Viete, som chlapec z dediny a tam je život sem-tam spojený s takými radosťami, ako je sušenie sena, kosenie trávy alebo chystanie dreva. Nie som nejaký super kosec alebo super drevorubač, ale postupne si tieto práce začínam vychutnávať. Je to do určitej miery spojené aj s partiou, ktorá mi pri tom pomáha. Je to môj krsný, toho času drevorubač profesionál. Síce toho veľa nenahovorí, ale je neodeliteľnou súčasťou partie. Potom je to jeho otec (môj krsný otec). Je to pracovitý chlapík. Čo chytí do ruky, to urobí, nebojí sa roboty. A keď je po robote, rád si dá nejaký ten pohárik a pri ňom sa rád porozpráva. No a ďalším dôležitým členom partie je môj starý otec. Má už dačo vyše sedemdesiat. Je pracovitý, no nevládze už toľko, ale pracuje ako drak. A jeho úloha je plánovacia a podpichovacia. On môže povedať, čo chce a všetci to musia akceptovať a aj robiť (nie vždy to, ale aj urobia). Vždy keď nachystáme drevo alebo pokosíme, ideme si sadnúť do našej dedinskej krčmičky. Nebudem Vám popisovať, čo pijeme a koľko, lebo je to teraz nepodstatné. Pri stole sa chlapom vždy rozviaže jyzyk. Možno je to potrebou vyrozprávať sa po robote, kedy sa väčšinou mlčí. Možno je to potrebou byť počúvaný, alebo je to možno kvapkami alkoholu, ale to je vlastne jedno. Preberá sa všetko, okrem politiky. A ja si viem vtedy veľmi oddýchnúť. Počúvam môjho starkého a krsného otca, ako sa vracajú späť a ja sa vraciam s nimi. Radi spomínajú na staré časy. Hovoria o nich aké boli ťažké, ako sa nadreli na poli, ako chodili na koňoch a voloch tam a onam..... Vtedy sa na chvíľu cítim ako v rozprávke a som vďačný, že aj ja sa takto môžem vrátiť do minulosti. Mám rád minulosť, možno to raz dám všetko na papier a napišem nejakú knihu, možno. Dovtedy si, dúfam, pojdem ešte parkrát sadnúť s krsným otcom a starým otcom, dúfam, že ešte pôjdem parkrát chystať drevo, kosiť lúku a hrabať seno. Dúfam, že mi Boh takéto moje radosti dopraje.... A ešte jedna vec.
Ponáhľajme sa, pracujme, robme biznis... . Ale nezabúdajme ani na tých starcov a starenky, vďaka ktorým sme tu. Vďaka ktorým máme to, čo máme a vďaka ktorým si môžeme hlavne zaspomínať....
