<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Karol Okáľ</title>
    <link>https://blog.sme.sk/okal</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Najstarší bloger</title>
      <description>Dnes zomrel (asi) najstarší bloger. Zomrel Karol Okáľ, kronikár obce Hubová, starý otec mojej manželky, ktorého som aj ja volal starký.</description>
      <guid isPermaLink="false">73717c83-21f5-465e-8a3f-b0d7ad8b7366</guid>
      <pubDate>Thu, 05 Mar 2015 19:19:14 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/najstarsi-bloger</link>
    </item>
    <item>
      <title>Strýk Buroš</title>
      <description>Musel to byť veľmi fešný mládenec. V jednom liste z roku 1985 ho spomína brat, Ján Okáľ, takto: „Burošovie chlapci boli ľudia bystrí a nadaní a ich otec Ondrej hádam najviac vynikal. Ondrej veľa čítal, zaujímal sa o celospoločenské dianie. Po návrate z Ameriky si kúpil v Turci (Ležiakovo) gazdovstvo, ale podnikanie sa mu nedarilo a tak ho musel predať. Výzorom to bol krásny starec, naposledy som ho videl na jar roku 1939 na smrteľnej posteli, keď sme ho navštívili s Dr. Cincíkom."</description>
      <guid isPermaLink="false">f6e803f6-f55e-4171-88f2-7308750e8657</guid>
      <pubDate>Tue, 09 Oct 2012 09:02:44 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/stryk-buros</link>
    </item>
    <item>
      <title>Kupčenie dobytka</title>
      <description>So Štedrým dňom skončilo aj horúčkovité nakupovanie a zhon v obchodoch. Moja malá pravnučka už bežne so svojou mamou nakupuje tak, že darčeky objednávajú cez internet. Spôsob akým nakupovali Jano a Juro a ktorý mi ešte pred pár rokmi prišiel ako normálny, sa dnes už asi nepraktizuje. Aj preto patrí príhoda o kupčení dobytka medzi moje písačky.</description>
      <guid isPermaLink="false">d43805cd-9afb-4b03-81e2-a0eb14731bb6</guid>
      <pubDate>Mon, 26 Dec 2011 05:04:35 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/kupcenie-dobytka</link>
    </item>
    <item>
      <title>Stará choroba</title>
      <description>Téme zdravotníctvo sa v poslednom období jednoducho nedá vyhnúť. Každé noviny, každé spravodajstvo a takmer všetci ľudia dnes so záujmom analyzujú situáciu v zdravotníctve, ktorú nikto nenazve inak ako katastrofickou. Dočítal som článok v novinách o poplatkoch za lekársku starostlivosť, ktorý ma presvedčil o tom, že mi nezostáva nič iné, len byť ešte dlhé roky zdravý a spomenul som si na jednu našu rodáčku.</description>
      <guid isPermaLink="false">3fd6eede-856d-420e-b227-8ab5301d5240</guid>
      <pubDate>Thu, 07 Jul 2011 11:10:16 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/stara-choroba</link>
    </item>
    <item>
      <title>Keď venčenie nie je venčenie</title>
      <description>Bol som delostrelec a strieľal som z kanóna. Keď sme strieľali s protitankovým strelivom, bol to protivný náraz na ušné bubienky i keď som mal pootvorené ústa. Na vojenčinu a nepríjemné detonácie som už zabudol, ale občas ma preberú zvukové a už aj písomné nárazy rozličných slov a pomenovaní činností. Žasnem nad nimi  a nepomáha, ani keď pootvorím ústa.</description>
      <guid isPermaLink="false">f69627a6-3413-428a-99fa-08872217ce63</guid>
      <pubDate>Sun, 03 Jul 2011 11:33:16 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/ked-vencenie-nie-je-vencenie</link>
    </item>
    <item>
      <title>Pastierova pravda</title>
      <description>Dnes sa na Vlkolínskych lúkach konala celoslovenská súťaž v ručnom kosení. O súťaž bol veľký záujem,  prišli ľudia z celého Slovenska, priebeh dokumentovali komerčné televízie, ktoré o tejto akcii informovali vo večerných správach. Pri sledovaní reportáže o skoro zabudnutých schopnostiach koscov mi napadlo, že kosenie lúk bolo za mojich čias tak bežné a samozrejmé, že snímanie televíznych kamier a prizeranie sa davu na túto súčasť nášho života neprichádzalo do úvahy. Teší ma, že aj dnes je medzi ľuďmi záujem o nemoderné zvyky, ktoré patrili neodmysliteľne k nášmu životnému štýlu ta,k ako v súčasnosti mobilný telefón či počítač.</description>
      <guid isPermaLink="false">50b3132d-767f-4650-a4ab-0d862ec3a95b</guid>
