Holého stavebný zákon a 3 dôkazy amaterizmu

Písmo: A- | A+

Návrh nového stavebného zákona od Štefana Holého kritizujú takmer všetky dotknuté subjekty. Obce, občania, odborníci aj mimovládky žiadajú jeho stiahnutie.

Návrh "zákona o výstavbe" pôsobí neodborne až amatérsky a obsahuje elementárne chyby.

V prvom kole pripomienkového konania bolo k návrhu doručených cca 2800 pripomienok, v druhom kole cca 2000. Väčšina pripomienok poukazuje na nízku kvalitu textu zákona (gramatické chyby, logické rozpory, chýbajúce odseky) a na oslabenie verejných i občianskych záujmov.

Tu uvádzam tri zásadné nedostatky zákona, ktoré svedčia o nízkej odbornej úrovni jeho predkladateľov:

1. Výstavba údajne nemá vplyv na životné prostredie

Predkladateľ zákona Štefan Holý v dôvodovej správe k zákonu uvádza, že Zákon o výstavbe nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie. Ide o zarážajúcu nevedomosť alebo úmyselné popieranie reality. Ťažko nájsť zákon, ktorý by životné prostredie človeka ovplyvňoval viac ako zákon, podľa ktorého sa má schvaľovať ako bude životné prostredie vyzerať. Povoľovanie výstavby má priamy dopad na podmienky bývania, dopravu, hluk, zdravie, hygienu, požiarnu bezpečnosť, zachovanie pamiatok... Teda na všetko to, čo tvorí životné prostredie a čo nás po celý deň obklopuje. V zákone, ktorý podľa jeho predkladateľa nemá mať žiadny vplyv na životné prostredia, sa pojem „životné prostredie“ vyskytuje 18 - krát...

2. Zaujatosť v rozhodovaní o výstavbe

Návrh zákona (§ 33 ods. 9, po prepracovaní § 36 ods. 6) počíta s tým, že projektanti budú vyhodnocovať námietky dotknutých subjektov (napr. susedov) týkajúce sa novej stavby. V rámci povoľovacieho konania majú mať aj ďalšie významné právomoci a vo veľkej miere majú plniť úlohy terajších stavebných úradov. Ak by zákon prešiel, takéto postavenie projektantov by bolo v rámci nášho právneho poriadku raritou. V čom je problém? Projektant je totiž súkromná osoba, platená stavebníkom a celkom iste zaujatá, preto nemôže rozhodovať o námietkach ďalších subjektov a chrániť verejné záujmy (životné prostredie, územné plánovanie, požiarne predpisy, hygienické požiadavky a pod.). Rozhodovať o právach iných môže v právnom štáte len nezávislý subjekt (napr. sudca, úradník) a všetky osoby, ktoré majú nejaký vzťah k účastníkom konania musia byť pre zaujatosť z rozhodovania vylúčené.

Zaručuje sa tak nestrannosť rozhodovania. Návrh nového Zákona o výstavbe však išiel nezmyselne proti princípu nestrannosti, pretože projektant bude vždy konať v prospech toho, kto ho platí - v prospech stavebníka. Opäť neodbornosť a popretie základných právnych princípov fungujúcich vo všetkých právnych odvetviach. Navyše, chýbajú aj nástroje účinnej kontroly. Na preskúmanie postupu projektanta zákon nikde nepamätá. Ide o jednoznačné preferovanie záujmov stavebníka na úkor susedov, verejnosti a životného prostredia. Svedčí to nielen o neodbornosti predkladateľov zákona, ale aj o ich krátkozrakosti. Každý stavebník totiž raz bude susedom iného stavebníka a bude chcieť chrániť svoju existujúcu stavbu a svoje záujmy.

3. Zákon neumožňuje stavebnému úradu rozhodovať

Ďalším z množstva paragrafov, kde je vidieť nízku kvalitu navrhovaného zákona, je aj § 34 ods 4 (po prepracovaní § 38 ods. 5). Podľa neho má stavebný úrad zámer (stavebný) vždy odsúhlasiť. Nemôže sa rozhodnúť, či ho schváli, alebo zamietne, ako to je vždy, keď akýkoľvek úrad o niečom rozhoduje. Tu sa uvádza iba to, že stavebný úrad musí stavebný zámer vždy odsúhlasiť. Ide o veľmi iracionálnu časť zákona. Nie je jasné, načo je dobré vydávať súhlas tam, kde nie je možnosť vydať nesúhlas. Tu logika tvorcov nadobro opustila. Autori zákona zrejme nechceli, aby o výstavbe rozhodoval stavebný úrad, no zároveň nechceli ani zrušenie stavebných úradov a tak im navrhli „akože právomoc“ vydať rozhodnutie, v ktorom ale nemôžu o ničom rozhodnúť, môžu len určiť pozemky staveniska a iné nepodstatné detaily. Stavebný úrad nebude skúmať ani súlad s územným plánom - na to má dohliadnuť projektant - teda osoba financovaná stavebníkom. Čiže, ak zaujatý projektant odignoruje územný plán, v zásade ho nie je možné nijako zastaviť a stavebný úrad mu musí aj tak udeliť súhlas (lebo zákon mu ani nedáva možnosť nesúhlasu). Za takýchto podmienok by boli stavebné úrady v podstate zbytočné.

P.s.: Lepší zákon potrebujeme

Na záver treba pripustiť, že Slovensko naozaj potrebuje lepší Stavebný zákon. Súčasný zákon síce poskytuje záruku ochrany verejných práv a záujmov občanov, avšak stavebné konania trvajú príliš dlho a mnohé obce a mestá úlohu stavebného úradu nezvládajú. Zákon predložený Štefanom Holým je však veľký krok späť. Znamenal by potlačenie verejných aj občianskych záujmov, ako aj degradáciu životného prostredia. A to práve v čase, keď životné prostredie patrí medzi najvyššie priority spoločnosti.

Občas som mal pri čítaní návrhu zákona dojem, že ani samotní autori v skutočnosti neveria tomu, že by ten návrh mohol byť schválený.

#stavebný #zákon #nový #štefan #holý #2021 #pripomienky
 

Skryť Zatvoriť reklamu