<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Orient</title>
    <link>https://blog.sme.sk/orient</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Suši sa môže jesť rukou</title>
      <description>alebo – čo mi najviac chýba z japonskej kuchyne... Už dlhšie som nebol v Japonsku a začínam mať absťák. Samozrejme, jedna z vecí, ktoré mi chýbajú najviac, je tamojšie stravovanie. Japonsko je totiž gastronomický raj a jeho širokú škálu nenahradí podľa mňa ani taký Londýn.</description>
      <guid isPermaLink="false">82134042-3eaf-429b-8b45-3e2a108688f2</guid>
      <pubDate>Sun, 11 Sep 2011 17:21:29 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/susi-sa-moze-jest-rukou</link>
    </item>
    <item>
      <title>Civilizácie – zániky a vzniky...</title>
      <description>O vojnách a rozbrojoch počúvame každý deň. V poslednom čase sme si zvykli, že to, kde sa bojuje, sú hlavne oblasti, ktoré vnímame ako „arabský svet“, prípadne „svet islámu“. Niekde v Ázii či Afrike. Tieto boje pre nás stelesňujú akýsi nový „stret civilizácií“. Keď počujem o nepokojoch v Londýne posledných dní, mám pocit niečoho iného. Akoby zatrúbili jednej civilizácii na ústup.</description>
      <guid isPermaLink="false">8f7214f8-e76d-4003-aa26-d26b413c1cf2</guid>
      <pubDate>Wed, 10 Aug 2011 16:35:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/civilizacie-zaniky-a-vzniky</link>
    </item>
    <item>
      <title>Mačča – kráľ čajov</title>
      <description>Keď som pred rokom počas operného turné v Japonsku navštívil zenový kláštor Eiheidži, písal som v našom orientalistickom blogu aj o špecifickom pití čaju, ktoré v Japonsku uviedol zakladateľ tohto kláštora, zenový majster Dógen niekedy po roku 1200.</description>
      <guid isPermaLink="false">ced8b961-625a-4106-899d-66747eadd6d7</guid>
      <pubDate>Sun, 10 Jul 2011 05:10:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/macca-kral-cajov</link>
    </item>
    <item>
      <title>Tea tree nie je čajovník</title>
      <description>Angličtina je v otázke botanického názvoslovia veľmi laxná, a hoci – napriek jej svetovosti – mám tento jazyk úprimne rád kvôli jeho literatúre a bohatosti, pravdou je, že slovenčina je v oblasti terminológie oveľa presnejšia.</description>
      <guid isPermaLink="false">6c074e74-2279-46e1-ad95-23a6b4996ddc</guid>
      <pubDate>Fri, 10 Jun 2011 16:38:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/tea-tree-nie-je-cajovnik</link>
    </item>
    <item>
      <title>Mozaikové mesto</title>
      <description>Cez veľkonočné sviatky sme si opäť si urobili výlet do našej obľúbenej Galiley. Jednou z mnohých zaujímavých historických lokalít, ktoré sme navštívili, bol aj národný park Sephoris/Cippori, čiže rímska Diocézarea.</description>
      <guid isPermaLink="false">ae8d43ee-5e18-45e2-aee1-8e14dc936d9b</guid>
      <pubDate>Tue, 31 May 2011 15:50:55 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/mozaikove-mesto</link>
    </item>
    <item>
      <title>Kailaš a Kham – dva kúty Tibetskej náhornej plošiny</title>
      <description>Na Tibetskej náhornej plošine sa nachádza množstvo miest, ktoré svojou prírodnou scenériou či historickými kláštormi priťahujú zahraničných a čínskych turistov i tibetských pútnikov. Tibet teda nie je iba Lhasa a palác Potala, i keď ten bol srdcom tradičného Tibetu.</description>
      <guid isPermaLink="false">5f550ef6-a649-4ac9-a756-cc64313e3b91</guid>
      <pubDate>Mon, 23 May 2011 07:20:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/kailas-a-kham-dva-kuty-tibetskej-nahornej-plosiny</link>
    </item>
    <item>
      <title>Revolučný duch v Káhire stále prítomný!</title>
      <description>Hoci sa revolúcia pre Egypťanov skončila rezignáciou bývalého prezidenta Muhammada Husního Mubáraka, demonštrácie v tejto najľudnatejšej a politicky najvplyvnejšej arabskej krajine pokračujú.</description>
