Pripravit som sa vzdy dokazala na tazku skusku na VS, do prace na agresivny meeting, alebo na neprijemny rozhovor s blizkym clovekom.. rychlo, aby som to mala uz za sebou. Teraz plynie cas pomaly, aj tie posledne, ci vlastne prve dni tohto tyzdna sa vliekol.. ale bola som vdacna, ze mozem byt doma, drzat ta chrustik moj v naruci, aj ked viem, ze si pravdepodobne mala bolesti, a ty si uz vedela co pride...
Ja som sa ale nedokazala pripravit na to, ze posledny krat vydychnes, ze ta vtedy budem drzat v naruci, hladit tvoju malu hlavku ako milion krat predtym, ze si budeme vtedy pozerat do oci, a ja neviem, co som tam pred par dnami videla. Ci bolo spravne sa rozhodnut ukoncit tvoje trapenie, aj ked to bolo to najtazsie, co som doteraz musela rozhodnut, lebo sa to tykalo teba, chrustik moj, zivej bytosti, ktora sice nedokazala rozpravat, ale aj tak sme si cely zivot rozumeli.... O mesiac by sme oslavili tvojich 16 ludskych rokov, mozno by som kupila aj sampus, vecer by sme si zapli nejaku hudbu a teba by som potajme napchavala kuskami cokolady, aj ked ju nesmies, a ja by som oslavovala tvojich krasnych 16-nast..
Prinasala si do nasej rodiny radost, usmev, teplo tvojho telicka citim este stale celkom presne... Spominam len na to pekne, lebo ine to ani s tebou nebolo, nikdy nie otravna, nikdy nie uknucana, nikdy nie smutna... moje slniecko. Zvlastne, ako psik len dava, a nedokaze brat... a my len prijimame a nedokazeme sa nabazit. Zvlast, ked chyba laska, blizky clovek, pohladenie... Vtedy postacila Sindy, ktora aj ked citila moj smutok ci samotu, svojou psou jednoduchostou a bezhlavou oddanostou ma prinutila sa usmiat.. to sa neda hnevat na cely svet, ked zvieram nieco tak krasne a jednoduche v naruci.
Uz si prec, uz ta nezvieram.... objimam tvoj vankusik, kde si prespala posledne hodiny, a este ta na nom citim. Vidim ta v celom byte, vonku pred panelakom na trave, sediet v aute, ked si sa na mna kukala, ako sme sa vracali posledny krat od zverolekara... potom uz prisiel on.. nechcela som, aby sa to stalo v jeho ordinacii, na chladnom a neosobnom mieste. Umierat sa ma tak ako si kazdy zasluzi, a ty si si zasluzila kralovsky... dufam, ze moje objatie ti dodalo odvahy, lebo ja som ju vsetku v ten den stratila. Najtazsie rozhodnutie co som doteraz musela urobit, a to zivot sa s nami nehra... ale predsa, ked ide o to najpodstatnejsie... ked ide "o zivot", vtedy si uvedomujem mensiu vahu vsetkych tych ostatnych rozhodnuti... Niekto by povedal: "Vsak je to len psik...a bude mu tam hore iste lepsie"... ja sa pytam, kde je hranica ked rozhodujeme o byti ci nebyti tych ostatnych, ci uz psikov alebo ludi.. o vhodnom dni, ci hodine, ci okamihu na umieranie...
Chrustik, viem, ze ti zlyhali oblicky po tych dvoch operaciach, aj ked si bojovala ako lev, a vzdy si mi dala nadej, ze ty to zvladnes... vtedy este nebol "cas" aj ked ma zverolekar vzdy varoval, ze pre tvoj vysoky vek sa uz nemusis z narkozy prebrat. Ale ty si ma neopustala, ja som ta stale potrebovala, zaspavali sme spolu a ja som doma pracovala a ty si sa na mna usmievala... Neviem, ci som sa stihla dost krat podakovat, za to vsetko co si nam cele tie dlhe roky davala.. az do poslednej chvilky.. ty moj levik, co to nikdy nevzdal... az kym to nevzdalo tvoje 4-kilove telicko...
Sindy dakujem, dakujem za kazdy den, ktory som ta mohla pohladit, a ty si sa vedela pritulit. Vies, my ludia sme obcas cudni.. aj ked sme plny citov a lasky, casto ju nedokazeme prejavit, dat pocitit tym, na ktorych nam skutocne zalezi. Vsetko by bolo jednoduchsie.
Chrustik, chybas neskutocne, este stale kazdu minutu... a este stale mi pravidelne vypadne par slz. Aj ked viem, ze zivot nie je vzdy fer, aj tak mu viem opat o nieco viac celit, aj vdaka tebe, tvojej usmievavej psej tvaricke, a tvojej ochote davat a necakat nic spat.... ake dolezite veci nas obcas mozu naucit nasi 4-nohi priatelia... Zivot je tazky, ale to neznamena, ze ho nemame brat s humorom, lebo smiech potrebuje kazdy z nas... kazdy zdravy, vyrovnany a stastny clovek... a rovnako delit sa on s ostatnymi, viac davat ako ocakavat, a potom bude nas vesmir v poriadku.. vsetko sa raz vrati, a to dobre aj stonasobne...
Spinkaj sladko slniecko moje! Ostanes navzdy v mojom srdiecku....