      <pubDate>Sat, 02 Jul 2011 20:56:19 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/pastierova-pravda</link>
    </item>
    <item>
      <title>Cestovanie vlakom do roboty</title>
      <description>V súčasnosti takmer denne sledujeme vášnivé debaty o železnici, železničiaroch a kultúre cestovania vlakom a jej budúcnosti. Nielen cestovanie vlakom, ale aj vlaky samotné sa od čias príhod, o ktorých chcem dnes písať, veľmi zmenili.</description>
      <guid isPermaLink="false">7453c72c-0199-44c4-8bba-6a35df170d92</guid>
      <pubDate>Sat, 12 Mar 2011 17:05:27 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/cestovanie-vlakom-do-roboty</link>
    </item>
    <item>
      <title>Povodne</title>
      <description>Výsledky poľnohospodárskych prác a nielen tie ovplyvňovali aj v minulosti rozmary počasia. I vtedy bývali suché letá a horúčavy, inokedy bol mráz, ľadovec alebo dlhé trvanie daždivých dní, čo nezriedka zapríčinilo povodne.</description>
      <guid isPermaLink="false">c4dd7f6a-e06c-4626-b9f3-92a69df90605</guid>
      <pubDate>Tue, 08 Jun 2010 08:50:07 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/povodne</link>
    </item>
    <item>
      <title>Spomienky na Nižnú</title>
      <description>Ako inak po dlhšej prestávke nadviazať na „písačky" na mojom blogu ako spomienkami. Tento krát spomienkami na Nižnú. Dňa 20.11.1951 o 2000 hod. som sa stal politicky nespoľahlivý. Vyhodili ma z fabriky a nesmel som si ísť zobrať do mojej kancelárie ani moje súkromné veci. Dôvod vyhodenia bol, že môj brat Ján - básnik a spisovateľ emigroval do kapitalistickej cudziny (tak to hovorili) a i tam bol politicky činný.</description>
      <guid isPermaLink="false">b08aeb5d-5f76-4da0-9c16-18030af3d900</guid>
      <pubDate>Tue, 18 May 2010 12:02:35 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/spomienky-na-niznu</link>
    </item>
    <item>
      <title>Stretnutie</title>
      <description>S príchodom maturít sa vždy Ružomberok rozospieva. Maturanti spievajú na stužkovej, pri odchode na akademický týždeň a vykladaní tabiel do výkladov obchodov, ako aj pri poslednom posedení po maturite. Už na tablách majú napísané AD REVIDENDUM alebo DO VIDENIA o päť či desať rokov.</description>
      <guid isPermaLink="false">35902e38-7ac3-4ae9-8bcd-b36654a410fd</guid>
      <pubDate>Wed, 13 May 2009 05:23:34 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/stretnutie</link>
    </item>
    <item>
      <title>Spievalo sa aj s boľavými nohami</title>
      <description>Budúci maturanti majú už od septembra celkom iné starosti ako je príprava na maturity. Veď ako predpremiéra diania je v decembri stužková slávnosť. Dievčatá majú plné hlavy, ako sa obliecť a čo si obuť. Nemôže to byť bežné, obyčajné oblečenie a obuv, ale také, aby upútalo pozornosť. Dôležité je aj koho si pozvať na stužkovú. Žiaci s biedou prekonávajú predstužkové a postužkové spomienky. Ťažko im je nabehnúť na normálne vyučovanie.</description>
      <guid isPermaLink="false">cb0db5f8-178c-4a18-b6cd-0fac36b84fd6</guid>
      <pubDate>Wed, 06 May 2009 21:04:55 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/spievalo-sa-aj-s-bolavymi-nohami</link>
    </item>
    <item>
      <title>Prechod frontu na dolnom Liptove</title>
      <description>Dňa 5. apríla 1945 v ranných hodinách oslobodili bojové jednotky 1. čsl. brigády od Nemcov mesto Ružomberok. Na druhý deň tiež v ranných hodinách 6. Apríla 1945 boli oslobodené obce Gombáš (Hubová), Švošov a Ľubochňa.</description>
      <guid isPermaLink="false">ce856a02-8da9-4f34-b8c4-665040619c3c</guid>
      <pubDate>Tue, 05 May 2009 13:28:43 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/prechod-frontu-na-dolnom-liptove</link>
    </item>
    <item>
      <title>Vietnamská misionárka z Gombáša</title>
      <description>Nebýva zvykom, že sa spomínajú významné osoby aj pri nie okrúhlych výročiach. Niekedy ich treba spomenúť, lebo zákonito by padli do zabudnutia. Jednou takouto osobnosťou je rehoľná sestra Helena Bražinová – Kazimíra. Narodila sa 4.12.1912 v Gombáši. Bola mi suseda a pokiaľ nebola v reholi bola veľmi často u nás. S mojou mamou si rozumeli a mali sa radi. Keď odchádzala do rehole dala mojej mame ako spomienku ňou vyšitú závesnú stenovú kuchárku, na ktorej bolo vyšité: „ Keď je núdza najvyššia, pomoc božia najbližšia.“</description>
      <guid isPermaLink="false">3318bd90-b5cf-42e8-bbe1-c252b4ea24a6</guid>
      <pubDate>Thu, 30 Apr 2009 19:44:03 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/vietnamska-misionarka-z-gombasa</link>
    </item>
    <item>
      <title>Gombášske zvony</title>
      <description>Pri triedení kronikárskych poznámok som objavil peknú, melodickú, skoro až hymnickú gombášsku pesničku „Tie gombášske  štyri zvony ako pekne zvonia..."Je to stará pesnička, ktorá sa spievala už vtedy, keď som bol malý chlapec. Pamätal som si len prvú slohu a veru celú dnes už nikto nevie. Možno pred tridsiatimi rokmi som vtedy s najstaršími ľuďmi zapísal celú. Vzácna mi je aj preto, lebo jej znotovanie mi urobil náš nezabudnuteľný dirigent prof. Štefan Olos SDB.</description>
      <guid isPermaLink="false">d0918f8f-5df6-494f-8ae2-03e56b142e92</guid>
      <pubDate>Wed, 29 Apr 2009 06:35:03 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/gombasske-zvony</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ranná hviezda</title>
      <description>Takto by sa preložilo jeho skutočné priezvisko Morgenstern. Lesným robotníkom - drevorubačom bolo priezvisko cudzie, s prekladom neuvažovali a volali ho slangovo Morgoš.</description>
      <guid isPermaLink="false">b1d8647c-60f4-440c-aaca-25da0f8bd9d7</guid>
      <pubDate>Sun, 26 Apr 2009 18:35:30 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/ranna-hviezda</link>
    </item>
    <item>
      <title>Po zborových spevoch muzikály</title>
      <description>Kedysi, keď ešte účinkoval zásluhou saleziána prof. Štefana Olosa 120 členný hudobno - spevácky súbor Liptov v Hubovej, vravievalo sa, že tam spieva celá dedina. Bola to pravda, ale len dotiaľ, pokiaľ nezavadzal „kultúrnym" pracovníkom okresu vedúci súboru-kňaz, ktorý sa ešte odvážil nacvičovať aj cirkevné spevy.</description>
      <guid isPermaLink="false">4c62b7d7-5cc5-41d0-ad06-741c24f5d3d5</guid>
      <pubDate>Sun, 26 Apr 2009 06:14:45 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/po-zborovych-spevoch-muzikaly</link>
    </item>
    <item>
      <title>Veľkonočný pondelok a kúpačka</title>
      <description>O chvíľu skončí Veľký týždeň  a je tu pondelok, pochopiteľne s kúpačkou. Chlapci, mládenci ba aj mladí ženáči sa tešia na tento deň. Veru aj niektorí starší sa pochlapia a hrnčíček vody šustnú do tváre svojich žien a dievok.</description>
      <guid isPermaLink="false">ab6c6a6f-9230-4fce-bc2f-388b55cb4e89</guid>
      <pubDate>Thu, 09 Apr 2009 08:27:27 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/velkonocny-pondelok-a-kupacka</link>
    </item>
    <item>
      <title>Bývalí členovia súboru Liptov spomínajú</title>
      <description>Obnovujem spomienky pri 40. Výročí vystúpení hudobno-speváckeho súboru Liptov z Hubovej na oslavách 1100. Výročia smrti sv. Cyrila v Ríme. Bolo to 11.-18.2.1969. Pri tejto príležitosti prišli do Ríma aj stovky pútnikov zo Slovenska.</description>
      <guid isPermaLink="false">a88969e9-ff9c-48b6-ba37-395b256c8f00</guid>
      <pubDate>Tue, 07 Apr 2009 07:28:51 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/byvali-clenovia-suboru-liptov-spominaju</link>
    </item>
    <item>
      <title>Sedliacky rozum</title>
      <description>Myslím, že to bolo r. 1951, čo boli zvolení ako prví prísediaci sudcovia z ľudu. Tento „pokrokový ľudovodemokratický inštitút umožnil pracujúcemu ľudu účasť na výkone súdnej moci a sudcovskom rozhodovaní". Noví prísediaci "kvalifikáciu" mali, veď boli robotníci.</description>
      <guid isPermaLink="false">3a639008-6662-461b-9b72-16cf7851c20a</guid>
      <pubDate>Sun, 08 Mar 2009 11:43:18 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/sedliacky-rozum</link>
    </item>
    <item>
      <title>Zakáľačky v Gombáši</title>
