<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Ondrej Vlček</title>
    <link>https://blog.sme.sk/ondrejvlcek</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>leisure time</title>
      <description>Junovy podvecer sme sedeli pri Mare, odraz slnka mi hnusne drazdil oci. Popijali sme vinko, asi daku Hradnu Pani a jedli nejake lacne cipsy. Nebolo to najvacsie pohodlie a Hradna Pani je hnus. Tak mi len napadlo sa cosi spytat. A tak som sa spytal ...Myslis si, ze existuje pravda, jednotna pravda, alebo nejaky jednotny hodnotovy system, ktory je nezavisly od konceptu jednolivca?</description>
      <guid isPermaLink="false">d17c3d23-f7ae-4d61-bd6d-16c10078c4b6</guid>
      <pubDate>Sat, 20 Oct 2012 19:31:55 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/ondrejvlcek/kultura/leisure-time</link>
    </item>
    <item>
      <title>Konzum</title>
      <description>Pri pobehovaní po Slovensku zakúšam skutočnú krízu a kolaps záujmu o kultúru a kultivovanosť. Niekedy sa pýtam a zrejme aj iní sa pýtajú, či je potrebné vôbec vytvárať  kritiku a reflexiu o duchovnom stave istej spoločnosti. Vždy sa to za potrebné považovalo, v časoch útlaku ešte viac. Avšak potreba stávania sa optimálnym členom spoločnosti s kvalitným zárobkom a solídnym spoločenským postavením redukuje priestor pre sebakultiváciu. Pokúšam sa naplno si uvedomiť, že konzum, inak označený ako diktát absencie hodnoty slova, pojmu, znaku či sústredeného vnímania okolia ... redukuje ľudskú osobnosť.</description>
      <guid isPermaLink="false">576f4397-0247-46a6-ab91-b0f30dce8d65</guid>
      <pubDate>Thu, 18 Aug 2011 08:47:41 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/ondrejvlcek/nezaradene/konzum</link>
    </item>
    <item>
      <title>Je nám všetko jedno ?</title>
      <description>Dnes, cestou k doktorke som stretol dvoch postarších mužov. Pršalo, ale to im vôbec neprekážalo v tom, aby na rohu ulice pod starou lipou viedli debatu. Neviem o čom sa rozprávali, ale cestou okolo som začul slová : „ ...demokracia ti dáva tú výhodu, že môžeš všetko povedať, ale je tu nevýhoda, že tým aj tak nič nezmeníš ...". Z okna čakárne som ich pozoroval ešte dlho, pršalo, oni sa rozprávali a ja som rozmýšľal o čom. Domov ma trhol bývalý učiteľ zo strednej, náhodné stretnutie, a povedal, že dnes sa rozpráva iba o mäkkosti a je to tak, chýba nám trošku tvrdých výčitiek a zodpovednosti.</description>
      <guid isPermaLink="false">c5201ac0-9730-466e-989b-7c5090471fb7</guid>
      <pubDate>Thu, 17 Mar 2011 12:30:54 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/ondrejvlcek/nezaradene/je-nam-vsetko-jedno</link>
    </item>
    <item>
      <title>Boh je. A čo?</title>
      <description>...Veríme samozrejme, že si niečo, nad čo sa nedá nič väčšieho myslieť. Alebo nie je nič takého, keď si blázon hovorí vo svojom srdci, že Boha niet. Ale je isté, že i tento blázon, keď počuje, ako hovorím: „niečo, nad čo už nič vyššie nie je možné myslieť", nahliada to, čo počuje. A čo nahliada, to je v jeho nahliadnutí, i keď snáď nenahliada, že to je. Je totižto niečo iné, keď je vec v nahliadaní a niečo iné, nahliadať, že vec je.  ... Nie je však možné, aby to, nad čo nie je možné nič iné myslieť, bolo iba v nahliadnutí. Ak je to len v nahliadnutí, je tu možnosť myslieť, že je tu aj vec sama, čo je viac. ... Existuje teda bez všetkej pochybnosti niečo, nad čo nič väčšieho nemôžeme myslieť, a to tak v nahliadaní ako aj vec sama. (Sv. Anzelm, Proslogion)</description>
