Jadrová energia – Boli použité jadrové zbrane v konflikte s Ukrajinou?

Ako to bolo s Krymom, boli a sú tam jadrové zbrane? Jednoznačné odpovede neexistujú.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Obrázok blogu

Ruská invázia a anexia Krymu bola krízou, ktorá zvýšila napätie medzi dvoma najväčšími svetovými jadrovými mocnosťami – Ruskou federáciou a Spojenými štátmi. Napriek explicitnému jadrovému postoju je epizóda na Kryme ako jadrová kríza často prehliadaná a namiesto toho sa považuje iba za krízu medzi Ruskom a Ukrajinou. Keď sa však invázia na Krym analyzuje ako konfrontácia medzi Ruskom a USA, poukazuje na významné dôsledky pre svetovú jadrovú rovnováhu, jej riešenia a krízového manažmentu.

Obrázok blogu

Odchod Janukoviča z Ukrajiny znamenal, že Rusko okamžite podniklo vojenské kroky s cieľom zabrať Krymský polostrov. V reakcii na to sa USA snažili zachovať územnú celistvosť Ukrajiny. Kríza mala veľký význam pre Rusko, ktoré ju považovalo menej za boj proti Ukrajine, ale skôr za konfrontáciu so Západom, a ktorá mala hlboký vojenský, národný, kultúrny a symbolický význam. Vojenské zisky Ruska boli počas krízy udržiavané aj pod hrozbami použitia jadrových zbraní alebo rozmiestnenia jadrových zbraní na polostrove (čo sa nakoniec zrejme aj stalo). Medzitým, napriek verejnému nesúhlasu medzi americkými politikmi a vojenskými veliteľmi, zostali oficiálne reakcie USA na diplomatickej a ekonomickej úrovni.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Obrázok blogu

Jadrové zbrane v priebehu a výsledku krízy na Kryme zohrávali opakujúcu sa úlohu. Ešte pred vypuknutím krízy boli jadrové zbrane Ukrajiny ústredným faktorom medzinárodnej pozornosti. Odzbrojenie Ukrajiny v deväťdesiatych rokoch výmenou za záruky národnej bezpečnosti znamenalo, že aj keby aktéri počas samotnej krízy nikdy nepoužili jadrové zbrane, kríza by napriek tomu mala dôsledky pre budúce odzbrojenie a snahy o nešírenie zbraní.

Obrázok blogu

Vladimír Putin potvrdil, že na začiatku krízy uvažoval o jadrovej výstrahe, a v deň krymského referenda o opustení Ukrajiny Rusko v televízii odvysielalo proti USA „jemne zahalenú“ jadrovú hrozbu. Ruské vojenské akcie a manévre pred referendom sa snažili odradiť od intervencie proti invázii na Krym. Po referende Rusko eskalovalo vojenské akcie na polostrove a jadrové hrozby využilo na upevnenie nového status quo na mieste. Tieto hrozby a pózovanie pokračovali aj v roku 2015, súbežne s ďalšou krízou v Donbase. V tomto období boli hlavným cieľom ruských jadrových pozícií Spojené štáty americké. Aj keď nie je jasné, čo by USA urobili (či by sa snažili zasiahnuť), keby Rusko nenakreslilo „jadrové červené čiary“, ale je zrejmé, že Rusko nevnímalo nezasahovanie USA ako samozrejmosť a preto podniklo kroky na odvrátenie intervencie prostredníctvom verejných aj súkromných kanálov.

Skryť Vypnúť reklamu

Ruský prezident Vladimír Putin v rozhovore pre oficiálny ruský dokumentárny film z roku 2015 oslavujúci túto anexiu označil ráno 23. februára 2014 za moment, keď vydal príkaz naplánovať anexiu Krymu. Podľa Putinovho rozprávania ho jeho obavy zo západnej vojenskej intervencie viedli k úvahe o uvedení ruských jadrových zbraní v to ráno do pohotovosti. Aj keď sa nakoniec rozhodol proti varovaniu ako zbytočnému, Putin povedal, že je pripravený čeliť „najhoršiemu možnému zvratu udalostí.“ Putin tam doslova prehlásil, že „Boli sme pripravení to urobiť,“ a dodal: „Nemyslím si, že to bolo v skutočnosti niekoho želanie – zmeniť to na celosvetový konflikt.“

Skryť Vypnúť reklamu

Počas krízy zohrali dôležitú úlohu tri charakteristiky ruského jadrového arzenálu: 1 - nestrategické jadrové zbrane, 2 - zbrane s dvojakého využitia, - a 3 - stále (ruské) vojenské doktríny pre jadrové použitie prvého úderu.