      <description>December až február bolo od dávna zakáľačkové obdobie. Prasce nezakáľali mäsiari, ale samouci (naturisti). Dokonca v našej dedine dobre vedela urobiť zakáľačku aj žena. Volala sa Čamatejová. Prasce na zaklatie nebývali veľké, lebo ich nebolo čím dokŕmiť. Keď vážilo prasa aspoň 100 kg, hovorili, že bolo veľké, takže dvom- trom chlapom nerobilo ťažkosti pri zakáľaní prevaliť ho nabok, pichnúť ho do srdca a pridržať, kým zdochlo.</description>
      <guid isPermaLink="false">df176204-7630-4f0a-8ab0-1018aed8aff9</guid>
      <pubDate>Sun, 15 Feb 2009 11:04:54 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/zakalacky-v-gombasi</link>
    </item>
    <item>
      <title>Spomienka na akademika Ľudovíta Nováka</title>
      <description>Dňa 23.a 24. októbra 2008 sa v priestoroch obecného úradu v Ľubochni uskutočnila vedecká konferencia s názvom „Akademik Ľudovít Novák v slovenskej jazykovede a kultúre. Tejto významnej osobnosti výskumu slovenského spisovného jazyka, najmä fonológie a pravopisu a všeobecnej a porovnávacej jazykovedy by som chcel prostredníctvom tohto článku vzdať úctu a venovať aspoň pár spomienok.</description>
      <guid isPermaLink="false">d9f04872-e593-4053-b6fb-3062166a417d</guid>
      <pubDate>Sun, 14 Dec 2008 13:04:02 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/spomienka-na-akademika-ludovita-novaka</link>
    </item>
    <item>
      <title>Hubovský svätý Mikuláš</title>
      <description>Už pri slove Mikuláš radosťou zažiaria detské očičká. Hádam žiaden biskup nie je taký populárny ako svätý Mikuláš. O jeho dobročinnosti hovorí veľa legiend. Svojou dobrotou a ušľachtilosťou sa dostal do povedomia mnohých národov. Príkladne sa staral o chudákov a dokázal im pomôcť v biede.</description>
      <guid isPermaLink="false">80a7fd6a-e4c3-4fe6-ae32-3edad5ce2c06</guid>
      <pubDate>Sat, 06 Dec 2008 16:33:12 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/hubovsky-svaty-mikulas</link>
    </item>
    <item>
      <title>Gombášske nárečie - gramatika</title>
      <description>Zvláštnosťou gombášskeho nárečia sú hlásky krátke ä a dlhé ä. Z dôvodu ich dôsledného rozlíšenia som pre gombášske nárečie typické dlhé ä zvýraznil kurzívou. Pri ich výslovnosti sa nemôže vychádzať z výslovnosti e, é ale z výslovnosti hlások a, á. Dobre a správne znejúce ä a ä nastáva zúžením hrdla, viac pootvorených úst a silnejším výdychom. Žiaľ, dnes sa už nekupuje mäso, ale meso. Ba, už aj v kostole sa pomaly prebíja svetý, namiesto pekne znejúceho svätý. Dobrá výslovnosť i iných nárečových slov sa nadobudne znalosťou nárečových gramatických pravidiel a hlavne opakovaným hovorovým cvikom.</description>
      <guid isPermaLink="false">9b2b2824-d258-42bf-bd96-c86c78482f8c</guid>
      <pubDate>Sun, 09 Nov 2008 15:09:27 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/gombasske-narecie-gramatika</link>
    </item>
    <item>
      <title>Emigrácia a nelegálny prechod hraníc</title>
      <description>Nová emigrácia nastala po 1.svetovej vojne. Mnohí odchádzali z ekonomických, politických alebo náboženských príčin a mladí ľudia často aj z určitej nerozvážnosti a túžbe po dobrodružstve. Takto podľa štatistík odišlo zo Slovenska okolo10 000 ľudí. V tomto počte nechýbali ani naši rodáci z Gombáša (teraz Hubová).</description>
      <guid isPermaLink="false">17efa3d4-1dec-4a78-a0b6-c48f675cd15d</guid>
      <pubDate>Sat, 01 Nov 2008 07:43:42 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/emigracia-a-nelegalny-prechod-hranic</link>
    </item>
    <item>
      <title>Socializácia dediny Gombáš</title>
      <description>Zvýšený tlak na občanov, ktorí vlastnili nejakú poľnohospodársku pôdu, nastal až v roku 1950. V našej obci (teraz Hubová) bolo dosť ľudí, ktorí nemali žiaden vzťah k poľnohospodárstvu a neobrobili si ani to málo, čo mali. Boli aj takí, ktorí nemali žiadnu pôdu, ale družstvo chceli založiť.</description>
      <guid isPermaLink="false">6400b08d-d75f-4a36-b845-3f26fac2ee53</guid>
      <pubDate>Sun, 19 Oct 2008 18:25:38 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/socializacia-dediny-gombas</link>
    </item>
    <item>
      <title>Dolnoliptovské nárečie</title>
