Prečo je Ľuboš Blaha nebezpečný ľavicový extrémista

Písmo: A- | A+

Ľavicový extrémizmus je na Slovensku stíhaný v oveľa menšej miere ako extrémizmus pravicový. Súvisí to z časti s Koncepciou boja proti extrémizmu, ktorá je v tomto smere formulovaná veľmi fádne a nejasne.

Taktiež je však tento problém spojený s dedičstvom komunistického režimu ako celku, keďže po roku 1989 síce došlo ku všeobecnej kritike bývalého režimu, avšak nevyústila v celkový zákaz komunistických či iných krajne ľavicových zoskupení na Slovensku. Podobne nedošlo vo výraznej miere ani k trestnému stíhaniu či inému výraznému postihu pre najvyšších funkcionárov komunistického režimu.

Toto ťažkopádne vyrovnávanie sa s dedičstvom totalitného režimu v súčasnosti zneužívajú mnohí politici či iné výrazné osobnosti verejného života, ktoré sa snažia vyvolať nostalgiu za bývalým režimom najmä u staršej generácie, pri čom s informáciami pracujú veľmi selektívne a zavádzajúco. V súčasnoti je najvýraznejším zástupcom tejto skupiny politikov poslanec NRSR Ľuboš Blaha.Ľuboš

Blaha a jeho politické názory

Ľuboš Blaha je od roku 2012 poslancom Národnej Rady Slovenskej Republiky za stranu Smer. Je taktiež predsedom výboru pre Európske záležitosti. Pred týmto obdobím bol odbornej verejnosti známy hlavne ako politický filozof, ktorý sa výrazne hlási k myšlienkam antiglobalizmu, marxizmu či demokratického socializmu. V rozhovore pre týždenník .týždeň sa v roku 2014 vyjadril takto: „Áno. My marxisti nevnímame Marxa ako sväté písmo. Marx nebol ako John Rawls, môj obľúbený liberálny mysliteľ, ktorého dielo je úplne konzistentné. Preto je dnes inšpiráciou pre mnohé prúdy, ktoré spolu aj nesúhlasia“ V jednom zo svojich blogov svoje politické presvedčenie potvrdil slovami: „Som marxista, a nikdy som sa tým netajil. Taktiež som sa nikdy netajil tým, že zastávam liberálne kultúrne názory, čo sa týka rovnoprávnosti menšín, aj tých sexuálnych“. Blaha sa otvorene hlási napríklad k myšlienkam Naoma Chomského či Slavoja Žižeka, odmieta Slovenský štát a Jozefa Tisa, a otvorene sa nehlási ani k Stalinistickému režimu. Minimáne posledný zmienený výrok, ktorý pochádza z roku 2016, by už v súčasnosti pravdepodobne poslanec Blaha upravil. Po svojom vstupe do parlamentu, najmä však od roku 2016, totiž z časti upustil od svojich filozoficko-politických a intelektuálne vyargumentovaných postojov, a začal väčšinu svojich mediálnych výstupov smerovať proti slovenskej opozícií a naopak vyzdvihovať stranu Smer. Zároveň sa začal výrazne zasadzovať proti liberalizmu, při čom svojich politických oponentov či novinárov označuje výrazmi ako „liberálne prasce“ či „feťáci.“ Postupný prechod Ľuboša Blahu od ľavicových liberálnych názorov až po odmietanie akejkoľvek formy liberalizmu dokumentuje aj jeho postoj k festivalu Pohoda či k Dúhovému Prideu. „Festival Pohoda. Rok čo rok sa deti hamburgerov spoločne stretnú, aby sa mohli bohapusto schlastať. Zopár si ich ide vypočuť hudbu, no zmysel Pohody je iný. Je to neoliberálny odvar "Festivalu politickej piesne“. Blaha sa v podobnom odmietavom duchu vyjadril aj k Dúhovému pochodu, pri čom obhajoval ministerku Laššákovú, ktorá odmietla schváliť príspevky pre mimovládne organizácie. „A vraj je za to podľa nich ministerka fašistka. Lebo nedala peniaze na mimovládky, ktoré riešia gejov. No jasné, to je totiž len milimeter od holokaustu, keď ako štát nedáte peniaze na Dúhový pochod.“

Z uvedených výrokov je evidentné, že hoci sa Ľuboš Blaha vo svojich politických názoroch pôvodne hlásil k liberálnej ľavici, po opätovnom vstupe do parlamentu v roku 2016 sa začal jeho slovník radikalizovať, a slová ako „liberál“ či „neoliberál“ začal používať ako nadávku pre svojich politických oponentov. V tomto ohľade sa Blahovo vyjadrovanie začlo veľmi podobať slovníku členov ĽSNS, ktorí taktiež primárne bojujú práve proti liberalizmu. Vzniká tu teda paradox, keďže Blaha sa výrazným spôsobom stavia práve proti Kotlebovi a jeho strane.

Ľuboš Blaha a zahraničná politika

V názoroch na zahraničnú politiku je Ľuboš Blaha o poznanie konzistentnejší ako v prípade domácej politiky, hoci aj tu môžeme v poslednej dobe pozorovať značnú mieru radikalizácie. Jeho zahranično-politické postoje vychádzajú hlavne z inšpirácie z medzinárodnopolitického realizmu. Jednotlivé dominantné štáty majú podľa Blahu vždy svoje mocenské záujmy, odmieta zjednodušovanie zahraničnej politiky na „dobrý Západ“ a „zlý Východ.“Musíme byť realisti a chápať, že každá strana má svoje záujmy. Pokiaľ tak nespravíme, budeme smerovať k vojne. Západ sa musí usilovať pochopiť ruskú pozíciu a platí to aj naopak“. Blaha je taktiež veľkým kritikom zahraničnej politiky USA, výrazným spôsobom kritizoval vojnu v Iraku a v Afganistane. Naopak podporuje angažovanie sa Ruskej federácie v Iráne a v Sýrií. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že Blaha je výrazne pro- rusky naladený, čo sa najvýraznejšie potvrdilo při rusko-ukrajinsom konflikte. Blaha sa od vypuknutia konfliktu výrazne zastával Ruskej federácie, čo prejavoval najmä odmietaním sankcií voči Rusku a taktiež celkovej rastúcej rusofóbie v Európe. V súčasnosti je častým návštevníkom Ruskej federácie, a svoj obdiv k tomuto národu vyjadruje prakticky na dennej báze vo svojich statusoch. Obdiv k Rusku sa samozrejme sám o sebe nedá považovať za nebezpečný, avšak v prípade Ľuboša Blahu sa nejedná len o obdiv k ruskej kultúre, ale aj o obhajovanie rôznych ľavicových totalitných osobností, ako napríklad Huga Cháveza či Che Guevarru. Fidel Castro podľa Blahu „vyslobodil národ spod americkej poroby“ a je „veľký človek, veľký politik a veľký revolucionár.“

Blaha je v zahraničnej politike prirodzene veľkým kritikom Európskej únie, čo je vzhľadom na jeho pro-ruskú orientáciu pochopiteľné. Tak ako v mnohých iných smeroch, aj tu sa Blaha za poslednú dobu značne zradikalizoval. V minulosti kritizoval Európsku úniu hlavne z hľadiska nízkej mieri sociálnej spravodlivosti a zasadzoval sa o sociálnu ekonomiku a družstvá. V roku 2015 patril k najväčším odporcom povinných kvót pre utečencov. Úplný euroskepticizmus a nacionalizmus však odmietal.

V súčasnosti jeho Blahov postoj k Európskej únií viac než kritický, dalo by sa povedať, že nenávistný. Výrazne tento postoj prezentoval v statuse zo 7. Mája 2019. EÚ podľa Blahu„nemá nič spoločné s pracujúcimi ľuďmi, zato dostáva do vytrženia slniečkarskych pubertiakov z kaviarní, nenávidí Rusko a podlieza sa Amerike, je kultúrne čím ďalej tým viac dekadentná a odpudzuje normálne obyvateľstvo, predstiera, že je niečím viac, než sa zdá, ale pritom každý vidí, že je to len banda zakomplexovaných lúzrov.“ Na záver doplnil že, EÚ je „arogantná, liberálna, detinská a nenávistná.“ Do výbavy Ľuboša Blahu patrí taktiež spochybňovanie členstva Slovenska v NATO, čo potvrdil napríklad kritikou prezidenta Kisku, ktorý pred prezidentským palácom vztýčil zástavu tejto organizácie. Blaha to označil za vlastizradu.

V súčasnosti sú teda hlavnými znakmi zahranično-politickej orientácie Ľuboša Blahu kritika Európskej únie, NATO a americkej politiky všeobecne. Blaha sa snaží Európsku úniu vykresliť ako elitársky projekt, ktorý okráda bežný pracujúci ľud. Ameriku viní z morálneho úpadku spoločnosti, pri čom vidí v Rusku východisko. Všetko, čo prichádza zo západu, označuje za dekadentné a zvrátené, pri čom liberalizmus vykresľuje ako najväčšieho nepriateľa tradičných slovenských hodnôt. Tieto jeho postoje ústia až k obdivu totalitných režimov, čo môže byť v prípade Ľuboša Blahu najvýraznejším znakom možného porušovania zákona.

Kontroverzie Ľuboša Blahu

Vďaka obrovskému množstvu mediálnych vyjadrení patrí Ľuboš Blaha k najkontroverznejším politikom na Slovensku. Od jeho nenávistných postojov a neprimeraného slovníku sa dištancuje väčšina opozičných politikov, niekedy dokonca aj jeho samotný spolustranníci. Vďaka tomu sa veľmi často dostáva do priamej či nepriamej konfrontácie s politikmi či novinármi, ktorí sa snažia argumentovať proti Blahovému selektívnemu vnímaniu reality a šíreniu nenávisti.

Jedným z jeho najkontroverznejších výrokov pochádza z 16 Januára 2019, kde Jana Palacha označil za teroristu. „Ja len pripomeniem, čo sa píše o Palachovi v liberálnych médiách – citujem: „Vedel strieľať zo zbrane a vyrábať výbušniny. Aby sa naučil lepšie znášať bolesť, zarážal si ihly pod nechty alebo drvil palce vo zveráku.“ Ja teda nechcem nikomu z našich ctených pravičiarov boriť sebavedomie, ale ak by takúto charakteristiku napísali dnes o komkoľvek žijúcom vo vašom okolí, označili by ste ho za teroristu a magora. Ale hlavne, že v prípade Palacha sa ideme tváriť, aký to bol hrdinský bojovník za ľudstvo a priľahlé galaxie". Tento výrok potvrdzuje veľmi selektívne a účelové vnímanie reality, ktorú sa Blaha často snaží vykresliť čierno-bielo, bez akéhokoľvek prihliadnutia na dobové okolnosti.

V Júni 2018 bolo na Ľuboša Blahu prvý krát podané trestné oznámenie, a to pre podozrenie z porušenia zákona § 422d Trestného zákona (zákona NR SR č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov), t. j. z popierania, spochybňovania, schvaľovania alebo snahy o ospravedlnenie zločinov režimu založeného na komunistickej ideológii. Trestné oznámenie podal na Blahu bloger Samo Marec, a to pre status z 27. Mája 2018. Ľuboš Blaha v ňom vyzdvihuje pozitívne stránky socialistického režimu v Československu, pričom (opäť selektívne) vôbec nespomína politické procesy či iné negatívne stránky režimu. V statuse sa môžeme dočítať napríklad toto: “Za socializmu sme na tom boli ekonomicky tak zle, že muži chodili do dôchodku v šesťdesiatke (ženy v 53.-57. roku podľa počtu detí), ale našťastie sme sa toho svinského a neefektívneho socializmu zbavili, aby sme dnes mohli v prekvitajúcom, slobodnom a ekonomicky efektívnejšom kapitalizme odchádzať do dôchodku v šesťdesiatpäťke, aj to po ukrutných hádkach s neoliberálnou pravicou, ktorá by zrejme bola najradšej, aby sme do dôchodku išli okolo stovky. Gratulujem!” Samo Marec podanie trestného oznámenia obhajoval slovami: “Rozdiel medzi náckami a Ľubošom Blahom neexistuje, poslanec vládnej strany je rovnaký, len z opačnej strany. Je síce vládny, ale extrémista. Preto som naňho podal trestné oznámenie. Nikto ma na to nenahovoril, nikto mi za to nezaplatil a aj ja by som tú hodinu a pol vedel robiť niečo iné, len sa na to už nemôžem pozerať. To je všetko.”. K dnešnému dňu bohužiaľ nie je možné dohľadať, v akej fáze sa trestné oznámenie momentálne nachádza. Je však rozhodne pozitívne, že má polícia o dôvod naviac proti Blahovi zakročiť

Do ďalšieho konfliktu sa Blaha dostal s predsedom slovenskej vlády Petrom Pellegrinim. A to napriek tomu, že je poslancom Smeru, a Peter Pellegrini zase predsedom vlády nominovaným touto stranou. Ako sme už spomenuli v úvode, Ľuboš Blaha je predsedom výboru pre Európske záležitosti, no zároveň jedným z najväčších kritikov tejto inštitúcie. Práve na tento paradox upozornil Peter Pellegrini, a to najmä v súvislosti so statusom, kde Blaha nazval európskych úradníkov “bandov lúzrov.” Peter Pellegrini konkrétne povedal, že "Predseda výboru pre európske záležitosti sa nemá takto vyjadrovať na adresu Európskej únie (EÚ). Mal by sa týchto vyjadrení zdržať. Pokiaľ deklarujeme, že niet iného priestoru na existenciu SR, že je to náš životný priestor, tak aby predseda európskeho výboru sa takýmto spôsobom vyjadroval na adresu EÚ ako takej, to je niečo, s čím nemôžem ja ako predseda vlády súhlasiť, bez ohľadu, či je to člen našej strany." Ľuboš Blaha na túto poznámku reagoval mierne ironicky- „beriem na vedomie.” Hoci sa vystúpenie predsedu vlády môže javiť ako jasný signál odmietnutia takéhoto štýlu politiky od vládnej strany, nie je tomu tak. Rozhodujúce slovo v Smere má totiž stále Robert Fico, a ten za Ľubošom Blahom stále pevne stojí. Deň potom, ako ho predseda vlády kritizoval, si k nemu Robert Fico prisadol v poslaneckej lavici, pri čom s ním priateľsky diskutoval. Pozícia Ľuboša Blahu je teda v Smere stále veľmi silná, no zároveň predviedol Peter Pellegrini aspoň náznak toho, že proti jeho agresívnemu správaniu existuje opozícia aj vrámci vládnej strany.

Naposledy dal o sebe Ľuboš Blaha výrazne vedieť po tom, čo jeho straníckeho šéfa Roberta Fica začali trestne stíhať za podporu rasistických výrokov, ktoré v Banskobystrickom rádiu prezentoval poslanec ĽSNS Milan Mazurek. Fico sa vyjadril, že„Mazurek povedal iba to, čo si myslí takmer celý národ. A ak popravíte niekoho za pravdu, urobíte z neho národného hrdinu. Ak má byť rozsudok Najvyššieho súdu meradlom toho, čo je pri výrokoch na adresu Rómov trestným činom, to rovno môžu orgány činné v trestnom konaní vojsť do akejkoľvek krčmy na Slovensku a všetkých hostí vrátane ležiacich psov pozatvárať. Tento Ficov výrok spustil veľký mediálny rozruch, na ktorý zareagovala aj Národná Kriminálna Agentúra, a to trestným stíhaním. Ľuboš Blaha, tak ako aj iný poslanci Smeru, sa Fica otvorene zastal. Urobil to slovníkom sebe vlastným. „Prosím, priatelia, šírte to. Aby ľudia videli, kam až siaha liberálny teror. Nezastavia sa pred ničím. Zavrú nás všetkých, čo máme iný názor. Ja s vyjadrením Roberta Fica plne súhlasím. Haló, pán vyšetrovateľ - počujete? Súhlasím s Robertom Ficom! Zavriete aj mňa? Tak poďte, fízli, hoďte do basy aj mňa a všetkých, na koho slniečkarske médiá ukážu prstom, zavrite státisíce ľudí, ktorí majú zlú skúsenosť s Rómami a volia Smer. Všetkých zabásnite - lebo sloboda a demokracia! Status, v ktorom Blaha Fica obhajuje, je samozrejme veľmi dlhý a hovorí o liberálnom terore, policajnej brutalite či prenasledovaní politikov Smeru. Jedná sa pravdepodobne o najokázalejšie prejavenie vernosti Robertovi Ficovi, ktorý má s Blahom viac než kamarátske vzťahy. Opäť sa tu ukazuje, ako veľmi majú k sebe na Slovensku blízko ľavicový a pravicový extrémizmus. Naviac je Blahova obhajoba nezmyselná, keďže ministerstvo vnútra a teda aj polícia je pod kontrolou vládnej strany, ktorej je Blaha súčasťou. Konšpirácia o prenasledovaní poslancov vládnej strany ich vlastnými ľuďmi je prinajmenšom veľmi nepravdepodobná. Keďže NAKA trestne stíha Roberta Fica z dôvodu podpory názorov smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd, logika veci hovorí, že by mal byť trestne stíhaný aj Blaha a ďalší poslanci. Zatiaľ však k žiadnemu obvineniu nedošlo.

Prečo je Ľuboš Blaha Nebezpečný?

Zákon § 422 Trestního zákona jasne hovorí:Kto verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom, najmä používaním zástav, odznakov, rovnošiat alebo hesiel, prejavuje sympatie k skupine, hnutiu alebo ideológii, ktorá smeruje alebo v minulosti smerovala k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, alebo ktorá hlása rasovú, etnickú, národnostnú, náboženskú nenávisť alebo nenávisť voči inej skupine osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. Blahove výroky na adresu Jana Palacha, jeho obhajovanie zločineckých režimov na Kube či vo Venezuele, či označovanie väzňov komunistického režimu za „podvodníkov, zlodejíčkov a arogantné prasatá“ na prvý pohľad skutočne napĺňajú podstatu takto definovaného trestného činu. Zatiaľ však proti Ľubošovi Blahovi žiadne obvinenie podané nebolo. Na porovnanie, poslanca Milana Mazureka, ktorého Blaha nepriamo obhajoval, súd odsúdil za rasistický výrok, v ktorom hovoril: „150 miliónov eur sa použije iba na domy z týchto cigánskych osád, ľudí, ktorí pre náš národ, pre náš štátny rozpočet, pre našu kultúru neurobili nič, práve naopak, rozhodli sa žiť týmto asociálnym spôsobom života a vyciciavať náš sociálny systém.“ Podobných výrokov, i keď nie na stranu rómov, skôr na stranu liberálov či Európskej únie, sa často dopúšťa aj Blaha. Prečo je podľa orgánov činných v trestnom konaní trestné odsudzovanie menšín, ale schvaľovanie činov totalitného režimu v Československu už trestné nie je? Kedy začne vymožiteľnosť práva platiť pre všetkých na Slovensku rovnako? Kedy bude Koncepcia boja proti extrémizmu koncipovaná tak, aby predchádza aj ľavicovému extrémizmu?

Odpovede na tieto otázky zatiaľ nepoznáme. Treba však povedať, že merítkom toho, či by niekto mal alebo nemal sedieť v parlamente Slovenskej republiky, by nemalo byť to, či je daná osoba trestne stíhaná. Inými slovami, nároky na zastupiteľov ľudu by mali byť vyššie ako na bežných občanov. Preto hlavným vinníkom toho, ako ďaleko zašiel Ľuboš Blaha vo svojom vyjadrovaní, nie je polícia, ale strana Smer. Práve vedenie najsilnejšej politickej strany na Slovensku, ktorá vládne s prestávkou už 14 rokov a hlási sa k hodnotám Západnej kultúry a k Európskej únií, by malo takto ladeného poslanca okamžite vylúčiť zo svojich radov. Opak je však pravdou. Blaha nie len že nebol zo strany vylúčený, ale za svoje 4 ročné obdobie plné nenávistných statusov si dokonca vyslúžil číslo 11 na kandidátke. Oproti posledným parlamentným voľbám si tak prilepšil o 27 miest. Ako je možné, že najsilnejšia politická strana nechá vo svojich radoch pôsobiť poslanca, ktorý spĺňa atribúty pre označenie „ľavicový extrémista?“ Odpovedí je hneď niekoľko.

Tak, ako som spomenul v úvode, Slovenská republika nie je dostatočne vysporiadaná s minulosťou totalitného režimu. Hoci sme jasne a rázne odsúdili Fašizmus ako celok, z komunizmu sme odsúdili iba niektoré atribúty, a teda samotný režim zostal z časti legitimizovaný. Pre staršiu generáciu môžu Blahove argumentácie spôsobiť nostalgiu za bývalým režimom, ktorá je ešte umocnená jeho nenávisťou k všetkému súčasnému. Takýmto spôsobom na seba Blaha pre Smer viaže voličov, ktorí by inak mohli odovzdať hlas inému, ľavicovejšiemu subjektu, alebo by k voľbám vôbec nešli.

Blahov hrubý slovník zároveň môže zapôsobiť na radikálne naladenú časť spoločnosti, ktorá nie je spokojná so súčasnou geopolitickou situáciou, avšak zároveň nie je pripravená odovzdať hlas novým stranám. Blaha môže v tomto smere pôsobiť ako anty-systémový politik, a tak z časti odobrať hlasy iným extrémistickým stranám, napríklad práve ĽSNS. Základom je potenciálnych voličov presvedčiť, že existuje určitá hrozba zvonka- liberáli, homosexuáli, imigranti- ktorá je hlavným dôvodom ich problémov, a zahmlievať tak problémy v zdravotníctve, školstve či spravodlivosti, ktorými Slovenská spoločnosť skutočne trpí.

A v neposlednom rade, Ľuboš Blaha na seba viaže obrovskú mediálnu pozornosť, ktorá je pre Smer dôležitá sama o sebe. Na jeho adresu sa vyjadrujú výrazné osobnosti slovenskej politiky a žurnalistiky, čím vlastne umelo zvyšujú jeho dôležitosť. Blaha nie je ani premiérom, ani ministrom, jeho skutočná zodpovednosť je teda len v poslaneckej lavici. Zároveň jeho neustále objavovanie sa v médiách zvyšuje popularitu jeho facebookového profilu, ktorého sledovanosť k 2.1.2019 činila vyše 50 000 ľudí. Pre politickú stranu, ktorá je zaťažená mnohými kauzami a bojuje s upadajúcimi preferenciami, je prítomnosť takto populárneho poslanca veľmi dôležitá

Smer sa teda od Ľuboša Blahu nedištancoval, naopak ho v šírení nenávisti podporuje. Naopak, niektoré inštitúcie, ktorých je Blaha súčasťou, ako napríklad Slovenská akadémia vied, sa už voči jeho osobe ohradili. Čím viac inštitúcií sa voči Ľubošovi Blahovi ohradí, tým lepšie pre Slovenskú demokraciu. Ľuboš Blaha totiž na základe svojich výrokov naozaj predstavuje hrozbu. A je teda na mieste pýtať sa, či by Slovenská republika naozaj nemala siahnuť po nástrojoch militantnej demokracie, a čo najviac tak obmedziť Blahov vplyv. Hoci je jeho popularita už príliš vysoká, a prípadné trestné stíhanie by mu ju mohlo v konečnom dôsledku ešte zvýšiť, nikdy nie je neskoro na to, aby sa demokracia začala brániť.

Skryť Zatvoriť reklamu