Rok 2006 je mŕtvy, nech žije rok 2007!!!

Písmo: A- | A+

Blíži sa nový rok, ďalší rok. Čoskoro bude rok 2006 za nami a pred nami bude rok 2007. Vždy koncom roka ma chytá taká zvláštna nostalgia a sentimentalita. Snažím sa zrekapitulovať si čo bolo, čo mohlo byť a ako bolo, čo som urobila zle a čo dobre. Rekapitulácii sa asi nevyhne každý z nás a prídu sľuby a predsavzatia a nepochybne najzaujímavejšie budú tie verejné. Kráľ je mŕtvy (rok 2006), nech žije kráľ (rok 2007) ...

Vlastné predsavzatia: prestať fajčiť, schudnúť, ísť konečne na dovolenku a iné drobnosti zaznejú za zvuku strielajúceho šampanského, ohňostroja, delobuchov. Akokeby sme chceli tomu dodať slávnostný charakter. Určite sa nevyhneme ani predsavzatiam politikov, ktorých naše televízie odvysielajú ako novoročný štandard svojich ústredných spravodajských relácií. A s najväčšou pravdepodobnosťou sa sem-tam šuchne aj nejaký prominent alebo osobnosť, či ako sa im to nadáva.

Ale má táto periodicita zmysel?

Stačí 365 dní, len 365, aby sme sa zrodili, dospeli a zomreli vo svojich činoch, myšlienkach a predsavzatiach? Sme Félixami aj napriek stereotypu, ktorí nás sprevádza, aj napriek jednotvárnosti a nude, ktorú prináša moderná doba (akoby povedal Orwell), vstávame z popola, aby sme do neho znovu spadli. Možno je to práve tá "ošumelosť", ktorá nás ženie do neustáleho kolobehu, a pritom tak krátkeho, aby sme si prinášali šťastie, ktoré je našou každodennou prchavou mantrou, ale nevieme, čo sa za ňou skrýva, len lapáme po nej a ona uniká ... hľadáme ju v matérii, v hmote a mierou vecí už nie je ani len človek (nie to ešte Boh) ...

Hovorí nám vôbec niečo kontinuita? Kde sa stratil čas ako spoločenstvo mŕtvych, žijúcich a ešte nenarodených?

Ale aj tak rekapitulujem ... pohár vína a zopár saloniek ...

A napriek sentimentalite, ktorú často sprevádza skepsa, smútok i irónia, je tu NÁDEJ, a to je hlavné posolstvo Félixa, nie šťastie ako prchavá mantra, ale nádej a viera v DOBRO. A keď rok 2006 umiera a odchádza, s ním odchádza aj Hannah, Czeslaw, Michal, Marek, William, Petr, Maja, Zygmund, zároveň do roku 2007 vchádza spolu so mnou Russell, Eric, Isaiah, Braňo, Andrej, Maťo, Gilbert, Ľubka a Gabika. A potom je tu kontinuita s Gabrielou, Sv. Augustínom a Tomášom, Dadou, Zdenkom, mojou family a naveky s Bohom ...

Skryť Zatvoriť reklamu