      <description>Do histórie obce a tým aj do kroniky patrí nárečie, ba aj niektoré citáty. Aby boli autentické treba ich zapísať v nárečí. Nastala dvanásta hodina života nárečia a ak sa to nezachytí, upadne do zabudnutia, akoby ho nikdy nebolo. Mnohé jeho termíny i dnes obohacujú a zdokonaľujú spisovnú slovenčinu a tým aj hovorový štýl reči (prejav). Veď aj naši najlepší starší spisovatelia a básnici a citliví publicisti načierali vo svojich dielach do bohatosti nárečia, a to najčastejšie ich regiónu.</description>
      <guid isPermaLink="false">6d357ba2-95f2-444f-ba6a-a516614ecaeb</guid>
      <pubDate>Fri, 19 Sep 2008 15:31:23 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/dolnoliptovske-narecie</link>
    </item>
    <item>
      <title>Spomienky</title>
      <description>Výročia - spomienky bývajú rozličné. Niektoré sú milé a radostné, ale sú aj kritické a smutné. Tento mesiac si pripomíname výročie nedožitých narodenín nášho rodáka saleziána profesora Štefana Olosa. Bola to významná osobnosť z oblasti spevu a hudby. Narodil sa dňa 11. Septembra 1927 a zomrel dňa 26.2.1998.</description>
      <guid isPermaLink="false">6580b398-8fd3-4443-b004-311a5a85d014</guid>
      <pubDate>Mon, 15 Sep 2008 08:29:58 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/spomienky</link>
    </item>
    <item>
      <title>Práce v cudzine</title>
      <description>Počas Prvej svetovej vojny chodili naši chudobní občania, často i celé rodiny s deťmi, na Dolniaky ako sezónni robotníci na poľnohospodárske práce. Muži boli na vojne a z podpory sa nedalo vyžiť - bola veľká bieda. Hovorievali, že idú robiť Na Maďare alebo Na Repu. Boli to maďarské majere v okolí Kiraikutu.</description>
      <guid isPermaLink="false">1d08df6f-2435-4a66-99b8-1f3ab84f2ee1</guid>
      <pubDate>Sun, 07 Sep 2008 09:56:15 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/prace-v-cudzine</link>
    </item>
    <item>
      <title>Furmanská krčma v Gombáši (v Hubovej)</title>
      <description>Cesta spájajúca Turiec s Liptovom viedla cez Tatranské sedlo (761 m n.m.) do Ľubochne, cez Gombáš A Švošov do Komjatskej doliny a postupovala až do Poľska. Na Fatranskom sedle býval furman s párom koní, ktorý chodieval na zápinok z obidvoch strán vrchu. Volal sa Líber a na temene Fatry sa pri kríži zachovali rumy jeho domu. Začiatok výstupu pri kríži (pod Fatrou) je v nadmorskej výške 478 m. Z Turčianskej strany sú Krpeľany vo výške 407 m n.m.</description>
      <guid isPermaLink="false">e6f847ab-898a-4124-adc2-29053d57213f</guid>
      <pubDate>Sun, 07 Sep 2008 07:25:44 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/furmanska-krcma-v-gombasi-v-hubovej</link>
    </item>
    <item>
      <title>Náboženské symboly na dolnom Liptove</title>
      <description>Naši ľudia hoc boli chudobní, predsa boli nábožní a vďační Pánu Bohu i za to málo čo mali. Každú prácu začínali V mene božom. Keď šiel gazda čo i len naprázdno s vozom zo dvora, zobral do ruky bič a skôr ako sa pohol zvolal: Hejk, v mene božom! Pri konskom záprahu: Hijó, v mene božom!</description>
      <guid isPermaLink="false">c1458c1a-d298-4787-ab4e-2c25f9a9b751</guid>
      <pubDate>Sat, 16 Aug 2008 07:02:35 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/nabozenske-symboly-na-dolnom-liptove</link>
    </item>
    <item>
      <title>Hora ich zabila</title>
      <description>Takto je napísané na tabuli pod krížom pred dolinkou Krátke v Ľubochnianskej doline. Zapísaných je tam 6 lesných robotníkov (šlogárov), ktorých zabilo pri prácach s drevom. Na kríži nie sú uvedené mená všetkých obetí krásnej i krutej hory.</description>
      <guid isPermaLink="false">c305a747-4bed-43e4-b339-a8d9155eefa9</guid>
      <pubDate>Fri, 18 Jul 2008 09:18:30 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/hora-ich-zabila</link>
    </item>
    <item>
      <title>Zvady, nadávky a susedské hnevy</title>
      <description>V dedine Gombáš (teraz Hubová) bolo len málo rodín, ktoré bývali samostatne v jednom dvore. Jeden dvor bol dokonca taký, čo v ňom bývalo pri vtedajších mnohodetných rodinách skoro sto ľudí. Volali ho Kerepecká ulica.</description>
      <guid isPermaLink="false">85979edf-31aa-42f9-b6cf-f15b07879e7f</guid>
      <pubDate>Thu, 17 Jul 2008 09:25:56 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/zvady-nadavky-a-susedske-hnevy</link>
    </item>
    <item>
      <title>Cholera v dolnom Liptove</title>
      <description>Cholera je hnačkovité ochorenie vyvolávané baktériou Vibrio cholerae, prejavujúce sa prudkou hnačkou, dávením a oslabením činnosti srdca, ktoré neliečené končí až v 60 % prípadov smrťou. Prenos baktérií nastáva v prvom rade pitnou vodou znečistenou fekáliami. Cholera je známa od šiesteho storočia pred Kristom v Indii, tam bolo jej hlavnou oblasťou šírenia údolie Gangy. Od začiatku 19. storočia sa odtiaľ choroba rozširovala až do Európy. Historici rozoznávajú sedem pandémií. Prvá začala 1817 a dostala sa až do východnej Európy.</description>
      <guid isPermaLink="false">027681e8-0c59-407c-bee9-de3195cafb66</guid>
      <pubDate>Wed, 02 Jul 2008 19:25:51 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/cholera-v-dolnom-liptove</link>
    </item>
    <item>
      <title>Pálenie Jána</title>
      <description>Medzi slnovratné zvyky patrí pálenie Jána. Robí sa to na sviatok Jána Krstiteľa 24. Júna. Oproti tomuto sviatku má slnovrat dozadu dvojdňové posunutie. Na deň 21. júna je vlastný slnovrat a vtedy je i najdlhší deň roka.</description>
      <guid isPermaLink="false">3e0688bb-5f28-4f68-82e2-fbb2c2e6ba2c</guid>
      <pubDate>Mon, 23 Jun 2008 06:06:55 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/palenie-jana</link>
    </item>
    <item>
      <title>Hubovskí kulaci</title>
      <description>Najprv skrátene podľa PSP str. 299 – 300 o slove kulak. KULAK - zámožný individuálne hospodáriaci roľník, vykorisťujúci malých roľníkov. Takí u nás neboli, ale v bývalej politike sa dali ľahko vytvoriť. Hranica kulaka bola veľmi pohyblivá.</description>
      <guid isPermaLink="false">d8db1698-9607-4e6b-8be7-94a082ad9a93</guid>
      <pubDate>Fri, 23 May 2008 04:13:55 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/hubovski-kulaci</link>
    </item>
    <item>
      <title>Sadenie májov v dolnom Liptove</title>
      <description>Medzi naše tradičné zvyky patrí stavanie májov. Zaujímavé je, že nielen na západnom Slovensku, ale aj u nás sa v niektorých obciach ustálilo sadenie májov v noci na 1. mája. Z okolitých obcí sú to Komjatná, Žažkov a najbližšie Černová. Švošov, Gombáš (teraz Hubová), Stankovany a aj Ľubochňa sadievajú máje už tradične v sobotu pred turičnými sviatkami (Svätodušná nedeľa a Svätodušný pondelok).</description>
      <guid isPermaLink="false">870f53ef-d56c-4ee5-9d9b-3318b8c668f8</guid>
      <pubDate>Sun, 27 Apr 2008 11:00:24 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/sadenie-majov-v-dolnom-liptove</link>
    </item>
    <item>
      <title>Veľký týždeň a veľkonočné sviatky v Hubovej</title>
      <description>Celý Veľký týždeň je venovaný mystériu smrti Ježiša Krista. Predstavuje nám grandiózne historické výjavy cesty božieho syna na Kalváriu. Sú to osobitné dni náboženského kresťanského života.</description>
      <guid isPermaLink="false">14b5cba7-9229-4056-ac63-9ed15bc7999d</guid>
      <pubDate>Fri, 21 Mar 2008 04:48:56 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/velky-tyzden-a-velkonocne-sviatky-v-hubovej</link>
    </item>
    <item>
      <title>Gombášske povesti</title>
      <description>Do našej dávnej histórie patria rozličné vybájené udalosti. Už len málo ľudí si spomenie na niektorú z nich. Najčastejšie sa viazali na rozličné miesta v prírode a že naši predkovia mali bujnú fantáziu svedčia i nasledujúce povedačky.</description>
      <guid isPermaLink="false">c86f6b85-7b51-4222-8c60-8117de0e9011</guid>
      <pubDate>Thu, 20 Mar 2008 17:45:15 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/gombasske-povesti</link>
    </item>
    <item>
      <title>Hubovské fašiangy</title>
      <description>„Už sa fašiang kráti, nik ho nezavráti“ Fašiangy na dedinách bývali vždy veľmi veselé. Každá dedina mala v ich prežití svoje odlišnosti. I tu platilo porekadlo: „Keď za vŕšok zájdeš, iné zvyky nájdeš.“</description>
      <guid isPermaLink="false">a523843e-9eca-4d42-a9d3-8e632648b933</guid>
