Presne 5. Februára 2026 vyprší platnosť jadrovej zmluvy New START.
Medzivládna Zmluva “New START” (ruská skratka: СНВ-III, SNV-III z “Cокращение стратегических наступательных вооружений”, je zmluva o znížení jadrových zbraní medzi Spojenými štátmi a Ruskou federáciou s formálnym názvom “Opatrenia na ďalšie zníženie a obmedzenie strategických útočných zbraní”. Podpísal ju Obama a Medvedev 8. apríla 2010 v Prahe a po ratifikácii nadobudla platnosť 5. februára 2011. New START nahradila Moskovskú zmluvu (SORT), ktorej platnosť mala vypršať v decembri 2012. A nadväzuje na tri predošlé zmluvy - START I (od nej zdedila svoj názov), ktorej platnosť vypršala už v decembri 2009; - navrhovanú zmluvu START II, ktorá nikdy nenadobudla platnosť; a taktiež zmluvu START III, o ktorej rokovania neboli nikdy ukončené.
Zmluva požaduje zníženie počtu strategických jadrových raketových nosičov na polovicu. Podľa nej bol zavedený aj nový režim inšpekcií a overovania, ktorý nahradil tzv. mechanizmus SORT. V skutočnosti ale neobmedzovala počet operačne neaktívnych jadrových hlavíc, ktoré je možné uskladniť, pričom ide o tisíce.
New START bola slabá, ale významná.
Počet nasadených strategických jadrových hlavíc pre USA a Rusko obmedzila na 1 550, 800 nasadených a nenasadených strategických odpaľovacích zariadení a až 700 nasadených medzikontinentálnych balistických rakiet, balistických rakiet odpaľovaných z ponoriek a ťažkých bombardérov. Stanovila podrobné mechanizmy transparentnosti a overovania vrátane výmeny údajov, oznámení a inšpekcií na mieste. Bola navrhnutá na 10-ročné obdobie od roku 2011 s možnosťou jediného päťročného predĺženia, ktoré bolo tesne pred ukončením v poslednej hodine dohodnuté (a aj predĺžené). Ale teraz už jej ustanovenia ďalšie formálne predĺženie neumožňujú.
Putin pozastavil účasť Ruska na zmluve 21. februára 2023, pričom USA nasledovali jeho príklad. Tým sa ukončili vzájomné inšpekčné návštevy a výmena údajov. Obe strany však formálne z nej neodstúpili a doteraz tvrdili (a aj tak robili), že budú naďalej dodržiavať početné limity stanovené v zmluve a neexistujú žiadne dôkazy o rozsiahlych porušeniach. To naznačuje, že si zachovala politickú a praktickú hodnotu. Dohodnuté obmedzenia stále držali strategickú stabilitu. O to viac bude znamenať jej vypršanie platnosti ešte závažnejšie. Tento krok odstráni posledný dohodnutý rámec upravujúci veľkosť dvoch najväčších jadrových arzenálov na svete.
Aký to bude Svet?
Svet bez bezpečných jadrových limitov predstavuje návrat k nebezpečným, neobmedzeným pretekom v jadrovom zbrojení, aké sme nevideli od začiatku 70. rokov 20. storočia. Bez týchto obmedzení budú USA a Rusko môcť v priebehu niekoľkých rokov zdvojnásobiť svoje nasadené jadrové sily, čo by viedlo k oveľa nebezpečnejšiemu globálnemu prostrediu. Dôsledky absencie jadrových limitov úrychli preteky v zbrojení a jadrové mocnosti sveta by mohli voľne zvyšovať svoje arzenály. To celkom iste popchne aj iných k novým, drahým a zbytočným pretekom v zbrojení. Absencia obmedzení zvyšuje riziko jadrovej vojny, ktoré sa už teraz považuje za najvyššie. A Svet bude menej predvídateľný. Bude to znamenať stratu istoty, pokiaľ ide o veľkosť a stav arzenálov súperov, čo zvyšuje pravdepodobnosť chybných výpočtov. Úroveň (jadrovej) hrozby sa zvýši. Bez obmedzení by sa jadrové arzenály mohli rozšíriť čo do výkonu, dosahu a utajenia, pričom náhodné, chybné alebo nesprávne vypočítané odpaľovania by sa stali hlavným rizikom. To bude mať za následok aj nestabilitu v doterajšom “jadrovom odstrašovaní”. Rozmazanie hraníc medzi konvenčnými a jadrovými zbraňami, ktoré prinášajú stále nové technológie, ako sú hypersonické zbrane, zvyšuje pravdepodobnosť hrozby eskalácie.
Bude to mať jednoznačne globálny dopad.
