V klube nastupuje od útleho veku, kedy si ho skauti všimli a priviedli ho ako neplnoletého tínedžera, ba dokonca ešte ani tínedžerom nebol, ale chceli ho mať poisteného, aby jeho talent neobjavil niekto iný. Vypracoval sa v kvalitného hráča, ba aj vo veľkú hviezdu, počas kariéry mal každé prestupové okno nejednu ponuku, no zakaždým odolal vábeniu a stala sa z neho rešpektovaný hráč, v krajšom prípade klubová legenda.
Na každý zápas svojho tímu sa teší, vie, že je uznávaným, že si ho cenia a hold mu vzdávajú stále. Bežné stretnutie na ulici vyvolá v očiach fanúšikov, najmä tých menších, obrovskú radosť. O svojom klube sa vždy vyjadruje s rešpektom, pokorou a úctou, nevie si predstaviť, že by odišiel k hlavnému nenávidenému rivalovi.
Pred niekoľkými desaťročiami sme mohli vidieť nejedného, ktorý strávil celú kariéru v jednom klube. To však vyzeral futbalový svet inak, nebol tak pokazený veľkými peniazmi. Ako si potom vysvetliť, že 21-roční chlapci sa odujú, keď im v klube povedia, že ich plat nebude požadovaných 120 tisíc libier, ale iba rovných 100? Podmienky a situácia sa zmenili.
Veľa športovcov považuje svoje odvetvia, v ktorých pôsobia, ako čistú prácu. Idú tam, kde im zaplatia najviac a nepozerajú sa na to, akú má klub históriu, či nie je hráčov nastávajúci klub nezmieriteľným rivalom s jeho predošlým. Nad takými vecami sa nezamýšľajú. A že takých prípadov bolo neuveriteľne veľa, do tohto zoznamu môžeme určite zaradiť napríklad mená ako Carlos Tévez, Zlatan Ibrahimović, Luís Figo, Michael Owen a mnohí ďalší.
Tévez nemal problém v roku 2009 vymeniť Manchester United za mestského rivala City, vrcholom všetkého bol rok 2012 a zisk titulu. Tévez na oslavách v Manchestri vyvesil nad hlavu tabuľku s nápisom R.I.P. Fergie (mal na mysli Sira Alexa Fergusona). Vedenie Manchestru City sa za tento prejav ospravedlnilo, no argentínsky hriešnik necítil žiadnu potrebu na ospravedlnenie.
Zostaneme v Manchestri. Michael Owen nastupoval za Liverpool osem sezón. Siete súperov napol 158-krát v 297 vystúpeniach. Hoci okľukou cez Real Madrid a Newcastle United, predsa bez mihnutia oka podpísal kontrakt s najväčším nepriateľom Liverpoolu. Ba čo viac, Owen dostal v Manchestri United legendárne číslo sedem. Neskôr sa vyjadril, že sa cíti ako pravý Červený diabol. Myslím, že toto nie je treba nijak špeciálne komentovať.
A čo veľký Zlatan? Milovaný i nenávidený futbalista, ktorý si popularitu získal hlavne niektorými štipľavými výrokmi, tiež veľmi nevie, čo slovíčko lojalita znamená. Od pôsobenia v Ajaxe Amsterdam išiel cez Juventus, Inter Miláno, Barcelonu, potom s radosťou prestúpil k Rossoneri, mestskému rivalovi Interu. Momentálne hrá za Paris Saint Germain, no som presvedčený, že ak by mu na stole pristála ponuka z PSV Eindhoven či Realu Madrid, bez mihnutia oka by bol schopný ju prijať.
Bohužiaľ, hráčov, akých som spomenul vyššie, vo futbale pribúda čoraz viac. Nehľadia na to, koho si pohnevajú, aký názor na nich budú mať fanúšikovia po celom svete. Ide im o peniaze a tie sú pre nich najdôležitejšie. Ako si teda môžeme vysvetliť (ne)počínanie si Davida De Geu, odchovanca Atlética Madrid? De Gea mlčí už takmer dva mesiace ohľadom záujmu Realu Madrid. Ak to má v hlave zrátané, k Pusinkám neprestúpi.
Vážme si, že prípady skutočne oddaných hráčov sa nájdu. Spomeňme mená ako Francesco Totti, John Terry, Xavi Hernandéz, Steven Gerrard alebo už veteráni na dôchodku, menovite Paul Scholes, Paolo Maldini, Ryan Giggs, Javier Zanetti či Carles Puyol.
Lojálni športovci, najmä futbalisti, sa už dnes ťažko hľadajú, preto je treba oceniť, že ešte zopár takých ostalo. O niekoľko rokov možno budeme môcť do tohto zoznamu pridať Lionela Messiho alebo aj ľavého obrancu Evertonu Leightona Bainesa, ktorý každoročne odoláva ponukám lepších klubov.
Svet futbalu je skazený, za hráčov lietajú nehorázne sumy, aj za celkom priemerných. Napriek všetkému, o čom vieme, že sa pred našimi očami deje, futbal stále milujeme, berieme ho ako neoddeliteľnú súčasť života a víkendy bez Premier League, Bundesligy, La Ligy či utorky, stredy a štvrtky bez Ligy majstrov a Európskej ligy si nevieme predstaviť. Teda neviem, ako ostatní, no ja nie. Futbal beriem ako niečo, s čím budem spätý až do smrti. Hlavne láska k Manchestru United je trvalá a nič ju nemôže zničiť.