      <pubDate>Sat, 09 Feb 2008 09:06:25 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/hubovske-fasiangy</link>
    </item>
    <item>
      <title>Traja králi</title>
      <description>Koledou Traja Králi sa uzavrel vianočný čas. Koledovalo sa s hviezdou od Nového roka do Troch kráľov. Hviezda bola pripnutá na palici a obyčajne sa dala otáčať počas koledovania.</description>
      <guid isPermaLink="false">00881b35-cefe-4423-b622-78f323149ceb</guid>
      <pubDate>Sun, 06 Jan 2008 11:53:58 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/traja-krali</link>
    </item>
    <item>
      <title>Nový rok</title>
      <description>Sviatočná vianočná nálada sa na dedinách udržiavala až do Troch kráľov. Osobitní miesto vo zvyklostiach mal posledný deň roka Silvester. Nový rok vítali streľbou z mažiarov. I vtedy si ľudia vzájomne vinšovali do nového roka všetko najlepšie a hlavne dobré zdravie a božie požehnanie.</description>
      <guid isPermaLink="false">e60fd17b-88ff-482d-aa79-45a34f560d8b</guid>
      <pubDate>Mon, 31 Dec 2007 09:08:36 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/novy-rok</link>
    </item>
    <item>
      <title>Tajchy v Ľubochnianskej doline</title>
      <description>Typické pre Ľubochniansku dolinu boli dve kamenné sypané vodné tajchy – priehrady na Nižnom a Vyšnom Tajchu. Priehrady na rieke Ľubochnianke postavili r. 1812. Staval ich cisársky kráľovský strojvodca Kuska, rodák s Prosieka. Býval v Ľubochnianskej doline na Salatíne. Bol uvedomelý Lipták a Slovák. Syna Františka dal študovať na slovenské gymnáziá. Keď ich pomaďarčili, učil ho privátne doma. Vodné priehrady sa používali na splavovanie dreva (kláty a metrovica) a aj na splavovanie pltí. Prvé splavovanie dreva sa spomína na Hrone už r. 1547.</description>
      <guid isPermaLink="false">54fe783e-8772-4551-af8c-59a4f079bef4</guid>
      <pubDate>Mon, 24 Dec 2007 10:02:35 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/tajchy-v-lubochnianskej-doline</link>
    </item>
    <item>
      <title>Betlehemci</title>
      <description>Do slovenskej tvorby a do kultúrneho bohatstva patria vo vianočnom čase už zabudnuté vinšovačky, spevné koledy, hry, chodenia s betlehemom, troma kráľmi, s Ježiškom a v súčasnosti Jasličková pobožnosť. Veselú vianočnú atmosféru domácností dotvárali betlehmeci s tradičnou betlehemskou hrou. Každoročne sa aspoň jedna skupina chlapcov naučila spomínanú hru. V čase totality, keď sa nenašli betlehemci -chlapci, urobili tak dievčatá poobliekané do mužského krojovaného oblečenia. Gombášska betlehemská hra bola podobná tajovskej hre, ktorú uverejnili Katolícke noviny 4.1.1987. V našej betlehemskej hre účinkovali piati chlapci: Anjel, Stacho, Fedor, Junák a Kubo. Anjel bol oblečený do dlhej bielej košele. Mal papierovú valcovitú čiapku polepenú staniolovými hviezdičkami. V prednej časti čiapky bol nakreslený veľký kríž a vzadu viseli farebné papierové stuhy. Na chrbte mal najel priviazané papierové krídla. Valasi boli oblečení v krojoch a kedysi v súkenných nohaviciach. Bača bol oblečený ako valasi. Ak mal kožuch, tak bol obrátený srsťou navrch ako aj jeho baranica. V ruke mali ťažké hrčavé kyjaky, na ktorých boli popribíjané pliešky, ktoré štrkali pri úderoch kyjaka o zem</description>
      <guid isPermaLink="false">c5788630-7935-432a-a1d7-610056bd87ea</guid>
      <pubDate>Sun, 23 Dec 2007 15:14:46 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/betlehemci</link>
    </item>
    <item>
      <title>Dolnoliptovské vianočné zvyky</title>
      <description>Vianoce vždy patrili medzi najkrajšie sviatky roka. Ich príchod signalizoval adventný čas Od Lucie  až do Troch kráľov sa zachovalo už len torzo vtedajších zvykov. Zmenil sa spôsob života, zvyky sa neopakovali a zákonito upadali do zabudnutia.</description>
      <guid isPermaLink="false">2769ce91-c9bc-4e67-83cb-6383f385a774</guid>
      <pubDate>Sun, 16 Dec 2007 06:50:30 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/dolnoliptovske-vianocne-zvyky</link>
    </item>
    <item>
      <title>Vianoce kedysi a dnes</title>
