Cestou som si však ešte odbehol pozrieť jeden z najnavštevovanejších prírodných úkazov na Novom Zélande - kaňon Te Whaiti Nui A Toi Canyon. Názov takmer nevysloviteľný, a kaňon sám o sebe takmer nenájditeľný. Z Rotoruy je to asi 90km smerom na juhovýchod, najskôr po ceste č. 5, neskôr po ceste číslo 38 až po Murupara. Tu sa kvalitná široká asfaltka mení na úzku kľukatú nekvalitnú cestu, širokú tak na jedno auto. V dedinke Te Whaiti (ono to nie je celkom úplne klasická dedinka, ja som tam videl asi len 3 domy) musíte odbočiť na lesnú cestu bez označenia a potom už len dúfať, že sa v tom lese nestratíte, keďže je tu tých cestičiek dosť veľa, všetky sa križujú a preplietajú navzájom. No nakoniec sa mi podarilo predsa len potrafiť na správne miesto. Z parkoviska je to už len nejakých 800-900m ku kaňonu. Kto by čakal niečo na spôsob amerického Grand Canyon, bude sklamaný, v podstate je to len 3-4m hlboká brázda, ktorú vytvoril potok tečúci cez skalnaté údolie, dlhé niekoľko desiatok metrov. Čo je však fascinujúce, sú takmer dokonale hladké kolmé steny, kompletne porastené machom, ktoré vytvárajú nádherný vlnitý vzor po oboch stranách potoka. Je tu pomerne tma, pretože okolie je husto porastené vysokými stromami, no keď sa nikto nepozerá a nebojíte sa trošku ušpiniť, dá sa z vyznačeného chodníka predrieť až k ústiu kaňonu, odkiaľ sa dá urobiť pár zaujímavých záberov.
V blízkosti kaňonu sa nachádza ešte aj niekoľko menších vodopádov.
Po tomto dobrodružstve už ma naozaj čakalo jazero Taupo.
Pár kilometrov pred mestečkom Taupo, smerom od Rotoruy, vás privíta ďalšia z vyhľadávaných atrakcií, vodopády Huka Falls.
Waikato River, najdlhšia rieka na Novom Zélande, sa tesne pred jazerom Taupo prediera cez úzky (asi 15m) skalnatý kaňon, v ktorom to doslova vrie. Voda sa tu valí ohromnou rýchlosťou a všetko to končí asi 10-15m vysokým vodopádom. Keď človek stojí na moste priamo nad nimi, je to ohromujúci hukot.
Ďalšou zastávkou bola elektrárenská priehrada, len o pár kilometrov severnejšie, kde je už voda kľudnejšia (teda aspoň na tej strane, kde je priehrada - na druhej strane, kde ju v pravidelných intervaloch vypúšťajú, sú ostré skalnaté útesy, kam by sa ani Martikán neodvážil).
Len pár stoviek metrov od vodopádov Huka Falls je ďalší geotermálny park - Craters of the Moon. Síce som sa tam išiel pozrieť, ale veľmi ho neodporúčam, keďže ide doslova len o pár dier v zemi, z ktorých sa parí (aj keď za cenu 6$ to nie je také strašné).
Potom som sa už vybral pohľadať hostel do Taupa (mestečko na severnom okraji rovnomenného jazera), kde sa mi prihodila celkom zábavná vec (a poučenie do budúcnosti).
Keď si cez internet rezervujete miesto v hosteli, je dobre zapamätať si aj názov hostela, nie len číslo a názov ulice. Toto som ja opomenul, spoliehajúc sa na to, že maličké Novozélandské mestečká majú len pár ulíc, a tak hádam nebude problém hostel nájsť. V podstate som mal pravdu - ulicu na ktorej hostel stál som našiel hneď a bola dlhá asi len 1,5km. Lenže kto mohol tušiť, že všetkých 20-30 budov na tejto ulici budú len hotely, motely a hostely? A ani jeden z nich nemal označenie čísla ulice. Tak som zaparkoval pri jednom z nich, vbehol na recepciu a zisťoval adresu. A ako naschvál slečna na recepcii samozrejme nebola z Taupa a nemala šajnu, aké číslo ulice je ich hotel a ani ktorým smerom sú na ulici čísla väčšie a menšie.
Nakoniec sa mi však podarilo dostať sa do správneho hostelu asi po 15min hľadania a spokojne som sa tam zložil.
Keďže už bolo relatívne neskoro podvečer, vybral som sa na prechádzku mestečkom s úmyslom navečerať sa. Našiel som jednu pizzeriu, ktorá sa mi hneď podľa názvu zapáčila (Hell's Pizza) a tam som zakotvil. Veľká pizza s morskými príšerkami za 20$, ktorú som dojedal ešte na druhý deň, takže porcia viac ako dostatočná.
