Ministerstvo kultúry si pod vedením Martiny Šimkovičovej od roku 2024 v oblakoch, ale hlavne drahých faktúrach čarbalo sen o Múzeu národného obrodenia. Od začiatku som opakovane poukazovala na absurdnosť, nereálnosť a predraženosť tohto ministerského „projektu“. Ukázalo sa, že som mala pravdu. A ministerka kultúry Martina Šimkovičová vyhodila do luftu minimálne 700 000 eur, o ktorých vieme.
Osviežme si pamäť.
Práca chvatná dobre platná
Ministerstvo kultúry nápad s Múzeom národného obrodenia, ktoré sa malo venovať obdobiu štúrovcov, komentovalo vždy iba stručne. Tajilo ho aj pred vlastnými odborníkmi na múzeá či históriu obrodenia. O to viac však rozhadzovalo státisíce eur pochybným spôsobom.
Za 54 900 eur objednalo od reklamnej agentúry Promea Communication doteraz tajný ideový návrh a koncepciu múzea. Tej stačilo iba 17 pracovných dní a návrh kompletne nového múzea údajne dodala. Bravo. Ministerstvo aj napriek opakovaným žiadostiam tento papier za 55 000 eur odmietlo zverejniť.
Ešte šikovnejší boli v reklamnej agentúre Rabbit & Sons. Tí za deväť pracovných dní a rovnakých 54 900 eur stihli pripraviť vizuálnu identitu vysnívaného múzea. Mimochodom, ide o agentúru synov terajšieho riaditeľa SNG, Juraja Králika. Úplná náhoda.
Bobríka šikovnosti si zaslúži aj firma Nízkoenergetické domy s.r.o, ktorá mala vytvoriť architektonickú štúdiu múzea. Od objednávky ministerstva z 3.12.2024 uplynulo iba deväť pracovných dní a 13.12. 2024 už faktúra za hotovú štúdiu pristála na ministerstve. Hádam aj s architektonickou štúdiou. Aj túto „prácu“ odmieta ministerstvo zverejniť.
Nádherný príklad plytvania je aj „odborná PR kampaň pre Múzeum národného obrodenia“ od firmy REXA&ROMAN partners, ktorá si nechala zaplatiť 35 000 eur za jednu jedinú tlačovú správu o návšteve ministerstva kultúry v Turíne, zverejnenú na deviatich portáloch.
Modré z neba pre Lukáča
Ministerka Šimkovičová dopredu rozhodla, že Múzeum národného obrodenia bude v Bratislave na Konventnej ulici 13, v budove bývalého Evanjelického lýcea. Problém je, že budovu ministerstvo nikdy nevlastnilo.
Dlhé roky patrila Slovenskej akadémii vied, ale od roku 2019 ležala ladom a bola zaradená ako trvalo prebytočný majetok. Keď sa SAV v roku 2020 pokúšala budovu predať, vo veci lýcea sa angažoval istý Peter Lukáč a jeho občianske združenie Lýceum Novum.
Úplnou náhodou ten istý Peter Lukáč je od januára 2024 šéfom sekcie kultúrneho dedičstva a štátneho jazyka na ministerstve kultúry. A jeho vysnívaná budova sa rovnako ako on, ocitla na ministerstve kultúry. Aká náhoda, že?
Ja tebe za nulu a ty mne 500-tisíc
Na papieri previedla SAV ministerstvu kultúry budovu v centre Bratislavy bezodplatne. Ale až tak zadarmo to nebolo.
Ministerstvo kultúry totiž okľukou cez rozpočtové opatrenie ministerstva financií poslalo zo svojich peňazí na účet SAV rovných 500 000 eur. Netradičné, ale pomerne originálne obchádzanie zákona.
Tieto peniaze boli pritom pôvodne určené pre národné kultúrne pamiatky v rámci dotačného programu Obnovme si svoj dom. Oficiálni žiadatelia tak prišli o 500 000 eur.
Aby toho nebolo málo, budova Evanjelického lýcea je doteraz predmetom súdneho sporu s Cirkevným zborom Evanjelickej cirkvi augsburskeho vyznania.
Upozorňovala som na to už v januári 2025 a ministerstvo to pri prevode majetku muselo vedieť tiež, keďže v samotnej zmluve so SAV o prevode nehnuteľného majetku štátu z 19.9.2024 je v článku 5, 5.1. d) jasne uvedené, že predmet prevodu je predmetom súdneho sporu.
Bublina spľasla
O to väčšie prekvapenie prišlo v pondelok 20. apríla 2026, teda takmer dva roky od podpísania zmluvy. Generálny tajomník služobného úradu MK SR Lukáš Machala, ktorý priamo zodpovedá za peniaze a majetok ministerstva, pred poslancami NR SR uviedol, že múzeum nakoniec nebude, lebo je tam súdny spor o budovu. Doslova povedal toto: „Projekt Múzeum národného obrodenia sa momentálne odkladá, pretože je tam súdny spor s evanjelickou cirkvou ohľadne stavebného pozemku, na ktorom stojí budova nového lýcea, takže tam zrejme tento projekt nebude realizovaný počas tohto volebného obdobia.“
Wau. Takže GTSÚ Lukáš Machala zbytočne minul 700 000 eur z verejných peňazí do sporného majetku v súdnom spore, čo od začiatku vedel, že je sporný majetok. A ukončenie projektu obhajuje tým, že ide o sporný majetok, ako keby to zistil až po minutí verejných peňazí. Podľa zákona sa takéto okolnosti majú zisťovať ešte pred tým, ako sa do toho vrazia peniaze. Ale prečo by sa mal zaťažovať zákonom JUDr. Lukáš Machala, že?
Nakŕmili kamarátov a tvária sa, že sa nič sa nestalo. Podávam preto v tejto veci podnet na Najvyšší kontrolný úrad.
