Vládny šek na 700 mld. USD pre Wall Street je neamerický

Zatiaľ čo americké burzové indexy naďalej klesajú, americkí politici sa už tri dni dohadujú, za akých podmienok obdaria nezodpovedné finančné giganty. Bezprecedentný vládny šek na 700 mld. USD je tŕňom nielen v oku konzervatívcov, ale aj fiškálne štedrejších demokratov. Predstavte si, že by premiér Fico každému slovákovi v tejto chvíli zobral takmer 50 tis. Sk (prepočet plánovanej americkej vládnej injekcie na jedného obyvateľa) a spolu s Počiatkom by daroval štvrť bilióna korún riaditeľom najväčších bánk. Myslím, že aj jeho najľavicovejší nekritickí priaznivci by sa asi pýtali, čo to má znamenať. Busha sa to nahnevane pýta 55 percent Američanov a mnohí právom tvrdia, že tento postup je jednoducho neamerický.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)
Obrázok blogu

Najprv to bola pomoc, teraz je to záchrana
Politici najprv hovorili o pomoci, čo bola v prípade gigantu AIG tak trocha aj pravda. Americká vláda poskytla AIG pred týždňom bez súhlasu Kongresu 85 miliárd USD na preklenutie problémov s likviditou, čím sa americkí občania nielenže stali majiteľmi 80 percent akcií AIG, ale aj vlastníkmi loga na dresoch Manchester United. Hneď o dva dni na to sa však do krízového stavu dostalo niekoľko ďalších úverovo štedrých bánk a investori boli napokon radi, že bol piatok, pretože im bolo jasné, že aspoň dva dni (víkend) hodnota ich akcií nebude dramaticky klesať. Prezident Bush prišiel s návrhom pomôcť Wall Street. "Pomoc" v hodnote 700 miliárd mu však nedokázali stráviť ani jeho vlastní voliči, takže z pomoci sa stala politicky predajnejšia "záchrana". Prezident Bush musel o nej včera dokonca presviedčať Američanov v hlavnom vysielacom čase, pretože daňoví poplatníci zahlcovali kancelárie svojich kongresmanov a senátorov protestnými vyhláseniami proti pomoci/záchrane predátorsky podnikajúcich bánk.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Veľký plán je dobrý plán
Konzervatívna politika v podaní súčasného amerického prezidenta je v záujme jej rýchlej predajnosti zredukovaná na jednoduché kroky. Preto sa nemožno čudovať, keď prezident v úsilí presvedčiť typického republikánskeho voliča uvedie: „Je to plán dosť veľký na to, aby si vyriešil takýto vážny problém." Nezodpovedanou otázkou však zostáva, či je tento veľký plán dosť veľký na to, aby naozaj odstránil pôvod ekonomickej krízy a nestal sa len predraženým liečením jej zjavných symptómov.

Popretie politických princípov ospravedlňuje veľmi nebezpečná kríza
Spojené štáty americké a najmä ich ekonomickí konzervatívci, niekedy až posadnutí odporom k vládnej regulácii a redistribúcii individuálneho bohatstva, sú zrazu pripravení vzdať sa ideálov o lacnej a malej vláde a zachrániť súkromných investorov bánk, ktoré vedome ryžovali na rizikovom biznise. Ich nezodpovedné podnikanie dnes podľa vlády vážne ohrozuje úspory mnohých Američanov, ako aj základy americkej ekonomiky. Komunikácia obhajcov plánu sa zúžila iba na líčenie katastrofálnych plánov a stavu najvyššieho ohrozenia. Aj do Iraku však táto istá vláda poslala amerických vojakov preto, lebo tam videla niečo, čo tam nakoniec nebolo (zbrane hromadného ničenia). A (aj ekonomické) dôsledky tohto rozhodnutia znášajú americkí daňoví poplatníci dodnes. Preto sa nemožno diviť, keď vláde nechcú uveriť, že situácia je naozaj až tak vážna, a keď spochybňujú schopnosť vlády rozumne využiť ich v prepočte 50 tis. Sk, hlavne keď 15 percent z nich má problémy splácať vlastnú hypotéku.

SkryťVypnúť reklamu

Politický postoj a populizmus
Tento rok čakajú USA voľby, a to nielen prezidentské, ale aj senátorské, o čom sa hovorí málo. 35 členov hornej komory teda nielenže rieši historickú ekonomickú krízu, ale aj vlastnú politickú budúcnosť. Vo štvrtok sa k nim pridajú aj dvaja najznámejší senátori, ktorých stávky sú v tomto roku o mnoho úrovní vyššie - John McCain a Barack Obama. Pre prvého z nich by za normálnych okolostí išlo o ideologicky neprijateľný zákon. Druhý sa v znamení zlej predtuchy usiluje radšej iba definovať zásady, bez ktorých by banky „štátnu dotáciu" nemali dostať. Populizmus však počuť v rôznych alternatívach z úst predstaviteľov oboch politických táborov a riešenie historickej ekonomickej krízy je 40 dní pred voľbami v rukách politikov súťažiacich o hlasy nespokojných voličov.

SkryťVypnúť reklamu

Amerika dnes rozhoduje o neamerickom riešení - obrovskej štátnej dotácii za nezodpovedné podnikanie. Jej neposkytnutie nie je riešením, ale jej poskytnutie sa môže ukázať ako riešenie neefektívne. Jej poskytnutie investičným bankám oprávnene nasrdí stragnujúce sektory ako automobilový priemysel, reálne stavebníctvo, či veľmi podobne ohrozené spoločnosti s kreditnými kartami. Zároveň však možno zachráni úspory budúcich dôchodcov a dočasne pomôže sklamaným investorom. Poskytnutím federálneho šeku na (dnes odhadovaných) 700 miliárd však americká vláda poprie hlavný princíp doterajšieho úspechu amerického sna: krach jedného biznisu je vždy začiatkom lepšieho biznisu.

SkryťVypnúť reklamu

Hypotekárna kríza perom neekonóma
Novým termínom svetového ekonomického slovníka sa v roku 2007 stalo slovné spojenie hypotekárna kríza. Nezdravý vývoj v sektore nastal po spľasnutí bubliny internetových investícií na začiatku tohto tisícročia, keď analytici predpovedali USA vážnu recesiu. Federálna banka znížila úroky, čo viedlo americké banky k tomu, aby klientom vnucovali pôžičky, ktoré buď nepotrebovali (kreditné karty) alebo im na základe vykázaných príjmov nenáležali (tzv. subprime hypotéky). Zrazu bolo veľmi ľahké kúpiť dom a veľmi výhodné bolo do stavebníctva investovať, pretože každý chcel a mohol kúpiť dom. Prešli však tri roky a prví nesolventní dlžníci začali mať problémy so splátkami a prvé stavebné firmy si všimli, že trh prestal rásť. V ponuke bolo príliš veľa nových a bankami vyvlastnených domov a málo kupujúcich, takže ceny nehnuteľností opadli. Stavebné firmy prestali stavať, v sektore sa znížila zamestnanosť a investori si všimli, že hypotekárne investície nie sú až také výnosné, a preto svoje akcie a hypotekárne záložné listy predávali. Keď približne pred rokom v septembri stála jedna akcia hypotekárneho giganta Freddie Mac okolo 60 dolárov, v novembri 2007 to bolo už len 25 dolárov, a v tomto týždni sa považovalo za úspech, keď sa cena zdvihla z 25 centov na 1 dolár. Keď sa čosi podobné začalo diať aj s bankami, hypotekárna kríza sa transformovala na krízu finančnú.

Marika Ondruchova

Marika Ondruchova

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

50 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu