Nové zákony o výstavbe možno pripomienkovať do 26. mája

Písmo: A- | A+

Zverejnené sú návrhy dvoch nových zákonov, ktoré majú nahradiť platný Stavebný zákon. Stavebníci by sa mali novými pravidlami riadiť od 1.1.2023.

Problematiku územného plánovania a výstavby majú po novom upravovať tieto dva zákony:

1. zákon o výstavbe (pozri návrh),

2. zákon o územnom plánovaní (pozri návrh).

Ako predkladatelia návrhov sú uvedení Štefan Holý a Andrej Doležal.

Účinnosť

V prípade, ak parlament uvedené zákony schváli v navrhovanej podobe, účinné by mali byť od 1.1.2023.

Pripomienkovanie

Verejnosť môže návrhy pripomienkovať do 26.5.2021. Na podávanie pripomienok možno využiť portál slov-lex.sk, kde sa vyžaduje registrácia. Zákon o výstavbe možno pripomienkovať tu a zákon o územnom plánovaní tu (v čase písania tohto článku mala webová stránka výpadky, preto môžu byť odkazy dočasne nefunkčné).

Na uvedených odkazoch môžete v sprievodnej dokumentácii nájsť aj dôvodové správy, t. j. zdôvodnenie, prečo je potrebné prijať spomínané zákony.

Obrázok blogu

Z dôvodovej správy...

Nižšie uvádzame niektoré časti dôvodovej správy k zákonu o výstavbe:

„Cieľom novej právnej úpravy v oblasti výstavby je profesionalizácia štátnej správy vo výstavbe, znižovanie administratívnej záťaže pri činnostiach súvisiacich s výstavbou, zjednodušenie stavebného povoľovania, predovšetkým jeho elektronizácia a digitalizácia dát slúžiacich ako vstupy súvisiace s územným plánovaním a výstavbou.

Novou právnou úpravou sa mení rozhodovacia právomoc pri povoľovaní stavieb. Centrálne bude povoľovanie stavieb riadiť novozriadený ostatný ústredný orgán štátnej správy. Právomoc doterajších stavebných úradov (obcí) prejde na stavebné úrady, ktoré budú pracoviskami novozriadeného úradu s vymedzenou územnou pôsobnosťou. Kompetencie doterajších špeciálnych stavebných úradov zostávajú zachované, okrem špecializovaných stavebných úradov na úseku výstavby diaľnic, dráh a letísk.

Proces povoľovania stavieb sa výrazne zjednoduší – prispieť k tomu má jednak zjednodušenie samotných procesných postupov, na druhej strane však jeho výrazná elektronizácia, ktorá bude založená na postupnej digitalizácii údajov o území.

Procesný postup povoľovania stavieb sa bude uskutočňovať prostredníctvom informačného systému zriadeného na účely územného plánovania a výstavby a prostredníctvom odborne spôsobilých osôb, ktoré budú procesne zabezpečovať povoľovanie stavieb pre stavebníka. Jednoduchosť alebo zložitosť procesných postupov bude závisieť od kategórie stavby. Možnosť ohlásenia, a teda zjednodušeného povoľovania výstavby pre určité kategórie stavieb, zostáva zachovaná.

Všeobecne bude povoľovanie stavieb založené na vydaní rozhodnutia o stavebnom zámere, ktoré bude vydávať stavebný úrad (konkrétne pracovisko úradu). Samotnému vydaniu rozhodnutia bude predchádzať prerokovanie návrhu stavebného zámeru so všetkými dotknutými orgánmi štátnej správy, dotknutými právnickými osobami a obcou, v ktorej území sa má stavať a vlastníkmi susedných pozemkov. V procesnom postupe v tomto štádiu dôjde k integrácii procesov s orgánom posudzovania vplyvov na životné prostredie pri prerokovaní návrhu stavebného zámeru a jeho vplyvu na životné prostredie. Prerokovanie a pripomienkové konanie k návrhu stavebného zámeru všetkých dotknutých subjektov bude pre stavebníka zabezpečovať odborne spôsobilá osoba – projektant. Jeho úlohou bude pre stavebníka zabezpečiť celú procesnú stránku schvaľovania návrhu stavebného zámeru. Prerokovanie a pripomienkovanie návrhu stavebného zámeru bude prebiehať na úrovni projektanta, iba ak by boli stanoviská dotknutých orgánov rozporné (či už vzájomne alebo rozporné s názorom projektanta), presunie sa prerokovanie na pracovisko stavebného úradu. Ak sa rozpor nepodarí odstrániť na úrovni stavebného úradu, rozhodujúce stanovisko pri odstránení rozporu k návrhu stavebného zámeru bude mať úrad. Návrh stavebného zámeru spolu so správou z jeho prerokovania je podkladom pre rozhodnutie o stavebnom zámere. Pre vypracovanie projektu stavby bude potrebné rozhodnutie o stavebnom zámere a schválený stavebný zámer. Návrh projektu stavby bude projektant povinný prerokovať s dotknutými subjektami, z prerokovania návrhu projektu stavby je projektant povinný vypracovať správu a spolu s návrhom projektu stavby ich následne doručí stavebnému úradu na účely overenia projektu stavby. Stavebný úrad posúdi súlad textovej časti a grafickej časti projektu stavby s obsahom rozhodnutia stavebného úradu o stavebnom zámere a projekt stavby overí elektronickou overovacou doložkou. Dokončená stavby bude podliehať kolaudácii. Kolaudačným osvedčením stavby stavebný úrad osvedčí spôsobilosť stavby na projektovaný účel.

Pre jednoduché stavby v zmysle zákonnej definície bude platiť zjednodušený procesný postup s tým, že bude ukončený rozhodnutím o stavebnom zámere za predpokladu, že stavebný zámer bude vypracovaný s podrobnosťou projektu stavby. Rozhodnutie o stavebnom zámere bude zároveň overením projektu stavby.

Ohláseniu budú podliehať drobné stavby alebo drobné stavebné práce. Pôjde o jednoduchý procesný postup, kde bude musieť stavebník dodržať zastavovanie podmienky umiestnenia stavby a stavebný úrad na účely ohlásenia vydá stavebníkovi potvrdenie o ohlásení stavby. Proces bude plne elektronický.

Nový zákon o výstavbe si kladie za cieľ riešiť aj aktuálny celospoločenský problém zníženej úrovne disciplíny vo výstavbe. Doterajšia koncepcia ucelenej komplexnej právnej úpravy v oblasti územného plánovania a verejného stavebného práva sa mení na úpravu dvoch samostatných právnych predpisov.

Vo všeobecnosti účelom navrhovaného stavebného zákona je odstránenie nedostatkov terajšej úpravy, ale zároveň zachovanie a prehĺbenie osvedčených právnych inštitútov, ktoré boli vnesené do zákona jeho novelami po roku 1990 a doplnenie o právne inštitúty známe zo zahraničia.

Termín „stavebný poriadok“ sa nahrádza termínom „výstavba“ a návrh zákona je koncepčne usporiadaný podľa súčasných požiadaviek na vnútorné usporiadanie zákonov. „Stavebné povolenie“ nahradí „rozhodnutie o stavebnom zámere“. Upúšťa sa od doterajších postupov a procesov posudzovania stavebných zámerov v dvojstupňových správnych konaniach, t. j. v územnom konaní a v stavebnom konaní, kedy v mnohých prípadoch sa dotknuté orgány a účastníci konania vyjadrovali k predmetu veci duplicitne, čím sa zjednoduší a skráti schvaľovací proces stavieb.

Stavby postavené nepovolenými stavebnými prácami nebude možné po účinnosti nového zákona dodatočne povoliť. Návrh zákona zároveň precizuje postup stavebného úradu pri nepovolených stavebných prácach a ich odstraňovaní, najmä presným definovaním nepovolených stavebných prác, podmienok a postupov odstraňovania, zohľadnením účasti zhotoviteľa nepovolenej stavby na porušení zákona a pod. Zároveň sa rozširuje okruh sankcionovaných osôb v prípade porušenia zákona aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby poverené výkonom stavebného dozoru, na stavbyvedúcich), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom výstavby a osobne neriadi výstavbu.

Návrh zákona má pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, a sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na informatizáciu a na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona nemá žiadny vplyv na životné prostredie, ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Navrhované nadobudnutie účinnosti zohľadňuje legisvakačnú lehotu návrhu zákona. Účinnosť sa navrhuje 1. januára 2023 s tým, že platnosť návrhu zákona sa predpokladá po zohľadnení dĺžky štandardného legislatívneho procesu koncom roka 2021.“

Viac z oblasti pozemkového a stavebného práva sa dozviete v mojej knihe Pozemky, Stavby, Byty.


 

Skryť Zatvoriť reklamu