva desaťročia.
5. Transparentnosť a reporting jadrových veľmocí
Nejadrové štáty žiadali silnejšie mechanizmy reportingu a accountability (najmä od Číny, ktorá rýchlo rozširuje arzenál).
Čína a Rusko to odmietali ako „diskriminačné“.
6. Ďalšie sekundárne spory
Expirácia New START (február 2026) bez nástupcu.
Riziko nových jadrových testov.
Úloha AI v jadrovom velení.
Mierové využitie jadrovej energie (niektoré krajiny chceli väčší dôraz na udržateľný rozvoj).
Ak by se stručne chceli zhrnúť hlavné príčiny zlyhania, tak je to geopolitická polarizácia (USA–Rusko–Čína) + hlboká nedôvera medzi jadrovými a nejadrovými štátmi. V takomto prostredí je konsenzus 191 krajín takmer nemožný. Predseda Do Hung Viet viackrát vyjadril sklamanie a obavy o budúcnosť zmluvy. Konferencia ukázala, že NPT ako univerzálny mechanizmus kontroly rozširovania jadrových zbraní čelí systémovej kríze.
Kam to teda vlastne speje? Azda sa globálne jadrové mechanizmy (kontrolné a regulačné programy) úplne rozpadajú?
Nie, globálne jadrové mechanizmy sa úplne nerozpadajú — ale výrazne slabnú a fragmentujú sa. Svet sa posúva z univerzálneho multilaterálneho režimu (postaveného na NPT) smerom k multipolárnemu, regionálnemu a blokovému jadrovému poriadku. Ide o eróziu, nie o totálny kolaps.
K aktuálnemu stavu (máj 2026) samotná Zmluva NPT stále platí (indefinitívne predĺžená v 1995) a má vyše 190 štátov. Avšak review mechanizmus je v kríze — tretia revízna konferencia za sebou (2026) skončila bez konsenzu, čo jednoznačne oslabuje jej legitimitu a normatívnu silu. Ďalšia zmluva “New START” — vypršala vo februári 2026 bez nástupcu. Bola to posledná bilaterálna zmluva medzi USA a Ruskom, ktorá obmedzovala strategické zbrane, a dnes už neplatí! Ďalšie piliere — Zmluva CTBT (zákaz testov) nie je v platnosti, INF zmluva je mŕtva, a zmluva FMCT (štiepny materiál) je blokovaná.
Kam to speje?
Môžeme vidieť niekoľko budúcich scenárov:
Fragmentácia a regionalizácia (najpravdepodobnejší scénár) – má vysokú pravdepodobnosť. Znamenalo by to, že jadrové veľmoci modernizujú arzenály (USA, Rusko, Čína). Rastie nuclear sharing (NATO, Rusko-Bielorusko). Európa buduje vlastný pilier (FR-UK + Nemecko). Blízky východ a Ázia majú vlastné dynamiky (Izrael, Irán, Saudská Arábia, Južná Kórea).
Obmedzená bilaterálna/multilaterálna kontrola (stredná pravdepodobnosť) - Možné politické dohody (nie plnohodnotné zmluvy) o transparentnosti, rizikových opatreniach alebo dočasnom dodržiavaní limitov. Ťažké kvôli Číne.
Nová proliferácia (rozširovanie jadrovej výzbroje) – má tiež strednú pravdepodobnosť. Prinesie to riziká v Iráne, Saudskej Arábii, Japonsku, Južnej Kórei, Turecku, a možno aj v Poľsku, pretože technologické bariéry klesajú.
Posilnenie TPNW (tiež stredná pravdepodobnosť) - Nejadrové štáty budú viac tlačiť na zákaz jadrových zbraní ako alternatívu.
Alebo, čo ale asi nkto nechce –
Totálny kolaps (ten má zatiaľ naštastie nízku pravdepodobnosť). Ale aj vtedy by NPT zostanla ako "zlatý štandard" pre väčšinu sveta, aj keď oslabená.
Čo to znamená v praxi?
Viac jadrových rizík — vyššia pravdepodobnosť eskalácie, závodov v zbrojení a chýbajúce pravidlá.
Európa — Bude si budovať scoj vlastný "jadrový pilier" (francúzsko-britská spolupráca + nemecká podpora) ako poistku.
Blízky východ — Izrael zostáva jadrovou mocnosťou s nejednoznačnosťou; Irán je najbližšie k prelomu.
