Konsolidácia sa už netýka len našich peňaženiek, ale aj verejného priestoru okolo nás. Len nedávno si Bratislavčania a ľudia dochádzajúci do Bratislavy autobusmi museli zvyknúť, že priestor hlavnej autobusovej stanice bol signifikantne zmenšený na úkor nových maloobchodných plôch (ktoré Bratislava naozaj už nepotrebuje), a teraz sa redukcia verejného priestoru dotkne aj plôch slúžiacich širokej verejnosti na relaxáciu a oddych – ikonického nábrežného parku pri obchodnom centre Eurovea na Pribinovej ulici. V tomto prípade však nejde o obmedzovanie plôch slúžiacich nám všetkým z iniciatívy vlastníka priľahlého obchodného centra, ale paradoxne daňovými poplatníkmi financovanej štátnej akciovej spoločnosti Verejné prístavy, a.s., ktorej zakladateľom je Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva dopravy a výstavby SR.
Pri výstavbe komplexu Eurovea, ktorý bol otvorený pre verejnosť v roku 2010, vznikol na nábreží Dunaja verejný park, ktorý je jedinečný nielen v Bratislave, ale smelo môže konkurovať verejným nábrežným plochám v európskych metropolách. Pri realizácii parku developer priľahlého multifunkčného komplexu na vlastné náklady zrevitalizoval aj niektoré historické prvky, ktoré slúžili tomuto územiu aj v minulosti, keď sa tu nachádzal nákladný prístav a množstvo skladovacích priestorov na obilie, uhlie, či iné komodity, ktoré sa dovážali po Dunaji. Najviditeľnejším prvkom tejto revitalizácie je budova bývalého Skladu 7, ktorá bola dokončená v roku 2023 spolu s rozšírením priľahlého komplexu Eurovea. V súčasnosti slúži ako moderná kancelárska budova s pivovarskou reštauráciou a je ukážkou toho, ako sa dá vrátiť život schátraným a zanedbaným historickým budovám. S rovnakou filozofiou a zámerom bol na nábreží vybudovaný aj verejný park, ktorý sa stal ikonickým miestom nie len z dôvodu, že je to takmer jediná plocha v meste, kde má verejný park priamy kontakt s riekou, ale najmä z dôvodu, že okrem oddychu návštevníkom poskytuje ľahkú dostupnosť mestskou hromadnou dopravou, množstvo parkovacích plôch, sociálne a ďalšie služby, a zároveň je miestom, kde sa pravidelne konajú kultúrne, spoločenské a športové podujatia, ktoré návštevníkom pobyt v parku spríjemňujú.
Od roku 2010, kedy bol tento park otvorený pre verejnosť, čelil niekoľkým pokusom o jeho zrušenie, resp. značnú zmenu jeho funkcie. Štátne inštitúcie sa opakovane pokúšali vrátiť lodnú dopravu do tohto územia, a tým pádom výrazne zredukovať tento priestor, čo by malo za následok úplné popretie jeho pôvodného účelového určenia. Namiesto pokojného sledovania tečúcej rieky a lužných lesov nachádzajúcich sa na náprotivnom brehu Dunaja by Bratislavčania a ďalší návštevníci parku mohli sledovať akurát tak prichádzajúce, odchádzajúce a kotviace lode, privážajúce a odvážajúce turistov. Bratislava je pre všetkých turistov otvorená a význam turizmu pre toto mesto nikto nespochybňuje, ale určite nikto nechce, aby sa z nového centra mesta Bratislavy, ktorým sa komplex Eurovea v priebehu rokov nepochybne stal, stalo miesto plné lodí, hluku a exhalátov, nakoľko lode nielen privážajú a odvážajú turistov, ale je potrebné tieto lode aj zásobovať tovarom, uskutočňovať ich údržbu a upratovanie, a to všetko sa (už) deje pred očami návštevníkov parku, ktorí sem prišli hľadať ticho, pokoj a oddych.
V území medzi Starým mostom a Mostom Apollo na ružinovskej strane Dunaja bolo zriadených päť prístavných polôh (OPBA 14 až OPBA 18). Do súčasnosti boli využívané dve, a to poloha OPBA 14 pri Starom Moste a poloha OPBA 17 pri Sklade 7. Toto bolo verejnosťou považované za dlhodobo udržateľný stav (napriek odporu obyvateľov priľahlých rezidenčných budov), kedy osobná riečna doprava bola súčasťou nového mestského centra Eurovea, ale zároveň verejný park na nábreží dokázal slúžiť svojmu pôvodnému účelu. Zlom nastal koncom augusta tohto roka, kedy bol priamo uprostred nábrežného parku na prístavnej polohe OPBA 15 umiestnený ďalší pontón, ktorý má slúžiť na kotvenie veľkých turistických lodí. Pri jednom pontóne spravidla môžu kotviť až tri veľké lode. Zatiaľ sú, ako bolo uvedené vyššie, pred parkom v Eurovei umiestnené takéto pontóny tri, teda je možné tu teoreticky zakotviť až 9 lodí. V prípade, ak by sa obsadili aj zvyšné dve prístavné polohy a pribudli by tu ďalšie dva pontóny, bolo by za určitých okolností možné tu zakotviť až 15 lodí. Pri priemernej kapacite takýchto lodí (190 turistov a 50 členov posádky a personálu na jednu loď), by v extrémnom prípade mohlo v jednom momente do nábrežného parku pri Eurovei „zakotviť“ až 3600 ľudí. Pritom v tejto oblasti turistické lode zaparkujú najmä preto, aby si doplnili zásoby a turisti spravidla nevyrážajú za krásami historického centra Bratislavy (pre takýchto turistov slúži osobný lodný prístav v historickej časti mesta), ale organizátori zájazdov ich priamo od Eurovei odvážajú na výlety po okolí, prípadne do blízkych európskych metropol. Z takýchto turistov spravidla naše mesto nemá žiaden osoh, keďže v meste neprespávajú a nečerpajú tu žiadne služby, nenakupujú tovary, neplatia vstupné do našich historických pamiatok či umeleckých inštitúcií. Neustálymi presunmi takýchto turistov nastáva logistický tlak a často aj chaos v cestnej doprave, nakoľko Pribinova ulica, kde autobusy odvážajúce a privážajúce turistov obvykle parkujú, nebola dimenzovaná na takýto typ a objem dopravy a nedisponuje potrebným počtom odstavných plôch pre takéto autobusy.
Ďalším problémom sa javí samotné zásobovanie lodí kotviacich na nábreží. Zabezpečiť jedlo, nápoje, hygienické a ďalšie potreby pre niekoľko tisíc turistov a členov lodného personálu vyžaduje obrovské logistické presuny, ktoré sa opäť kumulujú najmä na území predmetného verejného parku. Nakoľko v parku sa pozdĺž rieky nenachádzajú žiadne (ani obslužné) komunikácie pre motorové vozidlá, ale len chodníky pre peších a zeleň, čo je plne v súlade s účelovým určením tohto parku, nie je možné lode zásobiť tovarom inak než buď priamo z rieky alebo „ručne“. Napriek tomu sme denne svedkami toho, ako sa po verejnom parku pohybujú nákladné autá, ktoré sa v rozpore s dopravnými predpismi pohybujú po chodníkoch slúžiacich peším, parkujú tam, ohrozujú a obmedzujú chodcov a ľudí hľadajúcich v parku pohodu a pokoj, a čo je ešte horšie, ničia priľahlé trávniky, zeleň, chodníky a zariadenia slúžiace pre údržbu obľúbeného parku.
Otázka znie ako sa toto v čase, keď sa veľký dôraz kladie na rozvoj verejných plôch, mohlo stať? Podľa informácií vlastníka komplexu Eurovea, tento nebol o zámere umiestnenia pontónov v území verejného parku nikdy informovaný, a to ani v prípade pontónov na prístavných polohách OPBA 14 a OPBA 17, ktoré sú tu už niekoľko rokov a ani v prípade aktuálne novovybudovaného pontónu na prístavnej polohe OPBA 15. Vlastník komplexu údajne dlhodobo deklaroval príslušným štátnym inštitúciám svoj záujem prenajať a na vlastné náklady financovať všetky neobsadené prístavné polohy, aby ich ponechal prázdne a vyhol sa redukcii, resp. znehodnoteniu verejného nábrežného parku, ktorý na vlastné náklady vybudoval a celé roky udržiava.
Z informácií dostupných na štátnom webe Centrálneho registra zmlúv sa zistilo, že spoločnosť Slovenská plavba a prístavy – lodná osobná doprava, a.s., ktorá patrí dcéram dlhoročného poslanca Národnej rady SR Dušana Muňka, si prenajala prakticky na dobu 10 rokov až desať prístavných polôh na nábreží Dunaja v Bratislave, a to vrátane tých, ktoré sa nachádzajú pri nábrežnom parku komplexu Eurovea. Prenájom týchto desiatich prístavných polôh bol dohodnutý medzi štátnymi Verejnými prístavmi, a.s. a vyššie uvedenou spoločnosťou patriacou Muňkovej rodine bez verejnej súťaže, bez informovania verejnosti či iných potenciálnych záujemcov o nájom. Dokazuje to zverejnená Rámcová dohoda č. 05.5-92-2025 zo dňa 11.3.2026 uzatvorená medzi týmito dvomi spoločnosťami a nadväzujúce Zmluvy o užívaní verejných prístavov (napr. zmluva č. 05.4-16-2025, č. 05.4-17-2025, č. 05.4-18-2025, č. 05.4-19-2025 a ďalšie, všetky uzatvorené dňa 11.3.2026).
Akým spôsobom sa rodine poslanca Dušana Muňka podarilo dosiahnuť podpis tak lukratívnych zmlúv bez verejnej súťaže so štátnou spoločnosťou Verejné prístavy, a.s., ktoré spadajú pod rezort Ministerstva dopravy a výstavby SR, ktorý vedie Jozef Ráž ml. je obrovský otáznik. O to väčší, že minister Ráž sa aktuálne uchádza o post primátora mesta Bratislava ako nezávislý a ničenie všeobecne obľúbeného verejného parku nie je zrovna šťastne zvoleným predvolebným PR, ktorým by Bratislavčanov mohol zaujať.
