Čo urobil, aby ľudia napojení na jeho stranu prestali pristupovať k verejným zdrojom ako ku svojej politickej koristi? Nič. Celý ten čas od ich smrti nemyslí na iné, len ako pred spravodlivosťou ochrániť svojich kumpánov. A keď už sa inak nedá a súdy ich odsúdia, tak zariadiť, aby ich tresty boli len symbolické.
Čo urobil, aby sa novinári, ktorí idú s kožou na trh a rozpletajú zložité korupčné schémy, cítili bezpečnejšie a nemuseli za svoju odvahu platiť vlastným životom? Nič. Celý ten čas nemyslí na iné, len ako novinárov a novinárky zastrašiť, zosmiešniť a ponížiť, aby sa nepýtali nepríjemné otázky a neodhaľovali pravdu o tom, že tzv. slovenská sociálna demokracia je len zásterka zakrývajúca prehnitý papalášizmus jeho akcionárov.
Čo urobil, aby všetci tí, ktorí na jar 2018 volali po slušnom, lepšom, spravodlivejšom a modernejšom Slovensku, naozaj pocítili, že Slovensko je krajinou, v ktorej chcú žiť? Nič. Iba sa zľakol a odstúpil. A celý ten čas myslel len na seba a ľuďmi túžiacimi po slobodnej a demokratickej krajine pohŕda a vysmieva sa im.
Na čo myslím ja? Kladiem si otázku, či ozaj bola obeť Jána a Martiny zbytočná? Či si ozaj necháme ukradnúť našu budúcnosť ľuďmi, ktorí sa nevedia oslobodiť od jarma totalitnej a autoritárskej minulosti? Či ozaj nemáme na viac a navždy zostaneme v kliatbe hrubosti, vulgárnosti a primitívnej nenávisti?
Vari sme sa už nadobro vzdali ideálu slušnosti, ktorá nekončí pri oblekoch a kravatách a ide do hĺbky srdca a vie, že meradlom slušnosti sú spravodlivosť a láska?
Vari sme sa už nadobro vzdali ideálu pracovitosti, ktorá nekončí pri vlastnom vrecku a pozná hodnotu delenia sa a dobročinnosti?
Vari sme sa už nadobro vzdali ideálu rovnoprávnosti, ktorá nekončí na hraniciach nášho pozemku, našej obce, či našej krajiny a má odvahu postaviť sa za práva cudzinca, geja, lesby, dieťaťa, či kohokoľvek, kým väčšina pohŕda?
Verím, že nie.
Verím, že odkaz Jána a Martiny nám stále dáva nádej.