Ázia — Čína rýchlo expanduje arzenál, čo komplikuje akékoľvek nové dohody.
Takže (zatiaľ?) nespejeme k úplnému rozpadu, ale k novému, chaotickejšiemu a nebezpečnejšiemu jadrovému svetu. Univerzálny systém z čias studenej vojny sa mení na systém blokov, regionálnych dohôd a zvýšenej autonómie. NPT prežije, ale bude slabší. Budúcnosť závisí od toho, či veľmoci nájdu aspoň minimálnu ochotu k transparentnosti a risk-reduction, alebo či prevalcuje čistá mocenská súťaž. Momentálne (2026) prevláda pesimizmus — riziká sú vyššie ako kedykoľvek od 80. rokov.
Scenár fragmentácie jadrového poriadku (2026 – 2035+)
Tento scenár je po zlyhaní NPT RevCon 2026 a expirácii New START ako najpravdepodobnejší vývoj. Nejde o totálny kolaps, ale o postupnú eróziu univerzálneho systému a jeho nahradenie multipolárnym, regionálnym a blokovým usporiadaním. NPT prežije ako „prázdna škrupina“ Zmluva zostane formálne v platnosti (väčšina štátov ju nechce opustiť), ale stratí reálnu normatívnu silu. Review proces bude čoraz viac rituálny a bezvýsledný. Konsenzus sa stane výnimkou. Kontroly jadrových zbraní sa rozpadnú – možno nebudú ani žiadne komplexné multilaterálne alebo bilaterálne zmluvy (New START je mŕtvy, INF mŕtvy, žiadny nový FMCT ani nástupca). Nahradia ich dočasné, neformálne dohody o znížení rizika (komunikácia, dekonfliktácia, ochrana veliteľských systémov). Dôjde od globalizácii k regionalizácii a blokovaniu. Jadrová politika sa bude riadiť regionálnymi dynamikami namiesto globálnych pravidiel.
Ako by to mohlo (fragmentácia) vyzerať v praxi?
V Európe možno vznike európsky jadrový pilier (FR + UK + nemecká podpora) ako doplnok k USA.
Ako príklad môže poslúžiť Northwood Declaration, „dissuasion avancée“, F-35A v NATO sharing. Na Blízkom východe bude asi pretrvávať Izraelská nejednoznačnosť + iránsky problém s dosiahnutím stavu mať jadrové zbrane + možné saudsko-egyptské ambície. Príkladom je súčasný konflikt Izrael–Irán 2025/2026 ako katalyzátor. V Ázii nastane Čínsky rýchly rast arzenálu + indicko-pakistanská rivalita + možné južnokórejské/japonské rozhodnutia. Hypoteticky by bola Čína ako tretí pól. A v Globálnom Juhu dôjde zrejme k rastúcej podpore TPNW, z dôsledku frustrácie z dvojitého štandardu. To môže posilniť alternatívu normatívnej platformy. K týmto výsledkom vlastne ženú pohyby založené na geopolitickej rivalite veľmocí (USA–Čína–Rusko). Nedostatok dôvery a absencia dialógu medzi jadrovými štátmi. Technologický pokrok (hypersonika, AI v velení, malé jadrové zbrane). A proliferácia motivovaná pocitom nespravodlivosti (dvojitý štandard Izrael vs. Irán).
Čo to prinesie? (dôsledky fragmentácie)
Vyššie riziko eskalácie — menej pravidiel, viac nejasností a kratší reakčný čas.
Nová proliferácia — vyššie riziko v krajinách ako Saudská Arábia, Turecko, Južná Kórea, Japonsko, Egypt, prípadne Ukrajina alebo Poľsko.
Erozia dôvery — nejadrové štáty budú čoraz viac ignorovať NPT a obracať sa na TPNW.
Ekonomické a technologické rozdelenie — jadrová energetika sa rozdelí na západný, ruský a čínsky okruh (sankcie, exportné kontroly).
Pozitívum — v niektorých regiónoch môže viesť k silnejším regionálnym dohodám (napr. rozšírenie bezjadrových zón).