      <description>Vianoce patrili vždy medzi najkrašie sviatky roka. Ich čaro začína už ich prípravou. Vianoce sú stretnutie rodiny, stromček, cirkevné obrady, koledy, obdarúvanie sa, vianočná pohoda a sviatočná nálada. Umocňuje ich ročné obdobie a čaro i napadnutý sneh.</description>
      <guid isPermaLink="false">f9ef1b66-92a3-4651-9b61-c06813cf42ed</guid>
      <pubDate>Tue, 11 Dec 2007 15:51:02 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/vianoce-kedysi-a-dnes</link>
    </item>
    <item>
      <title>Predvianočný čas – advent</title>
      <description>Už prvou nedeľou adventnou sa signalizoval skorý príchod Vianoc. Osobitné čaro adventu dodávali roráty. Je to ranná svätá omša, ktorá sa konala len v robotné dni. Začínala sa už o 6 00 hod. ráno. Na roráty sa pozývali veriaci zvonením.</description>
      <guid isPermaLink="false">d7d442cd-2ff0-4db0-a0f6-f84fa9584a8c</guid>
      <pubDate>Thu, 06 Dec 2007 04:41:26 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/predvianocny-cas-advent</link>
    </item>
    <item>
      <title>Zimné zvážanie sena z Horných lúk (Poľany, Prípor, Hlboká)</title>
      <description>Hubová (do r. 1959 Gombáš) mala len málo poľa a poľnohospodárstvo bolo len doplnkovým zamestnaním. Gombašania, Švošovci a Stankovci sa zapodievali drevorubačstvom a v 16. storočí tvorili jednu obec na čele so šoltýsom, ktorý býval v Stankovanoch. Kosili sa všetky vyokohorské tzv. Hornie lúky, aby mohli chovať niektoré z hospodárskych zvierat, ktorých hlavný pokrm bolo seno. Seno z Horných lúk bolo síce drobné, ale veľmi hnmotné, sýte a príjemne voňavé. Niektorých nocľažníkov, ktorí v ňom hneď po usušení spali, bolela hlava.</description>
      <guid isPermaLink="false">35bbcb01-f88c-401b-bf7e-62366f57a17c</guid>
      <pubDate>Thu, 01 Nov 2007 09:02:53 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/zimne-zvazanie-sena-z-hornych-luk-polany-pripor-hlboka</link>
    </item>
    <item>
      <title>Gombášski hudobníci</title>
      <description>So spevnosťou našich predkov súvisela aj hudba. Medzi najstaršie hudobné nástroje mohli patriť aj píšťala, fujara a trúba. Boli to typické hudobné nástroje solistickej hudby súvisiace s pasením oviec, ktoré sa u nás chovali od nepamäti. Bezdierkové a šesťdierkové píšťaly už umožňovali hru v celom diatonickom rozsahu i s prefukovaním do vyšších polôh.</description>
      <guid isPermaLink="false">02795055-1fb0-4645-89ce-5bd98aa72b7c</guid>
      <pubDate>Sun, 21 Oct 2007 07:04:53 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/gombasski-hudobnici</link>
    </item>
    <item>
      <title>Rečňovanka</title>
      <description>Nasledujúcu rečňovanku mi vyrozprával okolo r. 1980 náš občan Peter Chovan /nar. 1910, umrel 1991/. On sa ju naučil r. 1920 od môjho starého otca Jána Okáľa - Tomášovho z Hubovej (z Gombáša), ktorý sa narodil r. 1865 a umrel r. 1930. Môj otec Tomáš bol birmovným otcom spomínaného Petra Chovana. Vplyvom toho sa naše rodiny tuhšie zrodinili. Aby bol celý zápis zaujímavejší, upravil som ho do gombášskeho nárečia, lebo v tom čase, keď sa rečňovanka recitovala, mihla byť len málo ovplyvnená spisovnou slovenčinou. V našom nárečí sa často vyskytuje krátka a dlhá samohláska „ä. Vychádzajúc z týchto údajov má rečňovanka určite aspoň 100 rokov. Škoda by bola, aby padla do zabudnutia.</description>
      <guid isPermaLink="false">c5c6e13b-7c5e-4b9b-801f-7ba4adb4c585</guid>
      <pubDate>Thu, 04 Oct 2007 05:54:07 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/recnovanka</link>
    </item>
    <item>
      <title>Pytliak</title>
      <description>Na holi Perušín sa dorobilo okolo 200 vozov sena (1 voz = 8 - 10 q). Po roku 1945 tam prestali kosiť Gombašania. Posledný raz tam ešte kosili v roku 1953 Remeníkovci, ktorí tu v tom čase pásli dobytok. Bol to posledný rok kosenia na Perušíne. Oni si vtedy narobili sena na Polianke a v Javorine. V nasledujúcich rokoch sa už tam nekosilo, ale určitý čas sa tam pásol dobytok.</description>
      <guid isPermaLink="false">fc0c2247-82d4-416b-a596-115cbfc7611c</guid>
      <pubDate>Fri, 10 Aug 2007 12:54:48 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/okal/nezaradene/pytliak</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
