V okolitých štátoch si svojich významných rodákov ctia. Dobre vedia, že národ bez minulosti je ako igelit. Hladký, klzký a slizký. Nedá sa veľmi čoho chytiť pri budovaní národného sebavedomia. Každá snaha rýchlo odtečie preč.
Aj u nás to robíme. Sem tam čitam o tom, že sa v mestských zastupiteľstvách hádajú o tom či má mať ten či onen ľudák tabuľu....
No a potom máme relatívne jasné osobnosti, na ktorých sa zhodneme snáď všetci. A tie si "akože" ctíme.
Spomienky na slávneho muža z vedľajšej dediny nie sú asi medzi jeho rodákmi veľmi pozitívne. Cestou z Brezovej smerom na Dolné Košariská a Piešťany( cesta 499 ) sa naskytne nádherný pohľad na mohylu. Vo výhľade nemáte však len Jurkovičovo dielo, ale aj smetisko, ktoré podľa veľkosti asi z vďaky zriadilo mesto.
Nemal som možnosť urobiť fotku priamo z miesta, tak prinášam aspoň satelitnú snímku. Smetisko je označené zelenou šipkou. Veľkosťou je minimálne rovnaké ako celý areál mohyly.
Bohužial práve v tematike smetísk je pravdou to, že stačí jeden somár a snaha drtivej väčšiny je zmarená. Môže prejsť 1000 ľudí cez pekné miesto v lese a zanechať ho v poriadku. Stačí však jeden hňup s odhodeným odpadom a snaha tisíca akokeby stratila význam.
Verím že budúcnosť bude lepšia a zmeníme sa.
Tu je záber z vyššia pre lepšiu orientáciu:
