Jozef Odplata
Valentínska básen inak ako ste zvyknutý
Nebudem ti písať básne lebo tvoje srdce po inom žasne. Ja to nie som je to on fiktívny tvoj šampión. V posteli nie som žiadne eso ja rad pijem malé preso.
Nebudem ti písať básne lebo tvoje srdce po inom žasne. Ja to nie som je to on fiktívny tvoj šampión. V posteli nie som žiadne eso ja rad pijem malé preso.
Večerná chvíľka malého človiečika na tejto zemi.... Zavolá mu kamoš že pod von na jedno o.k. ale zajtra ma povinnosti tak skočí na chvíľu. Príde do baru všade sa ozýva smiech jemu nieje do smiechu lebo vie že tato zábava nieje dnes preňho. Skormútený prichádza domou kde ho nečaká nič len jeho tmava ticha izba.
Mam prsty v hnusnej barbecue omacke rozplyvajucej sa pod silnym prudom vriacej vody zmyvajucej jej zvysky z maleho kelimku ktore nechal sklamany zakaznik. Stojim pri kuchynskom drese pod ktorym su styri vrecia separovaneho odpadu papier plasty zmiesany odpad a mastny papier. Prstami zkrehnutymi od zimy ktora je v malej separacnej miestnosti triedim spinave servitky, zvysky jedal a napojov, papierove prestieranie, plastove nadobky od zmrzlin, kelimky od omacok vsetkych druhov a myslim na to ci to co robim robim dost rychlo aby sa na mna niektori z vyssie postavenych nemohol stazovat. Obcas si odpijem z nedopitej coca-coly, odchlipnem viecko, nikdy nie cez slamku a nasavam v tom momente blahodarnu tekutinu, ktoru v mexiku vyrabaju z pravej rastliny Cocy a uz teraz je vacsi dopyt ako ponuka. Ta moja “coca” je len falsovana.