Svet bez takýchto obmedzení sa bude vyznačovať „ústupom od riadenia rizík“ a to práve v čase, keď sa jadrové riziká stupňujú. Dôsledky sa neobmedzia iba na superveľmoci; ohrozená je globálna bezpečnosť, pretože jadrové zbrane majú potenciál zničiť všetok život na Zemi. A navyše, dokonca aj keby bola jadrová vojna iba “obmedzená”, v dôsledku atmosférických účinkov môže spustiť jadrovú zimu taký globálny hladomor, ktorý by potenciálne zabil miliardy ľudí.
Pozícia Ruska?
V septembri 2025 Putin navrhol jednoročné dobrovoľné predĺženie centrálnych limitov zmluvy New START. Na medzinárodnej úrovni sa ale nič nedohodlo.
A tak Moskva nedávno naznačila, že už nemá v americkej administratíve jasných partnerov, s ktorými by sa mohla obrátiť ohľadom svojej ponuky na predĺženie….
Pozícia USA?
V tom čase Trump povedal, že Putinov návrh na ročné predĺženie „znie ako dobrý nápad“, ale nenasledovali žiadne formálne rokovania. A potom Trump naznačil, že ak aj zmluva New START vyprší, mohla by sa vyrokovať „lepšia“ dohoda a povedal, že by mala byť do rokovaní zahrnutá aj Čína.
Samozrejme, širšia účasť na kontrole zbrojenia by bola v zásade žiaduca. V praxi však hrozí, že ak sa zapojenie Číny stane podmienkou pokroku, zabezpečí sa, že nebudú žiadne limity.
Pozícia NATO?
Reakcia NATO na blížiace sa vypršanie New START (5. februára 2026) je zatiaľ pomerne tlmená a opatrná – aliancia sa k tomu priamo nevyjadruje tak často a dramaticky ako k iným témam (Ukrajina, výdavky na obranu, Trumpove výroky o Grónsku atď.). Dôvody sú viaceré: New START je čisto bilaterálna americko-ruská zmluva, NATO ako organizácia do nej nie je priamo zmluvnou stranou, a aliančné diskusie o jadrových zbraniach sú tradične veľmi citlivé (najmä kvôli rozdielnym názorom medzi USA, Francúzskom a Nemeckom).
Pozícia Číny?
Peking zase dôsledne tvrdí, že sa nepripojí k formálnym rokovaniam o kontrole zbrojenia, kým jeho arzenál zostane oveľa menší ako arzenál USA a Ruska. (Čína má jadrový arzenál cca 600 hlavíc, zatiaľ čo Rusko a USA majú zásoby viac ako 5 000 hlavíc).
Je to vážne!
Udržiavanie určitej formy obmedzení sa považuje za nevyhnutné na zabránenie katastrofe, aj keď nie je úplnou zárukou bezpečnosti. Medzinárodné úsilie naďalej presadzuje zníženie a prípadné odstránenie týchto zbraní, pretože ich existencia vytvára pokušenie a riziko ich použitia. Po skončení platnosti „New START“ medzi Spojenými štátmi a Ruskom totiž nebudú existovať žiadne obmedzenia týkajúce sa počtu strategických jadrových zbraní, ktoré môžu tieto dve krajiny nasadiť – situácia, s ktorou sa svet nestretol od roku 1972. Aby sa predišlo deštruktívnym a nebezpečným pretekom v jadrovom zbrojení, mali by sa obe krajiny (prípadne aj s inými) dohodnúť na dodržiavaní obmedzení, ktoré stará (ktorá sa volá nová) zmluva “New START!“ uložila ich arzenálom, aspoň dovtedy, kým sa bude rokovať o následnej dohode, čo je proces, ktorý by mohol trvať mesiace alebo dokonca aj roky. Tu spomínaná zmluva o znížení strategických zbraní je vlastne už ôsmou takouto dohodou medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom alebo Ruskom. Je to tiež posledná z týchto dohôd, ktorá zostáva v platnosti – až do vypršania jej platnosti vo februári 2026.
Žiaľ, zatiaľ nebola pripravená žiadna právne záväzná dohoda, ktorá by nahradila New START.
Predošlé rokovania o zmluvách o kontrole zbrojenia si historicky vyžadovali mesiace, ak nie roky, odhodlanej práce. V tomto prípade sa proces rokovaní úplne zastavil a Spojené štáty a Rusko zostávajú veľmi odlišné v tom, čo by mala (a mohla) riešiť budúca zmluva o kontrole zbrojenia. Počas tohto obdobia by Spojené štáty a Rusko mali uprednostniť spoluprácu v oblasti znižovania jadrového rizika aj mimo rámca formálnej zmluvy. Hoci sú vzťahy medzi oboma krajinami napäté, obe majú silné dôvody vyhnúť sa deštruktívnym a nebezpečným pretekom v jadrovom zbrojení. Problémom je, že bez vzájomných obmedzení (a kontrol) by obe krajiny mohli v priebehu niekoľkých týždňov vybaviť stovky ďalších jadrových zbraní a v priebehu niekoľkých rokov by sa ich nasadené jadrové sily mohli zdvojnásobiť.