      <guid isPermaLink="false">171e9dc1-7e95-4255-933a-43fafc897c2a</guid>
      <pubDate>Mon, 16 May 2011 15:30:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/revolucny-duch-v-kahire-stale-pritomny</link>
    </item>
    <item>
      <title>Japonská dráma nó – žáner vo vývoji</title>
      <description>Nó sa považuje za najstaršiu dodnes živú tradíciu javiskového umenia na svete. Ako lyrická dráma delikátnej pompéznosti, v úzkom prepojení s fraškou kjógen, prežila šesť storočí a dodnes sa teší neutíchajúcemu záujmu japonského publika.</description>
      <guid isPermaLink="false">bfe23618-f8ca-4b0b-a687-57a7220c9423</guid>
      <pubDate>Tue, 10 May 2011 07:21:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/japonska-drama-no-zaner-vo-vyvoji</link>
    </item>
    <item>
      <title>Blízky východ: Budovať demokraciu, či skôr sanovať démos?</title>
      <description>Jedna inteligentná bývalá sudkyňa síce povedala, že všetci o Blízkom východe píšu, ale málokto mu rozumie. Napriek tomu ma neodradila, aby som sa zaradil medzi píšucich...</description>
      <guid isPermaLink="false">55cd6d9f-5552-4582-b877-212e5775b6af</guid>
      <pubDate>Mon, 18 Apr 2011 16:17:16 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/politika/blizky-vychod-budovat-demokraciu-ci-skor-sanovat-demos</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ókunitama džindža oslavuje 1900 rokov</title>
      <description>Na ďalekej rovine Musaši v 41. roku panovania 12. cisára Keikó, piaty mesiac, piateho dňa lunárneho kalendára (111 n.l.) bola založená šintóická svätyňa Ókunitama. Podobne ako niektoré naše európske lokality nesie bohaté historické dedičstvo celých storočí. Od svojho vzniku po súčasnosť bola svedkom mnohých zmien v krajine a miestom nespočetných obradov a sviatkov. K nim patrili aj príležitosti, ktoré, aspoň ako sa zdá z historických zmienok, poskytovali priestor k neviazaným telesným rozkošiam. Pravda, v prísne rituálnom rámci dávnej japonskej spločnosti...</description>
      <guid isPermaLink="false">712c5904-37aa-4c84-9d2c-d4d273f67059</guid>
      <pubDate>Sat, 16 Apr 2011 06:50:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/okunitama-dzindza-oslavuje-1900-rokov</link>
    </item>
    <item>
      <title>Dáte si džabanu?</title>
      <description>Pýtate sa, čo to je? Hm, teraz, keď som odsunula arabistické uvažovanie, mi prišiel na um džbán. No, od pravdy až tak ďaleko nie sme, len sa v tomto prípade musíme presunúť južnejšie, vzdušnou čiarou o čosi viac ako 4000 km, konkrétne do Sudánu.</description>
      <guid isPermaLink="false">28613a32-1acb-4076-86ae-6f76ed93134a</guid>
      <pubDate>Thu, 07 Apr 2011 16:18:18 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/date-si-dzabanu</link>
    </item>
    <item>
      <title>Dvojaký prístup k sudánskemu životnému prostrediu</title>
      <description>Som na tom podobne ako Dušan, aj keď ja zasa v tom svojom. Nedávno som sa vrátila zo svojho obľúbeného Sudánu a hoci mám zážitkov neúrekom, idú zo mňa ako z chlpatej deky. Jedna z tém, ktorá mi stále chodí po rozume, je vnímanie životného prostredia a postoje k nemu.</description>
      <guid isPermaLink="false">b96ed805-842e-4682-b42d-809cd992f3fb</guid>
      <pubDate>Fri, 01 Apr 2011 16:33:13 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/dvojaky-pristup-k-sudanskemu-zivotnemu-prostrediu</link>
    </item>
    <item>
      <title>Hólí – indický sviatok jari a farieb</title>
      <description>Počas uplynulej soboty a nedele v Indii oslavovali hólí – jeden z najpopulárnejších sviatkov hinduistickej Indie.</description>
      <guid isPermaLink="false">1af321a2-488c-4844-878b-065da7c1d1c6</guid>
