Ale k veci. Ráno som sa zobudila do jedného z mojich dní, ktorénazývam „moje dni". Lebo „moje dni" sú tie dni, kedy sa plnia dary od mojichsudičiek, ktoré som dostala do vienka (ako schopnosť totálne sa znemožniť, vždyurobiť niečo naopak, mať nekonečne lejúcu sa smolu, alebo vždy v pravýokamih vyvrhnúť pár slín do oka svojhopriateľa).
Tak teda zobudím sa a náhle si spomeniem, že som zaspala s mokrýmivlasmi (pre mužov : žena s kučeravými vlasmi v žiadnom prípade nesmiezaspať s mokrými vlasmi, lebo z toho vzniká exotické afro, ktoré jepre moju guľatú hlavu symetricky nevhodné, a v tom prípade vyzerámpodobne ako malý guľatý kaktus s so slamienkami) (slamienky sú tiekvietky, čo sa sušia. Dajú sa vidieť naKrajskom úrade, kde sú väčšinou jedinou farebnou ikonou v kancelárii) (ano pardón už idem k téme)
Takže ráno mám to afro. Vyrovnávam sa s tým celú cestu do práce. Vôbecsa necítim dobre a určite sa všetci na mňa pozerajú. Teda okrem tej slečnyv pásikavom tričku a bodkovanejsukni. Prídem do práce a zapípa mismska z banky. Super! Mam už peniaze od všetkých kamošiek a môžem objednať10 leteniek do Prahy na rozlúčku so slobodou pre moju najlepšiu kamarátku(ktorá o ničom nevie a tajomstvo je pod prísnym dohľadom už pármesiacov). Let bol presne naplánovaný, cena najnižšia, hostel objednaný. Avšakkeď ja, môj afro účes a jedna z mojich sudičiek objednávame pre 10ľudí letenky, tak samozrejme, že sa linka Praha - Bratislava zrušila.... panika,náhradný plán, žiadne návrhy, čelo do stola !
Tak pokračujem vo svojej práci a zistím, že musím ísť s našim dieťaťomna tenis.
Nevie kedy skončí, ale ja sa nemôžem ísť opýtať trénera, lebo on sa za mňahanbí. S nulovým sebavedomím a podrytou autoritou od nášho dieťaťaodchádzam do obchodu.
Idem asi 50 .... okolo prechádzajúľudia s taškami. Na ceste je holub. Nepridávam, ani nebrzdím. Idem. Veďtaké holuby vždy odletia. Približujem sa, on vykrúti holubiu hlavu na mňa.
Našeoči sa stretnú.
Pootvorí zobák a vystrašene mi hľadí na značku.
...vzlietni, vzlietni , leť ty pako! .....
Vzlieta.. uf... som príliž blízko nestihne to ! pribrzím a holub sa približujek môjmu prednému sklu.
Tupý náraz....malý buchot na streche a padá na cestu v spatnomzrkadle.
Vpredu kopa peria... celé auto od peria.
Mám zastaviť? Čo mám robiť? Čo mám robiť so zrazeným holubom? Cítim sa takhrozne .... mám zastaviť, zobrať ho z cesty, oprášiť jeho mŕtve telo, ktoré sastalo mŕtvym na mojom aute a pochovať ho? Skúsiť ho oživiť? Cítim sa akovrah. Všetky oči na chodníku sa pozerali na afro blondínku za volantom, ktoráje vrah Bratislavských holubov.
Idem teda ďalej, lebo začínam byť racionálna. Veď to sa stáva. Veď už somzrazila aj zajaca ... bože nie... ja som vlastne raz zrazila aj zajaca... somkrutý vrah. S výčitkami svedomia som šla nakupovať. Bola som celkom v šoku.Verte mi, je mi to veľmi ľúto.)
Perie mi pripomínalo môj krutý čin, ale musela som pokačovať dňom...
Šla som vyzdvihnúť dieťa z tréningu. Naložil si veci do kufra, tresklidvere, ja som vyštartovala a odišla. Za rohom mi zvoní mobil....
Volá mi dieťa....
Danka?
Ty si ma tu zabudla!!!!!!!!!
Ježííš... vrátim sa po dieťa, ktoré je spotené, a s prekríženými rukamisedí na zadnom sedadle. Teraz sa za mňa už nemusí hanbiť, teraz ma mierneneznáša.
Večer nestíham, lebo idem s najlepšou kamoškou a Venčekom doTrnavy do divadla.
Po veľmi vyčerpávajúcej správe, že môj priateľ ide do kina s jednou „kamoškou"som v divadle sedela ako na ihlách.
Cez prestávku Venček utrúsil poznámku o zrušených letoch do Prahy a prekvapeniebolo prezradené, ja afro - zúfalá , s jedným mŕtvym holubom na krku a mierneneznášajúcim dieťaťom bez projektu z angličtiny, ktorý som mu zabudlavytlačiť.
Dnes si vlasy neumyjem.