Nestrategický prvok ruského arzenálu mal mimoriadny význam vzhľadom na vtedajšiu stálu ruskú vojenskú doktrínu a rozvoj ruských stratégií zvyšujúcich úlohu nestrategických jadrových zbraní v inak konvenčných konfrontáciách.

Povaha dvojakého použitia ruských zbraní spojená s nestrategickým jadrovým arzenálom zohrala počas krízy zhoršujúcu sa úlohu v jadrovom postoji a vyvolala napätú verejnú diskusiu o možnom nasadení jadrových síl na okupovanom Kryme. V kombinácii s priamymi hrozbami použitia jadrovej sily proti akémukoľvek pokusu vrátiť Krym Ukrajine nejasnosti okolo prítomnosti jadrových zbraní eskalovali napätie.

Skryť Vypnúť reklamu

A napokon stála ruská doktrína umožňujúca použitie jadrových zbraní prvého úderu bola dôležitým príspevkom k pravdepodobnosti ruských hrozieb.

Hĺbková analýza prípadu ruskej invázie na Krym a následnej krízy ukazuje, ako niekoľko ďalších premenných faktorov zohralo významnú úlohu v priebehu a výsledku, čo má dôsledky na povahu konfrontácie medzi jadrovými mocnosťami.

Obrázok blogu

Zatiaľ čo mali USA celkovú jadrovú prevahu, nepremietlo sa to do väčšieho odhodlania alebo víťazstva. Ruská federácia nielenže vnímala konfrontáciu s väčšou vážnosťou a mala výhodu blízkosti, ale tiež si udržala nestrategickú jadrovú prevahu (v tom čase mali USA iba 180 nestrategických bômb, kým Rusko malo približne 2 000 nestrategických hlavíc).

Odstrašujúci potenciál tejto nestrategickej jadrovej prevahy bol podporený vojenskou doktrínou na prvé použitie (jadrových zbraní) v reakcii na konvenčné sily, demonštrovaný prostredníctvom jadrových cvičení a využívaný v priebehu krízy prostredníctvom jadrových hrozieb, narážok a pohybu zbraní s dvojakým použitím na Krymskom polostrove. Toto naznačuje zaujímavé zistenie a to, že vedci by mali pri budúcich štúdiách jadrových kríz okrem celkovej rovnováhy arzenálu zvážiť aj nestrategickú jadrovú rovnováhu a vnímanú vierohodnosť hrozieb prvého použitia. A navyše napokon, pre politickú komunitu kríza na Kryme zrejme naznačuje aj to, že Rusko bude (je) ochotné aj v budúcnosti sa oháňať svojimi nestrategickými jadrovými zbraňami v kombinácii s politikou prvého použitia (jadrových zbraní), aby hlavne USA odradilo od budúcich kríz.

Hoci Krym nemusel byť vnímaný ako životne dôležitý národný záujem USA, ak by to však bola krajina NATO, tento výpočet by bol pravdepodobne iný.

Budúci vývoj stratégie, vojnové hry a cvičenia národnej bezpečnosti by mali adekvátne odpovedať aj na ruský nestrategický jadrový arzenál a spôsob, akým je využívaný na ohrozovanie a zastrašovanie či už USA, alebo ich spojencov. Demokratický svet (nielen USA) potrebuje adekvátny strategický prístup k odrádzaniu od agresívnych (nielen ruských) revizionistických akcií v budúcnosti a tento prístup musí počítať aj s hrozbou nestrategických jadrových zbraní.

Anexia Krymu bola vysokou vojenskou a politickou konfrontáciou, ktorá sa začala najskôr 20. februára 2014 a pokračovala až po konečné odstránenie ukrajinských síl z polostrova 31. marca 2014.

Prízrak jadrových zbraní visel nad krízou od samého začiatku a pokračoval mesiace po tom, čo Rusko plne obsadilo región – nielen kvôli ruskej rétorike, ale aj predchádzajúcemu odovzdaniu jadrových zbraní Ukrajiny výmenou za medzinárodné záruky územnej celistvosti, ktoré však boli vlastne porušené.

Za dátum ukončenia Krymskej krízy sa považuje 1. jún 2015, čo znamená posledný výslovný a otvorený (potvrdený) medzinárodný pohyb tam a späť týkajúci sa jadrových zbraní a Krymského polostrova.

V právnej analýze krízy dospeli experti k záveru, že neexistovala žiadna formálna hrozba použitia jadrových zbraní, ale zároveň priznali, že Rusko „od marca 2014 opakovane používalo (presúvalo) svoje jadrové zbrane, čo vyvolalo medzi pozorovateľmi značné znepokojenie.

Vzájomné vyhrážky.

Predstavitelia Ruskej federácie sa zmienili o (svojej) jadrovej sile, vrátane explicitných poznámok k USA, v kľúčových momentoch krízy.

Obrázok blogu

Napríklad súbežne s krymským referendom v polovici marca významný ruský komentátor Dmitrij Kiseljov o štátnej ruskej sieti Russia-1 urobil časť vysielania s názvom „Do rádioaktívneho popola“, kde s grafikou hríbového mraku za sebou kritizoval odsudzujúcich Rusko za obsadenie Krymu a opísal Rusko ako „jedinú krajinu na svete schopnú premeniť USA na rádioaktívny prach.“

Neskôr v marci, po tom, čo vojenské akcie na polostrove vyvrcholili agresiou, ruské vojenské sily uskutočnili veľké, vopred naplánované trojdňové jadrové cvičenie, ktoré údajne zahŕňalo desaťtisíc vojakov, tridsať vojenských jednotiek a tisíc kusov techniky.

Ale aj Ukrajina tiež urobila narážky na jadrové zbrane uprostred invázie v polovici marca, (niekoľko dní pred referendom).

Obrázok blogu

Najpozoruhodnejšie je, že úradujúci prezident Ukrajiny Oleksandr Turčynov napísal 11. marca do amerických novín The New York Times stĺpček – „Kyjevské posolstvo Moskve“ – v ktorom narážal na záruky, ktoré poskytlo medzinárodné spoločenstvo výmenou za jadrové odzbrojenie po páde Sovietskeho zväzu a dôsledky pre snahy o nešírenie jadrových zbraní v budúcnosti, ak budú ruské akcie na Kryme úspešné. „V roku 1994 sa Ukrajina vzdala svojich jadrových zbraní výmenou za bezpečnostné záruky zo strany Spojených štátov, Ruska a Británie a za ich prísľub rešpektovať jej suverenitu a územnú celistvosť,“ napísal Turčynov. „Ak dôjde k porušeniu tejto dohody, môže to viesť k šíreniu jadrových zbraní na celom svete. Závažne by sa podkopal právny štát a dôveryhodnosť medzinárodných inštitúcií ako odstrašujúci prostriedok proti vojenskej agresii.

Obrázok blogu

Aj ukrajinský poslanec, zákonodarca Pavlo Rizanenko sa podobne vyjadril pre iné americké noviny „USA Today“ deň predtým, keď povedal, že USA, Veľká Británia a Rusko sa dohodli „zabezpečiť územnú celistvosť Ukrajiny“ a že Ukrajina sa „vzdala jadrových zbraní kvôli tejto dohode. . . . A teraz je na Ukrajine názor, že sme urobili veľkú chybu.“ Rizanenko sa konkrétne zmienil o nádeji, že USA zabránia Rusku, keď povedal, že „každý mal taký pocit, že v dobrom alebo v zlom budú USA ako svetová polícia. . . . a túto funkciu prezident Obama teraz opustil a kvôli tomu Rusko napadlo Krym“.

Rusko po anexii Krymu pokračovalo v využívaní svojho jadrového arzenálu.

Aj keď je dôležité poznamenať, že zmienky o jadrových zbraniach po 6. apríli sa prekrývajú s paralelnou krízou na východnej Ukrajine, mnohé z nich sa výslovne týkali Krymu. Hoci nie je možné izolovať tieto prípady od krízy na Donbase, vyskytujú sa aj napriek tomu, a to v kontexte snahy odradiť akékoľvek snahy Ukrajiny, USA alebo NATO situáciu na Kryme vojensky zvrátiť.

Začiatkom mája 2014 Rusko aj USA uskutočnili predtým naplánované jadrové cvičenia.

