„Žena nech prijíma poučenie v tichosti so všetkou podriadenosťou. Týmto biblickým textom (1Tim 2,11) dodnes mnohí veriaci muži ospravedlňujú svoju snahu udržať si dominantné postavenie vo vzťahu k ženám. Áno, žiaľ často aj za cenu použitia násilia, ktoré zľahčujú a relativizujú.
Niekde tu treba hľadať korene hlúpych vtipov, ktoré na politických mítingoch Smeru pri príležitosti MDŽ rozpráva premiér Fico a jeho prisluhovači.
Medzinárodný deň žien však nie je o karafiátoch a čudesnom ospravedlňovaní mužskej dominancie. Tento deň je pripomienkou toho, že právo rozhodovať o politických záležitostiach patrí ženám celkom tak ako mužom. A zároveň je naliehavou výzvou, že proti pretrvávajúcej predstave o podriadenosti žien musíme ako spoločnosť účinne bojovať.
Pohľad na dejiny kresťanstva, ktoré výrazne ovplyvnilo kultúrne a politické vzorce v Európe ukazuje, že ide o dejiny zápasu dvoch pohľadov na postavenie žien v spoločnosti. Na jednej strane je to pohľad prisudzujúci ženám postavenie podriadenej bytosti. Na strane druhej pohľad, ktorý ženám vytvára a vybojúva rovnoprávne postavenie.
Kým v ranom stredoveku bola teológia doménou mužov a radikálne kontra-kultúrne postoje ranej kresťanskej cirkvi v prospech rovnoprávnosti žien boli zatlačené do úzadia, vždy existovali priekopníčky, ktoré vo svojej práci odkazovali na ideál rovnosti muža a ženy. Novoveká teológia už pozná množstvo žien a aj mužov, ktorí vo svojom výskume používajú feministické prístupy a transformujú teológiu a jej pohľad na otázky rodu.
Muži, ktorí chcú dnešný deň zápasu za práva žien zastrieť akýmsi romantickým závojom falošného ospravedlňovania svojho prirodzeného, či dokonca náboženského nároku na nadradenosť teda tento sviatok určite nectia. Lepšie by urobili, keby sa zamysleli nad tým, ako mnoho ešte musíme urobiť, aby rovnosť žien a mužov nebola len ideálom ale realitou.