Fragmentácia jadrového poriadku bude znamenať prechod od jedného globálneho režimu (NPT ako základ) k viacerým paralelným mini-režimom — európsky, ázijský, blízkovýchodný. Bude to chaotickejšie, nebezpečnejšie a menej predvídateľné, ale nie úplne bez pravidiel. NPT sa nestane mŕtvym listom, ale stratí centrálne postavenie. Vyzerá to. Tak, že náš súčasný Svet sa učí „žiť s jadrovými zbraňami“ v multipolárnom svete bez silných globálnych bŕzd. Toto je scenár, do ktorého sme už v roku 2026 výrazne vstúpili.
Čo je to TPNW? (a aké bude jej úloha v novom fragmentovanom jadrovom poriadku (2026+)
TPNW (Zmluva o zákaze jadrových zbraní) sa v scenári fragmentácie stáva hlavnou alternatívnou platformou pre nejadrové štáty, najmä z Globálneho Juhu. Nerobí jadrové zbrane nezákonnými pre veľmoci (tie ju nepodpísali), ale výrazne stigmatizuje ich vlastníctvo a používanie. K súčasnosti – (aktuálny stav máj 2026) ide o približne 73–74 štátov strán + ~25 signatárov (spolu takmer 100 krajín). Prvá revízna konferencia je plánovaná na 30. novembra – 4. decembra 2026 v New Yorku (predsedať bude Južná Afrika). V marci 2025 (3. stretnutie strán) už prijali politickú deklaráciu, ktorá odmieta jadrové odstrašenie ako legitímny nástroj bezpečnosti.
Úloha TPNW v fragmentovanom svete:
Normatívna a morálna sila TPNW vytvára paralelnú normu – jadrové zbrane sú v očiach jej strán rovnako neprijateľné ako chemické alebo biologické. Posilňuje sa „jadrové tabu“ a stigmatizácia.
Platforma pre frustrované nejadrové štáty Po opakovaných zlyhaniach NPT (vrátane 2026) sa TPNW stáva hlavným fórom, kde krajiny Globálneho Juhu vyjadrujú nespokojnosť s pomalým odzbrojením a dvojitým štandardom (Izrael, NATO sharing, rusko-bieloruské zdieľanie).
Doplnok vs. konkurencia k NPT
Podporovatelia (väčšina strán TPNW) ju vidia ako doplnok k NPT — implementáciu článku VI (odzbrojenie).
Kritici (jadrové veľmoci + NATO) ju považujú za deštruktívnu — rozdeľuje medzinárodné spoločenstvo a oslabuje NPT.
Praktické prvky
Pomoc obetiam jadrových testov a čistenie kontaminovaných oblastí.
Vedecká poradná skupina.
Snaha o univerzalizáciu (lákanie ďalších krajín).
Finančný fond na pomoc obetiam a remedáciu.
A budúca úloha v novom poriadku?
Polarizačný faktor — Prehlbuje rozdelenie na dve skupiny: krajiny, ktoré považujú jadrové odstrašenie za legitímne (jadrové mocnosti + ich spojenci) a krajiny, ktoré ho odmietajú.
Tlak na jadrové štáty — Aj keď priamo neovplyvňuje ich arzenály, vytvára dlhodobý diplomatický a morálny tlak (najmä v OSN).
Regionálny vplyv — Môže podporiť rozšírenie bezjadrových zón (NWFZ) v Ázii, na Blízkom východe alebo v Európe.
Realistické limity — Bez jadrových veľmocí a ich spojencov zostáva TPNW slabá na overovanie a vymáhanie. Je to skôr politicko-normatívny nástroj ako praktický bezpečnostný režim.
V novom fragmentovanom jadrovom poriadku sa TPNW stáva druhou nohou globálneho jadrového diskurzu. Kým NPT (aj oslabené) zostáva rámcom pre nešírenie a mierové využitie, TPNW reprezentuje radikálnejší disarmamentový prúd. Spolu vytvárajú bifurkovaný (rozdvojený) systém — jeden pragmatický a mocensky realistický, druhý normatívny a humanitárny. V tomto roku (2026) a nasledujúcich rokoch bude TPNW čoraz dôležitejšia ako hlas majority svetových štátov proti jadrovej závislosti veľmocí.
Skúsme to zhrnúť…….
1. NPT je v kríze, 11. revízna konferencia NPT v máji 2026 skončila bez konsenzu (už tretíkrát za sebou). PrepComy tiež zlyhali. Zmluva stále platí, ale jej review mechanizmus je vážne oslabený v čase rastúcich jadrových rizík.
