Valéria Nôtová
Na Poľane krásne je... (2.)
Páči sa mi, ako sa dokáže tváriť slnko na fotkách...
... neskutočne skutočná, neobyčajne obyčajná, normálne nenormálna žijúca zároveň vo svojom paralelnom svete fantázie, do ktorého vidí len ona... čo uzná za vhodné, sprístupní verejnosti... príjemné čítanie Zoznam autorových rubrík: keep smiling, Shortky, zwerina, potulky prírodou
Chumáčik, Loptoš, Blonďáčik, Šidlo, Bundášik. To sú všetko prezývky, ktorými ja oslovujem moju chlpatučkú lásenku - Benyho. Poslúcha, ale zároveň je prefíkaný. Rád sa hrá, na svoje hračky nedá dopustiť. No a prirodzene svoje čuchové senzory aktivuje okamžite, keď zbadá, že niekto kýva ústami. Ešte k tomu je to veľký maznáčik, ktorý dokáže rozdať strašne veľa lásky, takže tie chlpiská, ktorými značkuje koberce, sú mu odpustené.
Vyzerá to tak, že zatiaľ je moja tohtoročná lyžiarska sezóna už minulosťou, veď čo už v takom odmäku nalyžujem...?!? Tak si aspoň zaspomínam na tých pár týždňov dozadu, keď som ako Alica v krajine zázrakov vyvaľovala oči na tú zasneženú nádheru na Poľane.
Mám už nejaký ten rôčik po prekročení prahu dospelosti. Ale čo si budeme klamať. V každom z nás drieme kúsok detskej duše.
Mala som pocit, že ten súboj môjho života trval večnosť. Nevzdávala som sa a ten ostrý mokrý drevený kôl mi bol motiváciou, že nechcem takto skončiť.
Predpoveď počasia naznačovala iba občasné prehánky, jar bola v plnom prúde. Ako každý deň vybrala som sa poobede na prechádzku so svojím miláčikom Tarom.
Celkom milá príhodička sa raz stala mojej tete. V drogérii natrafila na také menšie šikovné balenie dezodorantu.
Teplučké júnové ráno. Už len hodiť sa do plaviek a utekať k vode. No jasné! A skúšky kto za mňa spraví, haaa? Otvorím balkónové dvere dokorán, aby som aspoň cítila a počula to krásne leto. Čakajú ma nezáživné hrubé skriptá z chémie. Čo som komu urobila, že musím tlačiť kaleráby do hlavy typu benzénové jadrá pospájané do jedného vzorca, ktorý zaberie celú A4.
Vrátim sa späť na základnú školu presnejšie na hodinu slovenčiny. Pani učiteľka nám dala na výber z niekoľkých frázičiek a my sme mali vymyslieť k nadpisu nejaký príbeh alebo napísať vlastnú skúsenosť. No a práve sa mi hodí ten zvonček, ktorý ma raz zachránil.
Mrazivé januárové pondelkové ráno. Vstala som o piatej, pretože ma čakala skúška z deskriptívnej geometrie. Geometrické útvary, ktoré sa prekladali rovinou alebo priamkou. Premietanie priestorových objektov podľa mongeovej projekcie, rezy telies a ďalšie metódy zobrazovania. To boli moje hlavné myšlienkové pochody, keď som sa večer pred skúškou uložila do postele a ráno otvorila oči.
Vstávanie bolo veľmi ťažké, čo sa fyzického stavu týka, ale inak bolo všetko úžasné. Mirka sa nechala zlomiť nápadníkom z práce a povedala, že to s ním skúsi. Samozrejme neušlo jej pozornosti, že som spala v Maťovej izbe. Ako ináč, všetko som vytárala a ona iba prikývla: „Tak konečne ste sa dali dokopy.“
„Odpusť mi, že som ti klamala. Musela som. Nevedela som, ako sa to vyvinie, tak som to nechcela rozmazávať.“
Znovu sa mi vyškiera jedno úžasné novembrové ráno obklopené hmlou a dažďom. No a ja musím skoro vstať, pretože dnes budem znovu ako pokazená platňa rozprávať o tom, kde a ako som študovala, čo viem, ako to viem a samozrejme nebude chýbať ani jazykové okienko typu „povedzte nám niečo o sebe in English“.