Čo to prinesie?
Obnovená jadrová konkurencia medzi USA a Ruskom zrejme prinúti Čínu a ďalšie jadrové mocnosti rozširovať svoje arzenály, čo bude viesť k zhoršeniu bezpečnostnej situácie na celom svete. A hromadenie zbraní, nedostatok prehľadu o plánoch a arzenáloch druhej krajiny a ukončenie formálnych bilaterálnych konzultácií vyvolaných overovacím režimom zmluvy len ešte viac destabilizuje vzťahy medzi USA a Ruskom, zvýši riziko jadrového konfliktu v dôsledku nesprávneho výpočtu (odhadu) alebo nedorozumenia a bude určite zbytočne plytvať zdrojmi, ktoré nemá nazvyš žiadna krajina. A že jadrové zbrane nestoja pár drobných je každému jasné…
Prečo k tomu došlo?
Výhrady Ruska voči New START
Rusko vyjadrilo viaceré výhrady, ktoré viedli k jeho suspendovaniu účasti na zmluve vo februári 2023. Ako hlavné body uvádzali nesprávnu konverzia amerických zbraní. Rusko dlhodobo tvrdí, že USA nedodržali pravidlá pri konverzii 56 raketových odpaľovačov Trident (na ponorkách) a 41 bombardérov B-52H z jadrových na konvenčné, čo malo byť overiteľné podľa zmluvy. To podľa Ruska porušuje limity a dáva USA výhodu. Potom mali výhrady voči sankciám a logistickým prekážkam. USA a ich spojenci zaviedli sankcie po invázii na Ukrajinu, čo podľa Ruska bráni ruským inšpektorom v získavaní víz a cestovaní na inšpekcie do USA. Rusko to považuje za "jednostrannú výhodu" pre Washington a za porušenie zmluvy. Samozrejme medzi dôvody patrí aj podpora USA Ukrajine a geopolitické zmeny. Rusko obviňuje USA z "hybridnej vojny" a podpory útokov na ruské jadrové zariadenia (napr. s pomocou amerických zbraní alebo rozviedky). Podľa Moskvy sa od podpisu zmluvy výrazne zmenili "geopolitické reality", čo ju robí nevyváženou. Prezident Putin spomenul aj, že zmluva neberie do úvahy jadrové zbrane Veľkej Británie a Francúzska. Takže nakoniec odmietli inšpekcie a konzultácie. Rusko od augusta 2022 dočasne "vyňalo" svoje zariadenia z inšpekcií a odmietlo stretnutia v Bilaterálnej konzultačnej komisii (BCC), čo zase USA považuje za porušenie zmluvy. Rusko však zdôrazňuje, že numerické limity dodržiava (napr. max. 1550 nasadených hlavíc) a suspendovanie nie je výstupom z zmluvy.
Samozrejme že USA tieto výhrady odmietajú ako nepodložené a tvrdia, že ruské suspendovanie je nelegálne, čo viedlo k americkým protiopatreniam (napr. zastavenie dátových výmen a inšpekcií pre Rusko).
Hlavné výhrady USA voči zmluve (Rusku)
USA mala voči Rusku vo vzťahu k New START viaceré závažné výhrady, ktoré sa postupne prehĺbili od roku 2022. Hlavné body kritiky pochádzajú najmä z ročných správ amerického ministerstva zahraničia (State Department) o implementácii zmluvy a oficiálnych vyhlásení. Prvé bolo blokovanie inšpekcií na mieste. Od augusta 2022 Rusko odmietlo umožniť americkým inšpektorom vstup na ruské jadrové zariadenia (napr. základne ICBM, ponorky, bombardéry). USA to považujú za priame porušenie zmluvy, pretože inšpekcie sú kľúčovou súčasťou overovania dodržiavania limitov (najmä 1550 nasadených hlavíc). Rusko sa odvolávalo na sankcie a "jednostranné výhody" USA, ale Washington to odmietol ako neplatnú výhovorku. Od pandémie COVID-19 boli inšpekcie pozastavené obojstranne, ale USA chceli ich obnoviť v roku 2022 – Rusko to odmietlo. Potom USA obviňuje Rusko z nelegálnej "suspendácii" zmluvy. Vo februári 2023 Putin oznámil suspendovanie ruskej účasti na New START (zatiaľ čo tvrdil, že dodržiava numerické limity). USA označili tento krok za "nezodpovedný a nelegálny" – pretože zmluva v skutočnosti možnosť suspendácie neobsahuje, ale iba výstup (withdrawal). Takže podľa USA vlastne Rusko stále zostáva (ešte pár dní) viazané všetkými povinnosťami a porušuje ich tým, že odmieta inšpekcie, konzultácie a ďalšie mechanizmy. USA obviňuje Rusko z porušenie povinností v oblasti overovania a dát. Rusko od februára 2023 prestalo poskytovať USA aktualizované dáta o svojich strategických silách (vrátane notifikácií o zmenách, telemetrických dátach z testov rakiet atď.). Tiež odmietlo zvolať stretnutia Bilaterálnej konzultačnej komisie (BCC) – mechanizmu na riešenie problémov. USA to považujú za porušenie viacerých článkov zmluvy. Takže táto neschopnosť USA overiť dodržiavanie limitov kvôli absencii inšpekcií a dát USA spôsobuje, že USA nemôžu potvrdiť, že či Rusko dodržiava limit 1550 nasadených hlavíc. V rokoch 2022–2024 americké správy uviedli, že Rusko je blízko limitu (alebo ho v roku 2024 možno prekročilo), ale bez overenia to nemôžu vylúčiť. USA však nevideli jasný "breakout" (masívne prekročenie) v iných limitoch (700 nasadených nosičov, 800 celkových nosičov). USA v reakcii zaviedli protiopatrenia (countermeasures) od júna 2023 – prestali poskytovať Rusku dáta a notifikácie, zrušili víza ruským inšpektorom a odmietli ruské inšpekcie na americkom území. Tieto opatrenia označili za proporcionálne, reverzibilné a zamerané na prinútenie Ruska k návratu k plnej implementácii. USA to považujú za problém a zdôrazňujú, že bez overovania (inšpekcie + dáta) stráca zmluva zmysel – stáva sa len "dobrovoľným sľubom", čo zvyšuje nedôveru a riziko nesprávneho odhadu.
Washington opakovane ponúkal dialóg na obnovenie inšpekcií a BCC, ale Rusko to odmietlo, často s odkazom na vojnu na Ukrajine a sankcie.
Prečo sa nepokračovalo v príprave novej zmluvy?
Príprava novej zmluvy (nástupcu New START) sa zastavila kvôli hlbokému nedostatku dôvery a geopolitickému napätiu. Medzi hlavné dôvody môžeme bezo sporu uviesť vojnu na Ukrajine a následné sankcie. Invázia Ruska v roku 2022 a následná podpora USA Ukrajine (vrátane zbraní) viedli k úplnému prerušeniu dialógu USA-Rusko. Rusko zase používa suspendovanie New START ako páku, aby tlačilo na USA, aby prestali pomáhať Ukrajine. USA trvá na tom, že rokovania sú možné len po návrate Ruska k plnému dodržiavaniu zmluvy, vrátane inšpekcií. Od roku 2022 neprebehli žiadne formálne rozhovory (rokovania) o novej zmluve. Bidenova administratíva navrhovala dialóg, ale Rusko ho odmietlo. V septembri 2025 Putin navrhol neformálne predĺženie limitov o rok (bez inšpekcií), čo, ako sme už spomenuli Trump spočiatku označil za "dobrý nápad", ale USA nijako formálne nereagovalo. Trump neskôr povedal, že ak zmluva vyprší, urobia "lepšiu dohodu", ideálne vrátane Číny.
Áno, môžeme povedať, že aj prípadné potenciálne zapojenie Číny a ešte aj iné prekážky tam boli. USA trvá na tom, že nová zmluva by mala zahŕňať aj Čínu (ktorá rozširuje svoj arzenál na cca 600 hlavíc oproti 5000+ u USA a Ruska), ale Peking to odmieta, kým jeho sily nebudú porovnateľné. To robí v súčasnosti multilaterálne rokovania nereálne. Navyše, bez overenia (inšpekcií) je ťažké budovať dôveru.
Takže z historického kontextu bude faktom, že po vypršaní New START (5. februára 2026) to bude prvýkrát po viac ako pol storočí (50 rokoch), kedy USA a Rusko nebudú mať žiadnu zmluvu ani rokovania o jadrových zbraniach. Rusko, ktoré si teraz uvedomuje blížiacu sa nebezpečnú situáciu, ponúklo predĺženie limitov New START o jeden rok. Tým by sa zachovali základné výhody zmluvy a zároveň by sa vytvoril čas na rokovanie o následnej dohode.
Mimochodom, nie je to po prvý krát..
Rusko a USA už medzi sebou mali podobné problémy. Jednalo sa vtedy o zmluvu INF Treaty (Zmluva o jadrových silách stredného doletu, 1987) – to bola ďalšia kľúčová bilaterálna jadrová dohody medzi USA a Ruskom (resp. ZSSR).