2. Existujú dve základné alternatívy
TPNW (Zmluva o zákaze jadrových zbraní) – rastúca platforma nejadrových štátov, normatívny zákaz, ale bez jadrových mocností.
Regionálne bezjadrové zóny a bilaterálne dohody ako doplnok.
3. Jadrové zdieľanie
NATO: Dlhodobý model (5 krajín, americké B61).
Rusko–Bielorusko: Od 2023 nový, agresívnejší model (taktické zbrane pri hraniciach NATO). Oba modely zvyšujú riziko eskalácie a erodujú NPT.
4. Dopad na Európu Európska bezpečnostná architektúra sa posúva od multilaterálneho poriadku k blokovej konfrontácii s väčším dôrazom na jadrové odstrašenie.
5. Reakcia Západnej Európy
Francúzsko: Výrazná aktualizácia doktríny (2026) – „Dissuasion avancée“ – európska dimenzia, forward deployment, ale bez zdieľania hlavíc.
Británia: Posilnenie (F-35A v NATO), konzervatívnejší prístup.
UK–FR spolupráca: Northwood Declaration 2025 – historicky najhlbšia koordinácia (stále suverénne sily).
V celkovom obraze sa Svet rozdeľuje na jadrové bloky. NPT slabne, jadrové riziká rastú, a Európa buduje európsky jadrový pilier (francúzsko-britský) ako poistku vedľa amerického odstrašenia. Nie je to koniec NPT, ale jasný posun k viac jadrovému a menej kooperatívnemu bezpečnostnému poriadku.
A ako je to v Európe?
Európsky jadrový pilier….
Európsky jadrový pilier je koncept, ktorý predstavuje posilnenie európskej dimenzie jadrového odstrašenia v rámci (alebo paralelne s) NATO, s dôrazom na francúzske (a čiastočne britské) jadrové sily ako kľúčový prvok európskej strategickej autonómie.
Nie je to plnohodnotný samostatný „eurodeterrent“, ale skôr doplnok k americkému jadrovému dáždniku. Hlavné prvky stoja na Francúzskom postoji - Macronov prejav z 2. marca 2026 na ponorkovej základni Île Longue, keď zaviedol koncept „dissuasion avancée“ (forward deterrence). Francúzsko zvýšilo počet jadrových hlavíc (prvýkrát od 1992). Zastavilo zverejňovanie presného počtu (strategická nejasnosť). Ponúka dočasné rozmiestnenie francúzskych jadrových nosičov (napr. Rafale) na území spojeneckých krajín v kríze. A organizuje spoločné cvičenia s európskymi partnermi (Nemecko, Poľsko, Belgicko, Švédsko atď.), ale bez zdieľania hlavíc — rozhodnutie o použití zostáva výlučne vo Francúzsku. A taktiež na Britsko-francúzskej osi — “Northwood Declaration” (júl 2025) vytvorila UK-France Nuclear Steering Group. Ide o najhlbšiu jadrovú spoluprácu od studenej vojny: koordinácia politiky, operácií, cvičení a výskumu, ale s plnou suverenitou oboch krajín. Aktívni podporovatelia sú Nemecko (spoločná steering group), Poľsko, Belgicko, Holandsko, Švédsko a ďalšie. Ako model ide nie NATO-style nuclear sharing (žiadne dual-key), ale koordinovaná spolupráca + forward presence. Vo vzťahu k NATO ide o komplementárny, nie náhradný prístup. Posilňuje európsky pilier aliancie v čase pochybností o amerických zárukách. Cieľom piliera je zabezpečenie adekvátnej reakcii v kontexte ruského jadrového rozmiestnenia v Bielorusku, na vojnu na Ukrajine, na zlyhanie NPT 2026 ako aj na neistotu transatlantických vzťahov. Ide o to aby bola zvýšená vierohodnosť odstrašenia voči Rusku, posilnenie európskej strategickej autonómie a vytvorenie „poistky“ (backstop) vedľa USA. Európsky jadrový pilier je v roku 2026 ešte v rannej fáze — ide o francúzsko-britskú jadrovú koordináciu s európskym dosahom, nie o nový spoločný arzenál. Je to pragmatická odpoveď na novú realitu ako sú vyššie riziká a slabnúca dôvera v americký dáždnik. Dlhodobo môže viesť k silnejšiemu európskemu hlasu v jadrovej politike, ale zatiaľ ešte stále zostáva závislý na politickej vôli a súlade s NPT.