      <pubDate>Tue, 22 Mar 2011 16:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/holi-indicky-sviatok-jari-a-farieb</link>
    </item>
    <item>
      <title>I love my India</title>
      <description>Niekedy mám pocit, že prepojenie sveta vo všetkom možnom i nemožnom zasahuje do našich životov častejšie, ako by sme si želali. V tomto výroku prirodzene nehľadajte žiadne akademické kontexty. Je to len výlev nezvládnutej emócie s pomocou klávesnice, počítača, internetu a mnohých iných, viac alebo menej podstatných, faktorov.</description>
      <guid isPermaLink="false">ca557b9a-be6c-4d23-a918-f82d1719482f</guid>
      <pubDate>Fri, 18 Mar 2011 16:03:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/i-love-my-india</link>
    </item>
    <item>
      <title>Japonské zemetrasenie</title>
      <description>Žiaľ, slastné oddávanie sa príjemnej japonskej jari a očakávanie pučania sakúr prerušila smutná katastrofa, ktorá v piatok postihla východné pobrežie Japonska.</description>
      <guid isPermaLink="false">a0d92112-dca0-483c-bf79-99df1cb30468</guid>
      <pubDate>Sun, 13 Mar 2011 17:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/japonske-zemetrasenie</link>
    </item>
    <item>
      <title>Sakura – prchavé žitie, trvalá inšpirácia</title>
      <description>Máte aj vy pocit, že už je tu jar, napriek tomu, že do prvého jarného dňa chýba ešte týždeň a pol? Slnečné lúče, spev vtákov, narcisy vo váze.. Marec je skrátka úžasným mesiacom so všetkými tými premenami a novou životnou energiou v prírode. S podobnou radosťou vítajú tento mesiac aj Japonci, ktorí sa pomaly začínajú tešiť na sviatok "Hana macuri" – Sviatok pozorovania kvetov. Oslavy závisia od geografickej polohy a tiež od dlhodobejšieho meteorologického stavu. Každý rok meteorologická agentúra spolu s verejnosťou sledujú tzv. "sakura zensen" – sakurový front, ktorý sa posúva od juhu (od Rjúkjúskych ostrovov, kde sakury rozkvitajú už v januári), cez ostrovy Kjúšú, Šikoku a turistické ciele Kjóto a Tókjó, ktoré zaplaví belostná krása sakúr koncom marca alebo začiatkom apríla. Najsevernejší ostrov Japonska, Hokkaidó, či oblasti s vyššou nadmorskou výškou potom rozkvitajú o pár týždňov neskôr.</description>
      <guid isPermaLink="false">5c180fa1-ba6c-4070-857c-d02525b0a276</guid>
      <pubDate>Fri, 11 Mar 2011 07:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/sakura-prchave-zitie-trvala-inspiracia</link>
    </item>
    <item>
      <title>Adrenalínová zábava na kolesách</title>
      <description>Tak ako minule, aj teraz zostanem v Izraeli a poreferujem o šoférovaní na izraelských cestách. V prvom rade treba poznamenať, že cesty sú tu kvalitné, s hustou sieťou diaľnic a rýchlostných ciest. Hlavná komunikačná (a zatiaľ jediná spoplatnená) tepna č. 6 umožňuje dostať sa za pár hodín zo severu krajiny na juh. Cesty sa neustále obnovujú; zdalo by sa, že jazdenie po nich je maximálna pohodička. Ale len dovtedy, kým nejazdíte každodenne a nenarážate na špecifické maniere lokálnych vodičov. Napríklad, keď sa domáci šoféri, samozrejme bez smeroviek, drzo tisnú pár centimetrov pred vami do vášho jazdného pruhu. Alebo v pripájacom pruhu, tesne na vašej úrovni, dupnú na plyn v snahe zaradiť sa pred vás. Vtedy radšej dupnete na brzdu, ináč hrozí osudové stretnutie. Je to poriadna skúška nervov a neraz aj spisovnej slovnej zásoby...</description>
      <guid isPermaLink="false">b0d6ee10-9b69-43c1-972a-9b74ca4c3505</guid>
      <pubDate>Tue, 08 Mar 2011 14:30:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/adrenalinova-zabava-na-kolesach</link>
    </item>
    <item>
      <title>Hatarakibači – Japonci „včielky robotnice“</title>