Obrázok blogu

Do ruského cvičenia boli podľa Putina zapojené „všetky zložky ozbrojených síl v celej krajine“, vrátane strategických bombardovacích lietadiel, podvodných raketových nosičov tichomorskej aj severnej flotily, „strategických pozemných mobilných raketových systémov“ a južných a centrálnych ozbrojených síl. okresného raketového zboru.

Obrázok blogu

Ukážky podľa oficiálnych správ štátnej ruskej tlače zahŕňali „úspešné zachytenie balistického cieľa protiraketou krátkeho doletu“, ako aj údery riadených striel vzduch-zem (ktoré boli vykonané jadrovými raketami  AS-15 Kent).

Cvičenie Global Lightning 14 amerického strategického velenia (USSTRATCOM) sa konalo od 12. do 16. mája a zahŕňalo „približne 10 bombardérov B-52 Stratofortress a až šesť bombardérov B-2 Spirit na demonštráciu flexibility a schopnosti reagovať vo výcvikových scenároch po celom kontinentálnom USA“

Obe cvičenia boli dlhodobo plánované predtým a ich načasovanie zrejme „nesúviselo s udalosťami v reálnom svete“. Napriek tomu bolo nezvyčajné a dá sa preto predpokladať že zo strany Ruska by tu mohlo byť k ukrajinským krízam zjavné pózovanie reagujúce na Krym. Existuje totiž výrazný kontrast medzi tým, ako Rusko a USSTRATCOM prezentovali svoje cvičenia. Kým sa Global Lightning obmedzilo iba jednou krátkou tlačovou správou, bolo ruské cvičenie silne propagované a velil mu samotný Putin; Počas cvičenia ho vysielala televízia spolu s „prezidentmi Arménska, Bieloruska, Kirgizska a Tadžikistanu v Centre velenia národnej obrany Ruskej federácie“ a boli zobrazované displeje zobrazujúce pozície a dopady jadrových odpaľovacích zariadení.

Obrázok blogu

V júli minister zahraničných vecí Ruskej federácie Lavrov naznačil použitie jadrových zbraní v reakcii na komentáre ukrajinských predstaviteľov o znovudobytí Krymu.

Obrázok blogu

Sľubovanie návratu Krymu Ukrajine bolo totiž „bežným refrénom“ medzi ukrajinskými predstaviteľmi vrátane prezidenta Petra Porošenka. Ruskú reakciu však vyvolali vyhlásenia vtedy novo-vymenovaného ministra obrany generálplukovníka Valerija Heleteja, keď Najvyššej rade v Kyjeve prehlásil, že „Verte mi, v ukrajinskom Sevastopole bude – určite bude – víťazná prehliadka“. Keď sa na tlačovej konferencii 9. júla Lavrova pýtali na Heletejove komentáre, Lavrov odpovedal slovami: „Ak ide o agresiu proti ruskému územiu, ktorého súčasťou sú Krym a Sevastopoľ, nikomu by som to neradil. . . . Máme doktrínu národnej bezpečnosti a tá veľmi jasne reguluje kroky, ktoré budú v tomto prípade prijaté.“

Toto je jemná narážka na ruskú vojenskú doktrínu z roku 2010, v ktorej sa uvádza, že Rusko „si vyhradzuje právo použiť jadrové zbrane. . . v prípade agresie proti Ruskej federácii s použitím konvenčných zbraní, keď je ohrozená samotná existencia štátu.“

Nasledujúci mesiac Putin eskaloval jadrovú rétoriku počas svojho prejavu koncom augusta v tábore pre politickú mládež. USA a EÚ obvinil zo zvrhnutia Janukoviča a zvlášť povedal: „Rusko nie je ani zďaleka zapojené do nejakých rozsiahlych konfliktov. Nechceme to a ani to neplánujeme. Prirodzene, mali by sme byť vždy pripravení odraziť akúkoľvek agresiu voči Rusku. . . . partneri Ruska. . . by mali pochopiť, že je najlepšie sa s nami nehrať. . . . Vďaka Bohu si myslím, že nikto neuvažuje o rozpútaní rozsiahleho konfliktu s Ruskom. Chcem vám pripomenúť, že Rusko je jednou z vedúcich jadrových mocností.“!

Putin sa v októbri opäť odvolal na možnosť jadrového konfliktu s USA a EÚ prostredníctvom komentárov počas návštevy Srbska, tentoraz v reakcii na sankcie USA a EÚ: „Naši partneri musia pochopiť, že pokusy o destabilizáciu Ruska pomocou jednostranných, nelegitímnych , reštriktívnych opatrení neukľudnia [situáciu na Ukrajine], ale iba skomplikujú dialóg,“. Zároveň Putin obvinil Ameriku z „nepriateľského“ postoja voči Rusku a vyjadril nádej, že západní lídri si uvedomia „zbytočnosť pokusov vydierať Rusko“. vzhľadom na „hrozbu konfliktu medzi najväčšími jadrovými mocnosťami“.

Obrázok blogu

Koncom roka 2014 a začiatkom roku 2015 sa verejne diskutovalo, či Ruská federácia rozmiestnila alebo nerozmiestnila jadrové zbrane na Kryme, čo nebolo jasné v dôsledku dvojakého použitia ruských nestrategických jadrových síl (vrátane odpaľovacích rakiet Iskander, Tu- Bombardérov 22M3 Backfire a riadené strely SS-N-12 a SS-N-22) a vyhýbavých odpovedí ruských úradov. Vrchný veliteľ spojeneckých síl v Európe (SACEUR) Americký generál Philip Breedlove v novembri oznámil novinárom, že Rusko „presunulo na polostrov vojenské sily, ktoré môžu byť jadrové“.

Obrázok blogu

V decembri Lavrov tvrdil, že Ruská federácia má právo rozmiestniť jadrové zbrane na polostrov a povedal: „Teraz sa Krym stal súčasťou štátu, ktorý vlastní takéto zbrane v súlade so Zmluvou o nešírení jadrových zbraní. . . . Takže v súlade s medzinárodným právom má Rusko všetky dôvody mať tam svoj jadrový arzenál. . . keďže to vyhovuje našim záujmom a je to v súlade s medzinárodnými právnymi záväzkami“.

Obrázok blogu

Napriek tomu ruské správy na druhý deň citovali veliteľa strategických raketových síl (SMF), generálplukovníka Sergeja Karakajeva, ktorý povedal: „Neexistujú žiadne plány na rozmiestnenie vojenských jednotiek SMF v Krymskom federálnom okruhu, pretože to nie je potrebné. Dnešné balistické rakety dlhého doletu môžu zasiahnuť kdekoľvek na svete bez toho, aby ich boli na hraniciach Ruska.“ Jeho vyhlásenie sa však nezaoberalo už možnou prítomnosťou nestrategických jadrových síl.

Obrázok blogu

Ďalšou nejasnosťou a zahmlievaním boli aj vyjadrenia Michaila Uljanova, vedúceho oddelenia kontroly zbraní ruského Ministerstva zahraničných vecí, ktorý povedal: „Neviem, či tam teraz sú jadrové zbrane. Neviem o žiadnych plánoch, ale Rusko to v zásade môže urobiť."

Krátko po aprílovom výročí anexie Krymu a súbežne so zverejnením štátom podporovaného dokumentárneho filmu, o ktorom sme už spomínali (v ktorom Putin tvrdil, že v súvislosti s inváziou na Krym sa uvažuje o jadrovom poplachu), Rusko v princípe vyslalo tie najpriamejšie hrozby použitia jadrových zbraní spojené s Krymským polostrovom. Podľa tlačovej správy denníka Times boli tieto hrozby vyslovené na stretnutí na vysokej úrovni v Nemecku medzi ruskými generálmi a nemenovanými bývalými bezpečnostnými predstaviteľmi USA (o ktorých informoval Lavrov a hovorili s Putinovým súhlasom).

Pôvodným podnetom stretnutia bola nedávno zvýšená prítomnosť síl NATO v pobaltských štátoch - Estónsku, Lotyšsku a v Litve. Citujúc poznámky nemenovaného Američana prítomného na stretnutí, The Times informovali, že ruskí predstavitelia že ak dôjde k ďalšiemu nahromadeniu pohrozili „celým spektrom reakcií od jadrových po nevojenské“.

Okrem toho samostatne generáli citovali ešte dva ďalšie body vzplanutia, ktoré by mohli viesť k priamej alebo jadrovej konfrontácii.

Prvým z nich bola Východná Ukrajina, kde ruskí predstavitelia tvrdili, že zahraničné poskytnutie „lethal military aid“ ukrajinskej vláde v Kyjeve bude interpretované ako „ďalšie zasahovanie NATO do ruských hraníc“, čo znamená, že „ruský ľud bude požadovať ráznu odpoveď“.

