Mal som život ako rozprávka. Potom prišiel akýsi zlom. Prestal som podporovať moju manželku v tom, o čom som bol presvedčený, že ju to v budúcnosti raní. Nechal som ju v tom sám a asi sa mi to aj vypomstilo. Teraz viem, že som urobil chybu. Budem s ňou, aj keby som mal prekonať ten najväčší odpor v sebe. Včera som si to dokázal, lebo som bol na kúpalisku a toto bolo prekročenie takej hranice, ktorú som z vlastnej ješitnosti prekročit nechcel. Budem stáť pri manželke, aj keď to bude za cenu mojich osobných odopretí a premáhaní.
Viete, páči sa mi jednoduchosť. Šťastie človeka a skromnosť, no ale aj napredovanie a rozvoj. Dostal som signál od Boha a on mi dal do ruky prekrásnu vec. Dal mi do ruky možnosť konať božie zázraky, nie pre iných, ale pre seba. Dal mi moc Boha samého a stačilo mi len ho pochopiť. Nemyslite si, že konám zázraky. Nie, mám len takú moc ako každý človek, ktorý to pochopil.
Nechcem písať ako to bolo. Len poviem, že som skoro prišiel o rodinu. O tú rodinu, s ktorou tie vyššie spomínané zázraky konať budem.
Ale neprišiel som, za čo patrí vďaka Bohu (viete, predstavujem si ho ako Morgena Freemana vo filme Bruce všemohúci). Vďaka patrí tiež mojej mamine, ktorá ma porodila, mamine, ktorá ma prijala za zaťa a tiež vďaka všetkým mojim blízkym, starým rodičom, švagrinej, kolegyni a .... . Vďaka im teda za všetko.
Bojoval som ako som vedel a teraz viem, že to stálo za to. Mám silu konať božie zázraky. Viete, ľudia v kostoloch čakajú, že Boh príde, objaví sa nejaká žiara a urobí zázrak. Ale ja viem, že Boh je každý deň tu, medzi nami. Chodí pomedzi nás a čaká, kedy ho uvidíme. A ja som ho uvidel a on mi povedal: "Vychutnaj si moje zázraky a urob si, aký len chceš.
Možno si myslíte, že mám halucinácie, ale nie, nemám. Viete neprišiel som o rodinu. Budem s mojou malou dcérkou a ak mi Boh dá, budeme ju s manželkou každé ráno nosiť do škôlky, každé ráno ju preobliekať a v kútiku niekde trpieť, kým sa vyplače, že sme odišli do práce. Potom budem celý deň makať a nemyslieť na to, ako túžim byť s dcérou a manželkou a po práci sa opäť tešiť, ako si malú zoberieme domov alebo na zmrzlinu. Sám si budem robiť takéto božie zázraky a budem si žiť božský život.
No viem, že budem vždy myslieť aj na Boha a na jeho silu mi to všetko pokaziť. Ale ja verím a verím, že mi to všetko dopraje... Ďakujem Ti Bože.
