Keď vás v Japonsku pozvú na čakai, znamená to, že vás pozvali na obradné podávanie zeleného čaju - usuča / práškový zelený čaj zaliaty troškou horúcej vody, vyšľahaný bambusovou metličkou do peny , podávaný v čajových miskách/ s koláčikom a zdvorilostnou konverzáciou - to je spoločenské vnímanie. Ale vy už odteraz budete vedieť, že pozvanie na čakai je vašou očistou.
Čajové domčeky sú umiestnené zväčša v samostatných častiach japonských záhrad so zvláštnym vstupom - bránou. Táto časť záhrady - rodži /orosená cesta/ pozostáva z húštiny stromov, kríkov a machu. Cesta k čajovému domčeku je z udupanej hliny vykladaná kameňmi - tobiiši /lietajúce kamene/. Bránu, cestu aj okolitú zeleň pred vstupom hostí pokropia vodou, aby pozvaní hostia nadobudli dojem prvotnej očisty a oddelenia od vonkajšieho sveta.
Prvý pohľad na čajový domček obklopený zelenou húštinou je, akoby sa zastavil čas. A čajový čas je naozaj iný, ako čas okolitého sveta. Pomalý, sladký, voňavý a čistý. Práve preto sa pred vstupom do neho treba očistiť pri studničke, ako pred vstupom do chrámu.
Čistota a jednoduchosť interiéru s minimálnymi doplnkami, napoly pootvorené dvere, rôzne úrovne nízkych stropov a na podlahe tatami /ryžové rohože/, to všetko má navodiť pocit skromnosti a očisty. Čajová miestnosť sa volá - sukija - miesto prázdnoty, v ktorom máte nadobudnúť pocit nepotrebnosti vecí a pocit nezaťaženej mysle. Je vždy štvorcová a symbolizuje 4 ročné obdobia, 4 smery vetra a 4 cnosti čaju - harmóniu, čistotu, kľud a úctu.
Pred samotným podavaním čaju je každý hosť ponúknutý malým sladkým ryžovým koláčikom plneným mletou fazuľou. Je mäkučký a jeho chuť zostane ešte dlho po jeho zjedení v ústach, aby zjemnila chuť horkého zeleného čaju. Paličky z kríka kuramodži, ktorými sa naberá sladká dobrota, sú iba nahrubo vystrúhané a táto hrubosť v kontraste s jemnosťou koláčikov má symbolizovať prírodu a privádzať hosťa bližšie k zemi.
Sledovať správanie japonskej ženy počas čajového obradu, to je ako pozerať sa na let motýľa.
Japonky sú na čajovú slávnosť pripravené. Majú so sebou vlastné obrúsky a malý nožíček v špeciálnom puzdre šikovne ukryté v kimone. Koláčik si nakrájajú na malé kúsočky a tie si nechávajú pomaly rozpúšťať v ústach. Počas tejto sladkej cesty je spoločnosť potichu a pripravuje si telo aj myseľ na prijatie čaju.
Kým hostia meditujú pri sladkých koláčikoch, domáca pani sa obradne venuje príprave čaju. V rohu miestnosti je na tento účel vyhradený malý výklenok s keramickým ohniskom, kovovým čajníkom, naberačkou na vodu, nádobou s práškovým zeleným čajom, bambusovou metličkou a miskami na čaj pre hostí.
Prvú misku čaju podáva hostiteľka jednej z dám, ktorú si spomedzi seba dámy vyberú a tá udržuje formálnu konverzáciu. Väčšinou neosobnú - o výbornej chuti čaju, o jeho vôni a kráse misiek, z ktorých čaj pijú.
Samotné pitie čaju je tiež obrad...misku vezmete do pravej ruky tak, aby vzor na miske bol viditeľný dámami, pootočíte misku doľava, trikrát si pomaličky usrknete a zase pootočíte misku doprava. V nádobe v strede miestnosti bol žeravý uhlík a vonné tyčinky, ktoré počas obradu pripomínali chrámovú atmosféru a pekne voňali.
Po dopití čaju si dámy prezerali svoje misky a nešetrili chválou nad ich krásou. Každá miska bola ručne vyrobená s iným vzorom a trošku nepravidelným tvarom, čo rozpútalo živú debatu.
Keď misky zozbierali, dámy sa išli pokloniť a poďakovať domácej panej za pozvanie na čakai - príjemne prežité chvíľe akoby v inom čase a priestore.
V pokračovaní výklenku na prípravu čaju bol ešte jeden výklenok - tokonoma. Nenápadne som pokukovala, čo sa tam ukrýva. Bola tam váza s kvetmi, ktoré nemajú byť naaranžované, ale iba vložené tak, ako ich v záhrade pani domu utrhne a na stene visel zvitok s kaligrafiou. Nedozvedela som sa jej význam, ale podľa toho, ako japonské dámy pred týmto svitkom postupne meditovali som usúdila, že je tam niečo filozofické a určite zen.
Postupne sa maličká miestnosť čajového domčeka vyprázdňovala, dámy potichu odchádzali a domček sa pohrúžil do ticha.
V záhrade som ešte stretla pár prechádzajúcich sa alebo ruže obdivujúcich dám.
Na konci záhrady kvitla táto nádherná šípová ruža. Podobnú mala v záhrade moja maminka a ja som mala pocit, akoby v tej chvíli bola so mnou.
Túto malú čajovú slávnosť venujem pamiatke na moju maminku.