Obe sa týkali kontroly zbraní, ale líšia sa v rozsahu, type obmedzení, overovaní aj v tom, ako a prečo skončili (alebo skončia). Medzi nimi boli podobnosti aj v problémoch a aj konci.. Vzájomné obvinenia z porušovania – v oboch prípadoch jedna strana obviňovala druhú z vývoja/testovania zakázaných systémov (9M729 vs. Mk-41 v INF; konverzia nosičov, blokovanie inšpekcií v New START). Geopolitické napätie – vojna na Ukrajine (2022+) urýchlila kolaps New START podobne ako širší kontext (sankcie, rozširovanie NATO) prispel k INF. Nedostatok dôvery z blokovania inšpekcií a konzultácií (BCC/SVC) prinieslo zlyhanie mechanizmov riešenia sporov. Žiadne multilaterálne zapojenie – obe zmluvy boli len bilaterálne; Čína (ktorá rozširuje arzenál) nebola zahrnutá, čo USA považujú za veľký problém pre budúce dohody.
Dôsledok je rovnaký a to erózia jadrovej stability – po INF (2019) a New START (2026) nemajú USA a Rusko žiadnu viazanú zmluvu o jadrových zbraniach – prvýkrát od 70. rokov. INF bola radikálnejšia (zničenie určitej kategórie zbraní), ale zlyhala kvôli porušeniu a neschopnosti vyriešiť spory. New START bola modernejšia (obmedzenie počtov + silné overovanie), ale suspendácia Ruska a vypršanie v 2026 ju robia prakticky nefunkčnou. Obe ukazujú, ako geopolitika (Ukrajina, sankcie, Čína) ničí starý rámec kontroly zbraní. Bez novej dohody (možno multilaterálnej) čelíme vyššiemu riziku nesprávneho odhadu a eskalácie.
Čo ďalej?
Lídri v oboch krajinách sa musia pripraviť na dlhšie obdobie bez akýchkoľvek formálnych obmedzení svojich príslušných jadrových programov, čo sa nestalo od roku 1972. Trumpova administratíva by mala súhlasiť s predĺžením dodržiavania limitov New START o ďalší rok a začať pracovať na následnej dohode. V opačnom prípade budú Spojené štáty oveľa menej bezpečné a svet stratí desaťročia pokroku v znižovaní dvoch najväčších jadrových arzenálov sveta.
Situácia je príliš dôležitá a vážna na zlyhanie!
V septembri 2025 prezident Vladimír Putin varoval, že by bolo „vážnou a krátkozrakou chybou“ nechať platnosť New START vypršať bez zachovania jej výhod. Keď sa prihováral Bezpečnostnej rade Kremľa, jeho publikum bolo širšie. V prejave sa zaviazal, že „bude naďalej dodržiavať ústredné kvantitatívne obmedzenia zmluvy počas jedného roka... ak Spojené štáty budú konať v podobnom duchu a zdržia sa krokov, ktoré by podkopali alebo narušili existujúcu rovnováhu odstrašovania“. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov povedal: „Opakovane sme povedali, že tento návrh je naším jednostranným gestom dobrej vôle. Aby USA podporili náš prístup, nie sú potrebné žiadne rokovania ani konzultácie... Všetko, čo je potrebné, je, aby Washington jednoducho vyhlásil, že počas jedného roka nezvýši kvantitatívne úrovne stanovené [novou dohodou START]“. Putin však neuznal, že táto ponuka predstavuje vážny odklon od predchádzajúceho postoja Ruska k dohode New START.
V roku 2023 Rusko pozastavilo svoju účasť na zmluve a prestalo dodržiavať jej ustanovenia o overovaní a oznamovaní s argumentom, že kontrolu strategických zbraní nemožno oddeliť od „konfliktu na Ukrajine alebo iných nepriateľských západných akcií proti našej krajine“. Ruský ústup od zmluvy New START zodpovedá alarmujúcemu novému vzoru donucovacích jadrových signálov s cieľom obmedziť pomoc USA a NATO Ukrajine po druhej ruskej invázii v roku 2022.
Ale ešte raz to zdôraznime - Rusko však nevyužilo klauzulu o odstúpení od zmluvy New START a uistilo svet, že bude naďalej dodržiavať ústredné limity dohody.
A USA zase z oficiálneho prehlásenia hovorcu Ministerstva zahraničných vecí USA s „vysokou istotou zhodnotili, že Rusko sa nezapojilo do žiadnej rozsiahlej činnosti nad rámec limitov zmluvy“.
Takže vlastne môžeme asi predpokladať, že pozastavenie zmluvy New START Ruskom bolo pokusom využiť zmluvu na iné politické účely, nie odmietnutím kontroly strategických zbraní v širšom zmysle. Toto bolo jasne vyjadrené Putinovou ponukou na predĺženie limitov zmluvy New START na nasadenie strategických síl len niekoľko mesiacov pred vypršaním jej platnosti.
Putinov krok bol vnímaný ako neoficiálne vnímanie Moskvy, že kontrola strategických zbraní medzi Spojenými štátmi a Ruskom je príliš cenná na to, aby bola držaná ako rukojemník. Nebezpečné by však bolo, ak by bol tento ruský obrat v otázke New START pre USA vnímaný ako príležitosťou zabezpečiť si čo najviac výhod, keďže vstupujeme do obdobia bez platnej formálnej zmluvy.