      <description>Popri novom termíne „karóši“, o ktorom nedávno písal Radovan Škultéty, v japonskom prostredí figuruje aj klasickejší termín, vzťahujúci sa k pracovnej výkonnosti. Je to „hatarakibači“, včely robotnice, a Japonci ho používajú na samých seba, keď sa porovnávajú s inými národmi. Toto označenie môže mať v závislosti od kontextu pozitívny alebo negatívny odtienok.</description>
      <guid isPermaLink="false">6f29e49f-033c-4161-acde-ec633d9e29e4</guid>
      <pubDate>Sun, 27 Feb 2011 07:59:13 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/hatarakibaci-japonci-vcielky-robotnice</link>
    </item>
    <item>
      <title>Koncoročné sviatky</title>
      <description>Po dlhšej odmlke opäť pozdravujeme čitateľov nášho blogu. Tento príspevok bol vlastne hotový už v decembri, avšak pre technické, pracovné a zdravotné dôvody sa k vám dostáva až teraz. Je už síce po sviatkoch, o ktorých sme písali, avšak sviatkov nie je nikdy dosť, a preto snáď uvítate krátke reminiscencie.</description>
      <guid isPermaLink="false">d763bad9-d525-4ba2-8b12-804c79956871</guid>
      <pubDate>Wed, 23 Feb 2011 15:18:18 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/koncorocne-sviatky</link>
    </item>
    <item>
      <title>Fenomén karóši alebo novinka z Japonska, ktorú nikto nechce</title>
      <description>Dnes som sa rozhodol nahliadnuť do krajiny vychádzajúceho slnka a venovať sa téme u nás dosť nezvyčajnej - karóši alebo smrť z prepracovania. Nepatrí medzi japonské slová, ktoré prenikli do slovnej zásoby slovenčiny ako bonsaj, ikebana, samuraj, gejša či karate. Na Slovensku je to zatiaľ neznámy pojem – v štatistikách ministerstva zdravotníctva sa prepracovanie ako príčina smrti neuvádza – v Japonsku sa však z karóši za posledných 20 rokov stal závažný spoločenský problém. Podľa oficiálnych štatistík každý rok v dôsledku enormného preťaženia pri každodenných nadčasoch zomrie, zostane trvalo zdravotne postihnutých či sa pokúsi o samovraždu niekoľko stoviek Japoncov. U ďalšej tisícky sa vyvinie určitá forma duševnej choroby. Tieto čísla neustále stúpajú – a pritom ide len o vrchol ľadovca.</description>
      <guid isPermaLink="false">fbc4fb49-6828-4084-ba2e-407fb8cdf5d7</guid>
      <pubDate>Sun, 20 Feb 2011 14:20:20 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/fenomen-karosi-alebo-novinka-z-japonska-ktoru-nikto-nechce</link>
    </item>
    <item>
      <title>Jarné sviatky alebo Veľká noc po čínsky</title>
      <description>Čína, krajina s obrovskou silou tradícií, úspešne vzdoruje westernizácii a svoje sviatky si, na rozdiel od nás, udržiava a rozvíja. V tomto blogu by som chcel nadviazať na príspevok kolegu Ivana Rumánka a našincovi stručne priblížiť Sviatky jari alebo tradičný čínsky Nový rok. V Číne a jej kultúrnom okruhu je to najdôležitejší rodinný sviatok, ktorý sa spája s množstvom zvykov a tradícií. Zaujímavé je, že v sebe kombinuje prvky našich Vianoc a Veľkej noci.</description>
      <guid isPermaLink="false">87598187-6c3f-435d-a8c2-0b53d5467f94</guid>
      <pubDate>Tue, 08 Feb 2011 14:33:33 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/jarne-sviatky-alebo-velka-noc-po-cinsky</link>
    </item>
    <item>
      <title>Šťastný nový „zajačí rok“!</title>
      <description>Po urputnom tigrom roku tu máme zajačí rok – rok najjinovejšieho znamenia čínskeho zverokruhu. Zajac sa spájal s prastarým čínskym mýtom o Mesiaci, a Číňania na tvári mesačného splnu rozoznávajú nie ľudskú tvár, ale zajačicu, tlčúcu v tégliku legendárny liek nesmrteľnosti. S týmto práve súvisí, že ľudia narodení v tomto roku – teda všetci tí, čo majú v tomto roku vek 0, 12, 24 či niektorý vyšší 12-násobok rokov – sa vraj dožívajú vysokého veku.</description>
      <guid isPermaLink="false">25c161ad-d420-4fac-b668-1b5e8c6cc5f4</guid>
      <pubDate>Thu, 03 Feb 2011 13:15:14 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/stastny-novy-zajaci-rok</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ako sa rodí legenda</title>
      <description>Zrejme sa najde len málokto, kto by nepočul o čínskych bojových umeniach alebo wu-šu, známych u nás skôr pod ľudovým názvom kung-fu. Ako spôsob sebaobrany a vojenského tréningu sú v Číne známe od najstarších čias. Za ich „tvorcu“ sa označuje legendárny Žltý cisár, pravda však je, že zmienku o nich nájdeme napríklad už v Konfuciovych Hovoroch (tradične 5.stor. p.n.l.).</description>
      <guid isPermaLink="false">5d796bd8-a942-4f73-91f3-220fc7a1dd63</guid>
      <pubDate>Thu, 20 Jan 2011 15:59:59 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/ako-sa-rodi-legenda</link>
    </item>
    <item>
      <title>Búrlivé oslavy či predsavzatia sa na Nový rok nekonajú</title>
      <description>Obrovský ohňostroj, petardy, oslavy, davy na uliciach alebo aspoň pripíjanie vonku s fľašou šampanského - nič také v arabskom svete nenájdeme. Akurát tak v Dubaji, ktorý musí byť výnimočný a musí mať všetko naj, ale bez viditeľnej fľaše. Alebo raz za čas pri pyramídach v egyptskej Gíze, kde sa veľkolepým koncertom a v zábleskoch svetiel všetci v slávnostnej atmosfére prenesú do nového roka. Samozrejme, európski či americkí rezidenti v arabských krajinách si tento deň pripomínajú po svojom, väčšinou v spoločnosti svojich krajanov.</description>
      <guid isPermaLink="false">ec24d6e9-8d4b-4a52-866e-1a2cb19d1b05</guid>
      <pubDate>Sun, 09 Jan 2011 14:31:49 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/burlive-oslavy-ci-predsavzatia-sa-na-novy-rok-nekonaju</link>
    </item>
    <item>
      <title>Malý hudobný darček z Tchajwanu</title>
      <description>„Nože sa zoberme a poďme si všetci zatancovať na pesničku, ktorá bola hitom skôr, než prišla na svet tvoja mama!“ (The Beatles: Your Mother Should Know)</description>
      <guid isPermaLink="false">b1c81c6b-8f9d-40f5-864f-b7427e75d6ae</guid>
      <pubDate>Thu, 23 Dec 2010 14:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/maly-hudobny-darcek-z-tchajwanu</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ikebana sa neviaže – aranžuje sa</title>
      <description>Všetko spôsobil jeden verš jednej piesne. Určite si spomínate na úspešný hit „Dievča z Tókja“ z 90ych rokov. Ja osobne mám na ňu veľmi milé osobné spomienky - japončinu Jókinho hlasu vtedy pánom Skrúcanému a Nogovi naspievala moja dobrá priateľka, kolegyňa japonologička, a ja som na nejednej zábave či svadbe učil spoločnosť tancovať k tej piesni japonský ľudový tanec bon-odori. V piesni sa protagonista vyznáva k láske k japonskej dievčine slovensky bláznivým „Haraší mi z teba, Joko“ a vychvaľujúc Jókine japonské cnosti, priznáva jej medzi iným: „a ikebanu viazať vieš“. A vtedy sa to stalo: dovtedy sa ikebana aj u nás ako všade inde na svete aranžovala, upravovala vo váze. Odvtedy sa u nás – „viaže“. Hoci, ikebana sa vôbec neviaže, ani tá japonská, ani tá slovenská.</description>
      <guid isPermaLink="false">b91527fa-49e0-42d5-9c24-41a28a86e1a1</guid>
      <pubDate>Sat, 11 Dec 2010 14:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/ikebana-sa-neviaze-aranzuje-sa</link>
    </item>
    <item>
      <title>Sumhuram</title>
      <description>Už čakám ako na spasenie na moment, keď si sadnem na gauč, zapálim si sviečku, kadidlo alebo prinajmenšom najnovšiu vonnú lampu a otvorím knihu. Patrím k tým čitateľom, ktorí si vychutnávajú knihu v knižnej podobe, majú radi šuchot stránok a vôňu papiera. Na druhej strane chápem aj tých, ktorí dnes uprednostňujú čítačky elektronických kníh a aj preto moja prvotina „Arabský svet – Iná planéta?“ už figuruje na zozname kníh, ktoré sa dajú kúpiť i v tejto podobe. Ale späť k mojej podvečernej atmosfére. Neskorá jeseň a zima mi navodzujú náladu na niečo z iného sveta. Niečo čarovné, mystické. A práve do toho mi pekne zapadá aj moja najnovšia publikácia „Príbehy zo Sumhuramu. Počuli ste o nej? Že nie? Tak tu je čosi o tom, ako vznikala.</description>
