Kto je najlepší?

To všetko sa dokonca skladá z toho, čo ovláda a z toho, čo sa ovláda samo. Napríklad našich 5 zmyslov, ktoré sa ako tak snaží každý z nás ovládať. Poniektorí sú až príliš hrdí na to, že to dokážu. Ale ten organizmus musí naviac zvládať až neúnosné množstvo látkových premien a úkonov spojených so servisom tohto bioprístroja. A musí zvládať aj pokusy o atentát na samého seba, prevažne koncom každého jedného týždňa, neprimeraným množstvom niekedy až neznámych látok. A potom je tu samozrejme ďalšia sféra a to psychická. Nekonečné množstvo tých najkrehkejších spojov, ktoré medzi sebou komunikujú a to má možno väčšina z nich aj vlastný jazyk. A toto je už aj na mňa, ako človeka priveľa. No a ako si má človek pri takých starostiach nájsť čas na život? Bože môj. Celých 24 hodín sa starať o toto monštrum a navše vymyslieť aj nejaký ten trik na to, aby sa nezrútil v čase, kedy si vlastne chceme oddýchnuť a takto aspoň na pár hodín oklamať tú psychickú časť. Trestu samozrejme neujdeme a na oplátku máme sny. Myslím, že
sa to volá spánok. No a nedajbože vo vyššom veku zvládať starať sa o zopár takýchto mechanickopsychických záležitostí, pretože za nich máme podľa zákona zodpovednosť. Samozrejme vedieť zariadiť to, aby sme sa vedeli vysporiadať s prekliatiami ľudstva v podobe nedostatku peňazí a prebytku náboženstva, terorizmus, choroby atď. Takže to, čo za život každý z nás dokážeme nemusí byť až tak veľa a nakoniec sme si aj tak všetci rovní. Nikto z nás nedokáže vynaložiť za akýchkoľvek podmienok väčšiu prácu, ako ten druhý. Rozdiel je len v nepatrnej desatinnej polohe výsledku. A to chápem ako zadné dvierka, ktoré vymyslel nie ten, čo nás stvoril, ale ten, ktorý stvoril aj stvoriteľa, aby si tento fakt vedel pred každým obhájiť.