11. Konferencia (RevCon NPT) - 27. apríla až 22. mája 2026 v New Yorku na pôde OSN – aký to tam bude mať dopad?
Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT) je základným pilierom globálnej jadrovej bezpečnosti, a jej revízna konferencia (RevCon) sa koná každých 5 rokov na hodnotenie implementácie, vrátane odzbrojenia (Článok VI), nešírenia a mierového využitia jadrovej energie.
Jedenásta RevCon NPT je plánovaná na 27. apríla až 22. mája 2026 v New Yorku na pôde OSN, pod vedením vietnamského veľvyslanca Do Hung Vieta. Vypršanie New START 5. februára 2026 (len pár dní odteraz) bude mať významný negatívny vplyv na túto konferenciu, pretože oslabí dôveryhodnosť NPT a zvýši napätie medzi jadrovými a nejadrovými štátmi.
Kontext vypršania New START
New START je posledná bilaterálna zmluva limitujúca strategické jadrové arzenály USA a Ruska (max. 1550 nasadených hlavíc, overovanie atď.). Po suspendovaní Ruskom v 2023 a absencii dialógu vyprší bez nástupcu, čo znamená stratu limitov a transparentnosti prvýkrát od 70. rokov. Putin navrhol v septembri 2025 neformálne predĺženie limitov o rok (bez inšpekcií), ale Trumpova administratíva na to nereagovala formálne a Trump vyhlásil, že "ak vyprší, tak vyprší" a sľúbil "lepšiu dohodu" (možno vrátane Číny). No bez dohody hrozia nové zbrojné (jadrové) preteky, vrátane expanzie Ruska, USA a Číny.
Ako sa to prejaví na NPT RevCon v apríli 2026
Vypršanie New START bude mať priamy vplyv na atmosféru, agendu a výsledky konferencie, pretože NPT vyžaduje od jadrových mocností (USA, Rusko, Čína, UK, Francúzsko) pokrok v odzbrojení (Článok VI). Bez limitov to bude vnímané ako krok späť, čo môže viesť k frustrácii nejadrových štátov (väčšina zo 191 signatárov NPT). Určite tam bude zvýšené napätie a riziko neúspechu konferencie. Nejadrové štáty (napr. z Globálneho Juhu) môžu obviňovať jadrové mocnosti z nedostatku pokroku, čo prehĺbi rozdelenie. Už predchádzajúca RevCon (2022) skončila bez konsenzu kvôli Rusku a Ukrajine; teraz to môže byť ešte horšie, s rizikom tretieho neúspešného cyklu v rade.
To by oslabilo NPT ako celok a mohlo by povzbudiť šírenie (napr. v Ázii kvôli Číne). Zrejme dôjde k oslabeniu dôveryhodnosti NPT - Konferencia bude hodnotiť pokrok v odzbrojení – vypršanie New START signalizuje "opúšťanie obmedzení" jadrovými veľmocami, čo podkope argumenty za nešírenie. Nejadrové štáty môžu žiadať silnejšie záväzky, vrátane volaní po návrate k rokovaniam o novej zmluve. Ak USA a Rusko aspoň symbolicky predĺžia limity (ako navrhol Putin), mohlo by to zmierniť kritiku a zlepšiť atmosféru. A bude to mať určite širšie geopolitické dôsledky - Zvýši sa riziko eskalácie v regiónoch ako Európa (Ukrajina) alebo Ázia (Čína rozširuje arzenál na ~1000 hlavíc do 2030). Európske štáty a spojenci USA môžu tlačiť na multilaterálny dialóg, vrátane zapojenia Číny, ale bez New START to bude ťažšie. Konferencia tak môže skončiť napríklad iba výzvami na nové rizikové redukčné opatrenia (napr. notifikácie o testoch) namiesto plného konsenzu.
Kde sa dvaja bijú tretí víťazí…. Bude mať z toho výhodu nakoniec Čína?
To staré múdre porekadlo nás núti za nad tým zamyslieť, kto bude mať z toho osoh a kto škodu (resp. akú?)?