      <guid isPermaLink="false">ee7eb960-6ede-4cef-a1a8-45fce939fc80</guid>
      <pubDate>Wed, 09 Mar 2011 15:25:52 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/ondrejvlcek/nezaradene/boh-je-a-co</link>
    </item>
    <item>
      <title>málo o pravde</title>
      <description>Používanie slova pravda je na dennom poriadku.  Pocit pravdivosti je nevyhnutný pre naše vnímanie sveta, ešte aj skeptik, ktorý hovorí, že nič nie je poznateľné, musí uznať existenciu jedinej pravdy a síce nepoznateľnosti. Odpovedať na otázku: „ Čo je to pravda?", je však omnoho náročnejšie. Aj keby sme ju označili ako „kategóriu, ktorá hovorí o adekvátnosti poznania" (1), nepostihneme jej podstatu. Teórie pravdy by sme mohli rozdeliť na dve základné skupiny, korespondenčné a koherntné. Chcel by som trochu priblížiť korešpondenčnú teóriu a poukázať na jej slabé miesta.</description>
      <guid isPermaLink="false">89fe09f6-8280-4c3e-b94e-4d18fc3178e6</guid>
      <pubDate>Fri, 04 Mar 2011 11:55:20 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/ondrejvlcek/nezaradene/malo-o-pravde</link>
    </item>
    <item>
      <title>... nazýval sa všeobecným ...</title>
      <description>Sadza sa s vodou vpíjala do škridiel. Silný odtieň farby pri plechovom komíne s kohútom pripomínal rozplývanie smútku v čase a v tomto človeku jasné spomienky. Boli časy, keď vravieval, že viera je ľahká a nutná vec a sám tomu nechápal. Rozpredával sa duch, takmer zadarmo, bez nákupcu, všetci sa len chceli dotknúť a chodili sa tam pozerať ako na výstavu. Nemeniť život, len prijímať. Práve vtedy, keď mal 1500 čiaročiek za sprítomnenia Obety, zavolal mu bývalý kamarát, či nejde pozorovať labute. Nemohol, pokazil by si sociálny status a to je neprípustné. ... Praskol ľad a vzhľadom na neprítomnosť sa jeho priateľ pridal k labutiam. Nemal mu kto pomôcť.</description>
      <guid isPermaLink="false">35c370a9-0421-4604-a42c-c06225038f1c</guid>
      <pubDate>Thu, 24 Feb 2011 07:22:50 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/ondrejvlcek/nezaradene/nazyval-sa-vseobecnym</link>
    </item>
    <item>
      <title>v parku</title>
      <description>Akurát som sa vracal z bouldrovania. Bolo asi pätnásť pod nulou a bol som celkom spokojný. Bola príjemná hmla a s kamarátmi sme si po našom výkone dali jedno, dva pivká pokecali sme a teraz kráčam cez mestský park. Väčšina ľudí sa tadiaľto bojí chodiť, pretože sa tu potulujú bezdomovci  a teda niekto to nepovažuje za bezpečné. Na stromoch bola námraza a človek by čakal, že tam bude úplné ticho. Uprostred už roky rastie starý strom, asi lipa. Nečakal by som to, ale spoza nej bolo počuť jemné vzlykanie. Najskôr mi bolo nepríjemné sa priblížiť, ale snáď niekto potreboval pomoc.</description>
      <guid isPermaLink="false">41c77941-b17c-421d-be08-8365bf4c34b0</guid>
      <pubDate>Wed, 02 Feb 2011 07:56:34 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/ondrejvlcek/proza/v-parku</link>
    </item>
    <item>
      <title>Jazyk a my</title>
      <description>Predstavme si dvoch ľudí. Človek A len pasívne prijíma informácie a ani si neuvedomuje, že medzi slovom a pojmom je rozdiel. Človek B postúpil ďalej, vie, že slovo je vonkajším prejavom pojmu a niekedy takýto človek správnym spojením pojmov vytvorí ideu niečoho nového, tak sa vlastne rodia vynálezy, umelecké diela a iné. Je to vzlet duše, človek sa povznesie nad to čo vníma a nahliadne hlbšie k podstate a jej možnostiam. Má to ale dva háčiky, poznanie po horizontálnom smere nesmie ísť na úkor poznania po vertikále a chce to trochu obety.</description>
      <guid isPermaLink="false">d02d2c7a-b6d9-4e67-af4f-b5c9047b4d49</guid>
      <pubDate>Mon, 31 Jan 2011 17:01:59 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/ondrejvlcek/spolocnost/jazyk-a-my</link>
    </item>
    <item>
      <title>Prejsť cez Rubikon</title>
      <description>Človek ako ja, niekedy skrátka potrebuje poriadne dostať po ústach. Vnímam to, ako celkom jednoduchý kolobeh, niečo si myslím, potom to konfrontujem a zistím, že som spravil nespočetne veľa chýb, ktoré však boli takmer nevyhnutné pre to, aby som sa snáď posunul  ďalej. Zaujímavým prípadom je napríklad navštevovanie evanjelickej školy hrdým, v gréčtine všeobecným kresťanom, povinná účasť na Službách Božích a iné, v takej situácií úplne normálne veci.</description>
      <guid isPermaLink="false">9346b6e6-3bcb-4740-a778-ae6071a98134</guid>
      <pubDate>Sat, 29 Jan 2011 10:31:23 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/ondrejvlcek/nezaradene/prejst-cez-rubikon</link>
    </item>
    <item>
      <title>popoludnie s Nikolajom</title>
      <description>„Človek prešiel Hamletom a Faustom, Nietzschem a Dostojevským, humanizmom, romantizmom a revolucionizmom, novovekou filozofiou a vedou a nič z toho sa nedá vymazať." (1) Všetky predošlé idey, sa do človeka nahrnuli, zmenili ho a dali mu možnosť väčšej slobody. Slobody od čisto osobného chápania pojmov  a možnosť pochopenia ich všeobecnej platnosti. Avšak na prelome storočí človek odmietol túto ponuku. Kubisti postrehli, že už máme v sebe toľko pohľadov, že človek je už zväčša komponovaný zvonky, presne tak, ako to robil Picasso. Človek radšej prijal nutnosť a strach, pochopil, že už nemá nádej na slobodou tak si vytvoril vlastnú interpretáciu pojmu sloboda, ktorá je vlastne glorifikáciou egocentrizmu.</description>
      <guid isPermaLink="false">c57c328e-ed2e-437a-9454-009afe8d736e</guid>
      <pubDate>Thu, 27 Jan 2011 15:23:04 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/ondrejvlcek/nezaradene/popoludnie-s-nikolajom</link>
    </item>
    <item>
      <title>90 rokov jednej knihy</title>
      <description>Dejepis býva niekedy definovaný aj ako veda, vďaka ktorej sa môžeme poučiť o chybách minulosti a v budúcnosti sa im vyhnúť. Táto definícia sa mi zdá celkom rozumná i keď neúplná, ale predsa len má niečo do seba. Nedávno sa aj mne stalo, že som trošku pouvažoval o dnešku v spektre blízkej minulosti.</description>
      <guid isPermaLink="false">016713bb-187d-43dc-9025-4169cd4c0fe0</guid>
      <pubDate>Mon, 24 Jan 2011 19:23:55 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/ondrejvlcek/spolocnost/90-rokov-jednej-knihy</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
