Potom sú dni, ktoré sa začínajú s nevysvetliteľnou nechuťou apokrájanou náladou na malé kocky, osmaženej v starom oleji. Ani žalúziesa mi nechce otvoriť. Hanbím sa dnes za tento svet. Ujo hasič, ktorémuvidím do okna už dlho nevešal modré košele. Bolí ma všetko, čo sabolieť dá. Nie som hladná, ale jedla by som, no nič z toho, čo mám vchladničke. Šla by som do obchodu, ale vôbec sa mi nechce pozerať sa natie mimozemské tváre ovplyvnené ročným obdobím a nedostatkom lásky.Možno aj ja tak dnes vyzerám. Nechcelo sa mi robiť nič s vlasmi, taksom si ich len prehodila na ľavú stranu, sú trošku mastné, ale vonkupopŕcha, malo by sa to zmyť samo. Čo by som sa sprchovala. V takýto deňmá človek smrdieť úmerne nechuti tohto sveta. Už o tretej sa cítim akokeby som chcela zapnúť správy, popozerať všetky blondínky, ktoré takneradi živia bulvár, a predsa to musia robiť, skontrolovať koľko ľudízomrelo pri autonehodách, kde sa strieľalo, na akom perspektívnomzákone sa zase uzniesla naša vláda, ktorá má krátke nohy, kde okradli azabili dôchodkyňu a či sa narodili malé mačičky – z dielne našichinvestigatívnych novinárov.Kúpila by som im základnú sadu Lega.
Som nahnevaná na všetko. Čokoľvek dnes zbadám, budem neznášať a frfľať.Ako napríklad môjho spolubývajúceho, ktorý si predvčerom chcel začaťrobiť čiarky, koľkokrát umyl riad. Muži s čiarovými kódmi trpiaakousi formou nedocenenosti. No v danom momente to z nich vždy urobíhrdinu. Teda chcelo by.
Po troch dňoch rekonvalescencie z mojej tajnej choroby som vyliezla. Vsobotu som spala, v nedeľu pozerala štyri usa romantické komédie a zjedla tonu rôznych druhov keksíkov, čokolád,ovocia, syrov, šunky, vajec a paradajok. A dnešný deň je výsledok môjhodobrovoľného seba týrania sa.
Ja viem dôvod, prečo dnes neznášam svet. Lepšie je, keď ho neviem, lebo potom môžem obviniť čokoľvek.
Chýba mi časť mňa. To je ako keď vám vezmú vaše obľúbené cédečko zauta. Stojíte na červenej a siahnete rukou do obalu a nie je tam.Niekto si ho požičal. Tak na 2 mesiace. A 2 mesiace máte chuť si hopustiť. Každý krát, keď stojíte na červenej.
Keď chýba, tak vy viete, že čo to slovo začína znamenať. Chýba začínamať sto významov. Ráno, raňajky, umyť zuby, obliecť sa, vypiť čaj –chýba. Cesta do práce, zastávka – chýba, tety a ujovia v kabátoch sdáždnikom v ruke, nával mokrých horúcich ľudí do vydýchaného autobusu,ktorý v tomto ročnom období vonia inak ako na jar – chýba. Zatvorítesvet do svojej hudby - chýba, vonku je len film a vy idete v ňom.Chýba. V kanceárii pri otváraní emailov potajomky mrzne váš pohľad, činenapísal. Obed – chýba. Cesta domov, tety vymenili dáždniky zaigelitky, v autobuse je úplne iná atmosféra. Čakám na výťah – chýba,varím večeru, ale pre tých, ktorí sú mimo moje vnímanie. Nejaké pivo,duševná tvorivá činnosť – chýba, líham si s pocitom, kedy to skončí.Vráť mi moje cédečko.