Vypršanie New START už o pár dní Číne priamo neprináša nejakú okamžitú „jadrovú výhodu“ v zmysle, že by jej niekto dal viac rakiet alebo hlavíc. Čína nikdy nebola súčasťou zmluvy, takže limity USA a Ruska ju technicky neobmedzovali. Ale strategicky a geopoliticky to Číne prináša viacero výhod – a to dosť významných. Podľa analytikov (NTI, Arms Control Association, DoD USA, Chatham House atď.) sa Číne relatívne posilní pozícia v trojstrannom jadrovom súperení. USA a Rusko majú teraz voľné ruky na expanziu svojich strategických arzenálov (bez limitu 1550 nasadených hlavíc). Čína ale expanduje najrýchlejšie zo všetkých troch: z ~200–300 hlavíc v roku 2020 na ~600+ v roku 2025/26 a projekcia ~1000 do 2030 (podľa DoD USA). Znamená to, že kým USA a Rusko sa budú musieť rozhodovať, či investujú desiatky miliárd do ďalšieho zvyšovania (čo je politicky a finančne náročné), Čína môže pokračovať v plánovanom raste bez toho, aby ju niekto viazal zmluvou. To znamená, že jej relatívny podiel na globálnom jadrovom potenciáli bude rásť rýchlejšie. Okrem toho sa USA dostávajú do dilemy „dve hrozby naraz“. Pred vypršaním New START USA mohli tvrdiť: „Máme Rusko pod kontrolou cez zmluvu, tak sa môžeme sústrediť na Čínu.“ Po 5. februári 2026 už nemajú žiadnu zmluvu s Ruskom, takže v podstate musia robiť svoje plány simultánne proti Rusku aj proti Číne. To prinúti Pentagon rozdeľovať zdroje (peniaze, kapacity, nové nosiče) na dve fronty namiesto jednej. Čína tým získava čas a priestor na dobiehanie bez toho, aby USA mohli plne sústrediť modernizáciu proti nej. A navyše to spôsobí aj ťažšie možnosti ako prinútiť Čínu k rokovaniam. Veď sa pozrime: USA (najmä Trump) chce novú zmluvu trilaterálnu (USA – Rusko – Čína). Ale Čína doteraz odmieta v podaní: „Náš arzenál je 10× menší ako váš, najprv vy dvaja znížte na našu úroveň.“ A po vypršaní New START bude argument Číny ešte silnejší: „Vy dvaja ste sa vzdali obmedzení, prečo by sme my mali vstupovať do nejakých limitov?“ To prakticky blokuje multilaterálne rokovania na roky dopredu a Čína môže pokračovať v expanzii bez medzinárodného tlaku. A potom je ešte možný psychologický a percepčný efekt iných štátov – v zmysle („Čína nie je problém, vy ste“). V očiach Globálneho Juhu a mnohých nejadrových štátov vypršanie New START ukazuje, že USA a Rusko vlastne nezodpovedne opustili kontrolu zbraní. Naopak, Čína sa môže tváriť ako „zodpovedný hráč“, ktorý nikdy nebol viazaný a zároveň má najmenší arzenál z P5 čo posilňuje jej naratív „my sme vlastne obete dvojitého štandardu Západu“. To jej pomáha v diplomacii (napr. v BRICS, G20, OSN) a oslabuje morálnu autoritu USA/Ruska v otázkach nešírenia. Takže v zjednodušenom zhrnutí prichádzame k tomu, že Čína síce nezíska „nejaké extra jadrové hlavice zadarmo“, ale získa strategický čas, relatívne posilnenie a diplomatickú výhodu. Kým USA a Rusko sa budú zaoberať vzájomnou expanziou (alebo aspoň plánovaním), Čína môže pokojne pokračovať v budovaní modernej jadrovej triády a priblížiť sa k parite s nimi o 10–15 rokov skôr, než keby existovala nejaká zmluva.
Čo s tým?
Svetoví lídri (hlavne USA, Rusko a Čína ako kľúčoví hráči) by mali prioritne podniknúť kroky zamerané na obnovenie dôvery, transparentnosti a obmedzení.
Opatrenia by mali byť rýchle, pragmatické a multilaterálne, aby sa zabránilo novému zbrojeniu a mis interpretáciám, ktoré zvyšujú riziko eskalácie.
Napríklad:
Okamžité kroky na stabilizáciu (do mesiacov po vypršaní New START)
Dobrovoľné dodržiavanie limitov New START. USA a Rusko by mali verejne potvrdiť, že budú naďalej dodržiavať numerické limity (max. 1550 nasadených jadrových hlavíc a 700 nosičov) aspoň na 1 rok, aj bez formálnej zmluvy. To by zabránilo okamžitému zbrojeniu a udržalo by transparentnosť. Putin to navrhol v septembri 2025, ale Trumpova administratíva by mala rýchlo súhlasiť a rozšíriť to o overovacie mechanizmy (napr. výmenu dát o arzenáloch). Znovu potvrdenie princípu že "jadrová vojna nemôže byť vyhraná". Lídri USA, Ruska, Číny, UK a Francúzska (P5) by mali spoločne vydať vyhlásenie, že jadrová vojna nesmie byť nikdy vedená, ako to urobili v januári 2022. To by znížilo rétoriku a podporilo dôveru. Posilnenie komunikačných kanálov. Rozšíriť "horúce linky" (napr. medzi USA-Ruskom, USA-Čínou) na krízovú komunikáciu, vrátane notifikácií o testoch rakiet a cvičeniach, aby sa predišlo nedorozumeniam. To zahŕňa aj "humans in the loop" v jadrových systémoch (ľudský dohľad nad AI). Ale to pravdepodobne už asi aj začali, resp. to funguje…
Strednodobé opatrenia (rokovania o nových zmluvách)
Začatie multilaterálnych rokovaní. USA by mali iniciovať dialóg o novej zmluve nahradzujúcej New START, ideálne zahŕňajúcej Čínu (ktorá rozširuje arzenál na ~1000 hlavíc do 2030). Cieľ: hlbšie redukcie (napr. na 1000 hlavíc) a limity na všetky typy jadrových zbraní, vrátane taktických. Čína by mala byť motivovaná diplomatickým tlakom, aby sa zapojila. Moratórium na jadrové testy a výrobu štiepnych materiálov. Všetky jadrové mocnosti by mali potvrdiť zákaz testov (ako CTBT) a uzavrieť FMCT (zmluvu o zastavení výroby plutónia a uránu pre zbrane). To by zastavilo expanziu Číny a Ruska bez ohľadu na New START. Zvýšenie transparentnosti a rizikovej redukcie. Implementovať unilaterálne alebo bilaterálne opatrenia, ako zdieľanie informácií o arzenáloch, obmedzenie "launch on warning" politík a posilnenie IAEA na globálne monitorovanie. To by znížilo riziko náhodnej eskalácie.
Dlhodobé ciele (pre NPT a globálnu stabilitu)
Posilnenie NPT a multilaterálnych fór. Na Revíznej konferencii NPT v apríli 2026 by mali P5 predložiť konkrétne plány na odzbrojenie (Článok VI), vrátane redukcií a zapojenia nejadrových štátov do dialógu. To by obnovilo dôveru a zabránilo šíreniu (napr. v Ázii). Diplomatický tlak a verejná podpora. Lídri by mali koordinovať s OSN a občianskou spoločnosťou (napr. cez "nuclear freeze" hnutia), aby vytvorili politický tlak na odzbrojenie. USA by mali viesť príkladom, bez zvyšovania vlastného arzenálu.
Ja viem, zdá sa to všetko pekné / hlavne tu “na papieri”, ale v skutočnosti sú tieto kroky nie len teoretické – historicky viedli k 80% redukcii globálnych arzenálov od vrcholu Studenej vojny. Bez nich hrozí nestabilita, najmä s rastom Číny a konfliktmi ako na Ukrajine. A navyše sa to v súčasnosti zdá príliš ťažké a nerealistické.
Niektorí lídri sa prejavujú ako psychopati a diktátori. V zákulisí diplomacie (a niekedy aj verejne) sa o niektorých hovorí ako o narcisoch alebo autoritároch, ktorí priorizujú moc nad stabilitou. Napríklad Putin používa jadrové hrozby ako rétorický nástroj na zastrašovanie (napr. počas Ukrajiny), Trump v minulosti naznačoval, že by zbrojil ďalej bez dohôd, a Xi rozširuje čínsky arzenál bez akejkoľvek transparentnosti, aby posilnil dominanciu v Ázii. Niektorí lídri vidia jadrové zbrane ako symbol sily, nie riziko – a v ére "strongman" politiky je ťažké očakávať altruistické kroky, skôr riziko eskalácie kvôli ich egám. Navyše OSN dnes nereprezentuje skutočnú väčšinu ľudstva na svete a je vlastne už nefunkčná. Áno, je to fakt – od svojho vzniku v 1945 sa OSN zmenila na fórum, kde veľmoci blokujú jedna druhú. Veto v BR OSN bolo použité vyše 300-krát (väčšinou Ruskom a USA), čo robí akékoľvek záväzné odzbrojenie nemožným. A NPT RevCon v apríli 2026 bude pravdepodobne ďalším fiaskom, kde sa P5 (jadrové mocnosti) dohodnú len na prázdnych slovách, zatiaľ čo nejadrové štáty frustrovane odchádzajú. Ako príklad môžu poslúžiť rezolúcie proti jadrovým testom Severnej Kórey, ktoré sú ignorované, pretože Čína ich kryje. Globálna situácia je zlá - S vojnami na Ukrajine, v Gaze, napätím v Taiwane a rastúcim nacionalizmom (napr. v Indii či Brazílii) je dôvera na minime.
Jadrové riziko je najvyššie od Studenej vojny (podľa tzv. hodín Doomsday Clock na 90 sekúnd do polnoci), a bez New START hrozí nekontrolovaný zbrojársky preteky.
Čo s tým? Aké sú realistické alternatívy a kroky?
Ťažko poradiť, ale aj keď je situácia ponurá, úplná rezignácia by len urýchlila katastrofu. História však ukazuje, že zmeny prichádzajú často z tlaku zdola alebo cez alternatívne kanály, nie len od "lídrov".