Obrázok blogu

Druhým dôraznejším, bolo varovanie týkajúce sa konkrétne Krymského polostrova. Podľa nich (Rusov) by bol akýkoľvek pokus vrátiť Krym Ukrajine svedkom toho, že Rusko zareaguje „brutálne, vrátane použitia jadrových zbraní“.

Obrázok blogu

Zatiaľ čo prítomní Američania na rozhovoroch nepovažovali ruské jadrové hrozby za životaschopné, a skôr za najpravdepodobnejší postup Ruska považujú „destabilizačné akcie“ v Pobaltí – a to aj „bez toho, aby NATO poskytlo zámienku na rozmiestnenie jednotiek“, litovský opozičný líder Andrius Kubilius vyjadril obavy že Putin „sa môže pokúsiť nie o globálnu vojnu, ale možno malú jadrovú vojnu“ v Pobaltí.

Obrázok blogu

V súčasnosti sa Rusko opätovne Ukrajine vyhráža. Od zabratia Krymu v roku 2014 a de facto priameho vplyvu na Donbase existujú signály, že Rusko sa môže pokúsiť aj o anexiu väčšej časti Ukrajiny.

Ako odozva týchto fám, nasledujú pevné vyhlásenia, že medzinárodné spoločenstvo nebude tolerovať takéto správanie, a potom opätovne rýchle medzinárodné popretie akéhokoľvek zámeru poslať na Ukrajinu vojakov alebo urobiť akýkoľvek krok, ktorý by zvýšil riziko násilia. Dôvod vyhýbania sa takejto konfrontácii sa scvrkáva do úplne rozumného bodu, a to, že konflikt s Ruskom riskuje použitie jadrových zbraní.

V skutočnosti je to strašenie a vydieranie.

Samozrejme, že nikto nechce urobiť niečo nepremyslené, ak to môže vyvolať jadrovú vojnu.

Napriek tomu v skutočnosti dnes Vladimír Putin akoby zveroval zodpovednosť za vyhnutie sa jadrovej vojne na iných, pričom obracia koncepciu odstrašovania hore nohami. Putin veľmi dobre vie, že princípy ukrajinskej suverenity a územnej celistvosti sú pre Západ dôležité, ale nie zase až také dôležité ako imperatív vyhnúť sa jadrovému konfliktu.

„Moskva“ sa teraz rozhodla oznámiť možnosť vrátenia jadrových rakiet stredného doletu do Európy, pretože načasovanie (vôbec nie náhodou) odrádza tých, ktorí presadzujú to aby bol medzinárodný poriadok založený na jasných pravidlách.

Áno, odstrašenie sa v jadrovom kontexte často považuje za opatrenie bezpečnosti.

Ale vo formulácii Kremľa to nezabráni vojenskej agresii; - naopak - umožňuje ruskú politiku ovládnutia bývalého sovietskeho priestoru, ktorý Putin označil za „historické Rusko“.

USA, EÚ a ich spojenci by v prípade invázie nemali len sľubovať nedefinované dôsledky. Skôr by mohli riešiť hrozbu presadzovaním agresívnejšej kontroly zbrojenia, zaväzovaním sa k mierovým riešeniam, zdôrazňovaním Budapeštianskeho memoranda, posilňovaním Ukrajiny ako štátu a presadzovaním existujúcich nástrojov na kontrolu zbrojenia.

USA, EÚ a ich spojenci čelia politickej dileme.

Na jednej strane nemajú vyššiu prioritu ako vyhnúť sa jadrovej vojne. Ak budú konfrontovať Rusko kvôli Ukrajine, šance na jadrovú vojnu zvýšia.

Na druhej strane, ak Rusku umožnia zmocniť sa častí susedných krajín a zároveň získať kontrolu nad politickými rozhodnutiami týchto štátov, potvrdili by jadrové vydieranie ako politický nástroj.

Od roku 2014 ukrajinskí mienkotvorní lídri diskutujú o tom, či bolo správne keď bola Ukrajina pred takmer 30 rokmi čerstvo nezávislá, vzdať sa jadrových zbraní. A teraz sa Putinovi emisári paradoxne vyhrážajú, že Rusko by mohlo použiť jadrové zbrane na ochranu svojich záujmov na Ukrajine.

Hoci konfrontácia medzi jadrovými mocnosťami nie je nikdy dobrou cestou, ani výsledok, v ktorom by sa jadrové zbrane mohli zdať užitočnejšie pri dosahovaní politických cieľov nie je o nič lepšou!

Americkí a európski lídri varovali Rusko pred silnými následkami, ak by napadlo Ukrajinu.

Ich vyhlásenia sú starostlivo zostavené tak, aby vlastne iba zachovali status quo, ale žiaľ nepredstavujú účinnú politiku na vyriešenie ukrajinskej krízy ani výzvy, ktorú predstavuje deformácia jadrového odstrašovania. Žiaľ, neposkytujú riešenia na dôsledky pokračujúcej okupácie ukrajinského územia ani hrozieb jadrovými zbraňami. Skôr vlastne iba potvrdzujú, že Putin používa odstrašovanie na podporu svojich imperialistických ambícií.

Aby mohli USA a naši európski spojenci reagovať na situáciu na Ukrajine, budú musieť určiť, čo je neprijateľné správanie bez toho, aby sa zvýšilo riziko deštruktívneho konfliktu.

Pokrok pri zachovaní tejto rovnováhy by mohol byť prínosom, pretože by sa mohlo ukázať, že časom náklady Ruska v angažovaní na Ukrajine môžu prevýšiť jeho vnímaný prínos. A zdôraznením konštruktívneho prístupu ku kontrole zbrojenia a nešíreniu môžu západné vlády tiež vyvrátiť nebezpečný precedens použitia hrozby jadrových zbraní na odrádzanie od silných reakcií na nejadrovú agresiu.

USA, EÚ a ich spojenci musia vypracovať politiku, ktorá zníži riziko šírenia jadrových zbraní a konfrontácie. Táto politika by určite nemala byť výhodná pre Rusko za zneužitie odstrašovania tým, že Ukrajinu odsúva do Moskvou diktovanej sféry vplyvu.

Ale aby uspeli, musia politici najskôr pochopiť, že Kremeľ považuje Ukrajinu za svoju existenčnú otázku.

Ukrajina je základom ruskej kultúry a trvalou súčasťou toho, čo mnohí Rusi považujú za svoju vlasť. Putinova vízia, že pri vládnutí Rusov môže byť účinná iba silná štátna kontrola, by stroskotala, ak by na Ukrajine prosperovala demokracia a voľné trhy!

Keďže Moskva zrejme za žiadnych okolností nenechá svojho suseda na pokoji, USA, EÚ a ich spojenci by mali zvýšiť alternatívne náklady kvôli Ruskému zasahovaniu na Ukrajine. Zároveň by však určite mali pomôcť Kyjevu posilniť nielen jeho armádu, ale aj ukrajinskú ekonomiku a čo je naozaj mimoriadne dôležité ukrajinské demokratické inštitúcie.

Obrázok blogu

Žiaľ v súčasnosti sa väčšina navrhovaných reakcií na ruskú agresiu sa zameriava na dva nástroje: - vojenskú pomoc a - ekonomické sankcie. Vzhľadom na dôležitosť Ukrajiny pre Rusko je veľmi vysoko pravdepodobné, že ani jedno nebude účinné. Moskva sankcie prekonala už predtým. Taktiež akákoľvek „bolesť“ spôsobená ďalšími sankciami by bola z pohľadu Moskvy menšia ako tá, ktorá by prišla z toho, že by Ukrajina bola nezávislá od ruského vplyvu. Analogicky treba vidieť aj iné. Ukrajine dnes už nechýbajú zbrane. Stojí však pred väčším susedom, ktorý je ochotný zájsť kamkoľvek, aby si zachoval schopnosť diktovať svoje záležitosti. Ak budú USA, EÚ a ich spojenci považovať situáciu za čisto vojenský problém, v konečnom dôsledku iba zvýšia šance na použitie jadrových zbraní.

Rusko to vníma ako neprípustný (pre nich) posun vojsk NATO k ich hraniciam.

A ako to bolo s tými prísľubmi o tom že sa NATO nebude na Východ rozširovať si povieme nabudúce...

Marian Nanias

Marian Nanias

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  201
  •  | 
  • Páči sa:  76x

Jadrovy inzinier ktory prezil cely svoj profesionalny zivot v jadrovej energetike na roznych pracovnych postoch, od prevadzkovania jadrovej elektrarne az po ovplyvnovanie energetickej politiky na urovni EU. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu