Exekúcia na zrušenom titule

BLOGOVÝ ČLÁNOK

Exekúcia na zrušenom titule:

skoro 80 000 EUR, 1 450 dní a škoda, ktorú štát nechce vidieť

Autor: Ondrej Király

Navrhované tagy: exekúcia | spotrebiteľ | rozhodcovský rozsudok | právny štát | zodpovednosť štátu

Exekúcia na zrušenom titule: skoro 80 000 EUR, 1 450 dní a škoda, ktorú štát nechce vidieť

Tento prípad zverejňujem preto, lebo podľa môjho presvedčenia ukazuje, ako sa zo spotrebiteľa môže stať človek, ktorý roky bojuje proti exekúcii vedenej na základe zrušeného rozhodcovského rozsudku — a keď žiada nápravu, štát mu odpovie, že škoda nevznikla.

Proti mne a mojej rodine bola vedená exekúcia pod sp. zn. 7Er/473/2014, u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 137/2014. Exekúcia bola vedená na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie č. II/2014-7037.

Tento rozhodcovský rozsudok bol zrušený rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 7. 3. 2018, potvrdeným Krajským súdom v Banskej Bystrici, s právoplatnosťou dňa 2. 10. 2018. Napriek tomu exekúcia pokračovala.

Skoro 80 000 EUR na zrušenom titule

V exekúcii sa pôvodne vymáhala pohľadávka 53 942,89 EUR s príslušenstvom. V dokumentoch sa však pri výpočte trov a odmeny exekútora pracovalo so sumou 75 636,17 EUR, ktorá sa zaokrúhľovala na 75 637 EUR. Ak by povinní neuhradili pohľadávku a trovy do 14 dní, odmena exekútora mala byť podľa vyčíslenia 15 128 EUR, teda 20 % zo základu 75 636,17 EUR.

Pre bežného človeka to znamená jednoduchú vec: na základe titulu, ktorý bol zrušený, sa proti rodine pracovalo so sumou blížiacou sa 80 000 EUR, a k tomu ešte s vysokými trovami exekútora.

To nie je drobná procesná chyba. To je zásah do života rodiny.

Exekučný titul bol predložený až po 1 450 dňoch

Okresný súd Žiar nad Hronom udelil poverenie na vykonanie exekúcie dňa 2. 8. 2018. Zo spisu však vyplýva, že súd vyzval exekútora na predloženie exekučného titulu až 20. 7. 2022 a exekútor ho doručil až 22. 7. 2022.

Od poverenia exekútora do výzvy na predloženie titulu uplynulo približne 1 448 dní. Do samotného predloženia exekučného titulu uplynulo približne 1 450 dní.

Ako mohol súd roky garantovať zákonnosť exekúcie, ak si exekučný titul vyžiadal až po takmer štyroch rokoch? Poverenie nie je exekučný titul. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. A ten bol zrušený.

Súd riešil jeden deň, nie zrušený titul

Už v marci 2019 som podal námietky proti exekúcii. Upozornil som, že rozhodcovský rozsudok, na ktorom exekúcia stojí, bol zrušený.

Súd sa však nezaoberal podstatou veci. Riešil lehotu. V uznesení uviedol, že upovedomenie bolo doručené 4. 3. 2019, lehota mala uplynúť 19. 3. 2019 a námietky boli podané 20. 3. 2019. Preto ich zamietol.

Lenže základná otázka nebola, či spotrebiteľ trafil jeden procesný deň. Základná otázka bola: môže sa viesť exekúcia na základe zrušeného rozhodcovského rozsudku?

V spotrebiteľskej veci nemá súd len pasívne čakať. Má povinnosť skúmať zákonnosť exekučného titulu aj z úradnej povinnosti. Ak ide o rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľskej veci, táto povinnosť je ešte silnejšia, pretože súd má chrániť slabšiu stranu pred neprijateľnými podmienkami a nezákonným výkonom práva.

Exekúcia bola nakoniec zastavená

Exekúcia bola napokon zastavená uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 12. 8. 2022, s právoplatnosťou 24. 9. 2022. V podaniach a rozhodnutiach sa uvádza, že dôvodom bolo zrušenie exekučného titulu.

To znamená, že problém, na ktorý som upozorňoval, nebol vymyslený. Nebola to účelová obrana. Nebola to len moja nespokojnosť.

Exekučný titul bol skutočne zrušený — a exekúcia bola nakoniec zastavená. Lenže až po rokoch.

Škoda podľa ministerstva nevznikla?

Podľa konečného vyúčtovania bolo v exekúcii vymožených 28 337,73 EUR. Ministerstvo spravodlivosti SR samo v oznámení o výsledku predbežného prerokovania nároku uvádza, že som si uplatňoval škodu spočívajúcu vo vymoženom plnení, ušlom zisku vo výške 201 165 EUR a nemajetkovej ujme vo výške 30 000 EUR.

Ministerstvo však žiadosti nevyhovelo. Podľa jeho názoru nebolo preukázané kumulatívne splnenie podmienok pre vznik nároku na náhradu škody. Zároveň uviedlo, že finančné prostriedky vo výške 28 337,73 EUR boli podľa zadovážených podkladov vymožené od povinnej 1/, a preto podľa ministerstva nemožno dospieť k záveru o vzniku škody na mojom majetku v tomto rozsahu.

SKE: exekútor bol viazaný poverením. Ale kto mal predložiť titul?

Obrátil som sa aj na Slovenskú komoru exekútorov. SKE tvrdí,že exekútorovi patrí odmena.

Lenže toto podľa môjho názoru exekútor je povinný konať zákonne. Exekučný titul je základom exekúcie. Bez riadneho predloženia a preskúmania titulu sa nedá hovoriť o skutočnom súdnom preskúmaní zákonnosti.

SKE sa vo svojom stanovisku vyjadrila aj k trovám exekútora. Tvrdila, že exekútor má zákonný nárok na odmenu a že súd podľa nej nerozhodoval o už vymožených trovách, ale iba o ďalších trovách po zastavení exekúcie.

S týmto názorom sa nemôžem stotožniť. Okresný súd rozhodol, že exekútorovi náhradu trov nepriznáva, a keď sa exekútor pokúsil dosiahnuť doplnenie rozhodnutia tak, aby jeho predchádzajúce nároky zostali zachované, súd jeho návrh zamietol.

Krajský súd v Banskej Bystrici toto rozhodnutie potvrdil. Ak teda súd exekútorovi trovy nepriznal a zároveň odmietol doplniť vetu, že jeho predchádzajúce nároky ostávajú nedotknuté, potom podľa môjho názoru SKE nemôže dodatočne tvrdiť, že exekútorovi tieto trovy aj tak patria.

Práve toto považujem za problém. Keď má občan platiť, rozhodnutia orgánov verejnej moci sa voči nemu uplatňujú prísne, ale keď súd rozhodne v neprospech exekútora, zrazu sa hľadá výklad, podľa ktorého si exekútor môže peniaze ponechať aj napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu.

Preto je otázka na SKE aj na súd jednoduchá: ak mal exekútor konať zákonne a súd mal skúmať exekučný titul ex offo, ako je možné, že titul bol podľa dokumentov predložený až po 1 450 dňoch?

Trovy exekútorovi neboli priznané. Peniaze však nevrátil.

Ďalší zásadný bod: súd neskôr rozhodol, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva. V opravnom uznesení sa uvádza formulácia, že súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva, pričom nie sú dotknuté nároky za výkon exekučnej činnosti pred zastavením exekúcie.

Podľa môjho názoru však zostala nevyriešená zásadná otázka: z akého právneho dôvodu si exekútor ponechal sumu 6 499,71 EUR, keď trovy v tomto konaní neboli priznané tak, ako som to namietal.

Podal som preto trestné oznámenie aj pre podozrenie, že exekútor si ponechal peniaze, ktoré mu podľa právoplatného rozhodnutia súdu neprislúchali. V trestnom oznámení som uplatnil aj nárok na náhradu škody a uviedol som, že exekútor si ponechal peňažné prostriedky vo výške 6 499,71 EUR, ktoré mu ako trovy exekúcie právoplatne neprináležali.

Orgány činné v trestnom konaní však trestné oznámenie odmietli. Polícia v uznesení zo dňa 5. 3. 2026 rekapitulovala, že trestné oznámenie smerovalo aj proti tomu, že exekútor si mal ponechať trovy exekúcie vo výške 6 499,71 EUR, ktoré mu podľa môjho tvrdenia nepatria, no vec odmietla podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku.

Tu už nejde len o pôvodnú exekúciu. Tu ide o ďalšiu otázku: ak súd rozhodol, že exekútorovi trovy nepriznáva, aký konkrétny právny dôvod má exekútor na to, aby si tieto peniaze ponechal?

A ešte ostrejšia otázka: ak verejný činiteľ odmietne vrátiť peniaze, ktoré mu podľa môjho právneho názoru a ani podľa právoplatného uznesenia súdu nepatria, prečo OČTK odmietnu trestné oznámenie bez toho, aby túto otázku dôsledne preverili? Lebo medveď.

Vyúčtovanie som musel riešiť osobne

V tomto príbehu nejde len o paragrafy. Ide aj o to, ako sa s človekom v exekúcii zaobchádza.

Žiadal som exekútora o zaslanie výpisu a vyúčtovania. Bol som ochotný za zaslanie zaplatiť. Napriek tomu mi ho odmietol poslať.

Preto som musel pricestovať osobne z Nemecka do jeho kancelárie, aby som sa dostal k vyúčtovaniu exekúcie.

Pre niekoho detail. Pre človeka, ktorý žije pod tlakom exekúcie, dôkaz toho, ako systém funguje v praxi: ak chceš vedieť, čo sa s tvojimi peniazmi stalo, cestuj stovky kilometrov a žiadaj osobne.

Polícia: poverenie nie je exekučný titul

V sťažnosti proti uzneseniu polície som poukázal aj na zásadný problém. Podľa môjho názoru polícia nesprávne zamieňala poverenie na vykonanie exekúcie s exekučným titulom.

Poverenie nie je exekučný titul. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. A ten bol zrušený.

V sťažnosti som výslovne uviedol, že tvrdenie, podľa ktorého „platným titulom“ bolo poverenie, je vecne nesprávne a právne neudržateľné.

Ak by stačilo poverenie, potom by samotný exekučný titul stratil význam. To by poprelo logiku exekučného konania. Polícii som predložil súdne rozhodnutie,že exekútorovi peniaze neprináležia a polícia odmietla konať a rozhodla ,že exekútorovi patria. Lebo medveď.

Generálna prokuratúra, špeciálna prokuratúra a vyšetrovateľ

Podával som aj trestné oznámenie pre podozrenie z ohýbania práva. Tvrdil som, že súd sa nezaoberal rozhodujúcimi dôkazmi a že v konaní 7Er/473/2014 nebral do úvahy dôkazy predkladané v exekučnej veci.

Vyšetrovateľka NAKA vec odmietla. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry následne moju sťažnosť zamietol ako nedôvodnú. V uznesení prokurátora sa uvádza, že podľa vyšetrovateľky sa sudca riadne vysporiadal so skutočnosťami a nekonal svojvoľne.

Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR mi následne v odpovedi zo dňa 11. 3. 2024 oznámil, že moje ďalšie podanie posúdil ako žiadosť o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu, ktorý mu predchádzal.

A tu je otázka, ktorú podľa mňa orgány nechcú zodpovedať: kedy je ignorovanie zrušeného exekučného titulu ešte právnym názorom a kedy už svojvôľou?

Lebo ak je možné viesť exekúciu na základe zrušeného titulu, pracovať so sumou skoro 80 000 EUR, vymôcť peniaze, zastaviť exekúciu až po rokoch, nepriznať exekútorovi trovy a potom povedať, že nikto nenesie zodpovednosť, potom sa musíme pýtať, čo ešte znamená právny štát.

Každý orgán ukáže na iného

Tento prípad podľa mňa ukazuje nebezpečný mechanizmus.

Exekútor povie, že konal na základe poverenia. SKE povie, že exekútor bol viazaný poverením. Súd rieši lehoty. Ministerstvo povie, že nemôže zasahovať do rozhodovacej činnosti súdov. Polícia odmietne trestné oznámenie. Prokuratúra nevidí dôvod konať. A občan zostane sám.

Ministerstvo spravodlivosti vo svojom stanovisku uviedlo, že Exekučný poriadok ukladá exekútorovi povinnosť vykonať exekúciu, na ktorú mu bolo udelené poverenie, pričom o zastavení alebo odklade môže rozhodnúť len príslušný exekučný súd. Zároveň uviedlo, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup exekútora.

Lenže toto podľa mňa nerieši jadro veci: kto zodpovedá za to, že exekúcia na zrušenom titule pokračovala až do roku 2022?

Následky pre rodinu

Táto exekúcia nebola len číslo v spise. Zasiahla do života rodiny. Zasiahla do podnikania, príjmov, zdravia, stability a detí.

Deti nemajú trpieť tým, že dospelí v talároch, úradoch a exekútorských kanceláriách roky nevyriešia základnú otázku: či vôbec existuje zákonný titul na exekúciu.

Najhoršie nie sú len sumy. Najhoršie je, keď rodina roky žije v neistote a človek stále nedostane jednoduchú odpoveď: kto nesie zodpovednosť za exekúciu vedenú na základe zrušeného titulu?

Otázky pre verejnosť

Tento článok píšem preto, aby si verejnosť položila dve základné otázky.

Záver

Ja tvrdím, že škoda vznikla.

Tvrdím, že nejde len o môj osobný spor. Ide o otázku, či na Slovensku existuje skutočná ochrana spotrebiteľa, alebo iba formálne odkazy na lehoty, poverenia, kompetencie a nezávislosť súdov.

Nezávislosť súdu nesmie znamenať nezodpovednosť. Poverenie exekútora nesmie nahradiť exekučný titul. Dohľadová komora nesmie zakryť základnú otázku zákonnosti. Prokuratúra a polícia nesmú nahrádzať skutkové preverenie frázou, že ide o právny názor.

A právny štát nesmie občanovi odpovedať, že škoda nevznikla, keď mu boli na základe zrušeného titulu vymožené peniaze, rozvrátená životná stabilita a roky života strávené bojom o elementárnu spravodlivosť.