      <guid isPermaLink="false">2eb3fe88-5e35-4c29-b2bf-49d5edc2e6bf</guid>
      <pubDate>Sun, 05 Dec 2010 14:30:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/sumhuram</link>
    </item>
    <item>
      <title>Lenivé myšlienky II.</title>
      <description>Vodič vystúpil zo strieborného Mercedesu, vzal moje tašky a uložil ich do kufra. Otvoril mi dvere a ja som si sadol na zadné sedadlo. Auto sa pohlo a z parkoviska pred našou fakultou sme vyšli na cestu k reštaurácii, ktorá patrí k International College.</description>
      <guid isPermaLink="false">c05406b3-adb0-496c-b4cc-dd115731e11e</guid>
      <pubDate>Fri, 26 Nov 2010 14:30:30 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/lenive-myslienky-ii</link>
    </item>
    <item>
      <title>Nový veľký čínsky múr</title>
      <description>Zdravím všetkých fanúšikov Orientu. Od môjho posledného príspevku uplynuli už dva... no dobre, tri mesiace. Pohľad na štatistiku hovorí, že článok Cena vody bol prečítaný 547-krát, počet reakcií: 3. (Asi to mohlo byť napísané aj lepšie, ja viem.) Dôležité však je, že po jeho publikovaní ma viacerí čitatelia upozornili, aby som zvážil, akým témam sa budem v budúcnosti venovať, aby som sa vyhol konfliktu s mocou. Čínskou, samozrejme. Slovensko je síce od Číny pomerne ďaleko, ale zase nie až tak ďaleko. Čože by sa mi teda mohlo stať?</description>
      <guid isPermaLink="false">91c53d95-afad-4ddc-873a-f9bda5597f89</guid>
      <pubDate>Sat, 20 Nov 2010 14:35:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/media/novy-velky-cinsky-mur</link>
    </item>
    <item>
      <title>Kresťanka a muslimovia II</title>
      <description>Začnem rovno citátom z diskusie. “Boris, čo nerozumieš na tomto článku? Je to predsa vysvetľovanie nevysvetliteľného a obhajoba neobhájiteľného. Tú ženu treba zabiť, lebo je iná a všetkých naokolo to strašne štve.”</description>
      <guid isPermaLink="false">c79650e5-a64f-4116-9863-6817d545432e</guid>
      <pubDate>Wed, 17 Nov 2010 14:50:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/krestanka-a-muslimovia-ii</link>
    </item>
    <item>
      <title>Kresťanka a muslimovia</title>
      <description>Včera som si prečítal správu o tom, ako v Pakistane odsúdili kresťanku Asia Bibi na smrť za rúhanie.</description>
      <guid isPermaLink="false">1c446440-b087-4841-842f-7f50db44adf5</guid>
      <pubDate>Sat, 13 Nov 2010 14:40:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/krestanka-a-muslimovia</link>
    </item>
    <item>
      <title>Kúsok ticha</title>
      <description>Pred mesiacom sa na mojom blogu objavila krátka japonská báseň tanka. Niektorí boli možno sklamaní, iní znechutení, niektorí sa cítili priam oklamaní. Či dokonca nahnevaní. Som si však istý, že boli aj takí, ktorí si povedali – „zaujímavý nápad“.</description>
      <guid isPermaLink="false">de17d627-4b35-4494-81e3-08938e2c90ca</guid>
      <pubDate>Wed, 10 Nov 2010 14:34:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/kusok-ticha</link>
    </item>
    <item>
      <title>Typický deň na výskume</title>
      <description>„Alláhu akbar, Alláhu akbar...“ uff, volanie na rannú modlitbu zasa predbehlo budík. Túžbu zostať ešte pár minút v prepotenom pelechu postupne ďalej rozbíja nielen chrchľajúci muezín, ale aj službokonajúci raňajko-servírovač a desiato-balič v jednej osobe, ktorý zapol svetlo v kuchyni a v obývačke, na veľké zdesenie korzujúcich švábov.</description>
      <guid isPermaLink="false">cfecbcbd-b307-48d5-be1e-5a620388ba44</guid>
      <pubDate>Mon, 08 Nov 2010 14:41:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/typicky-den-na-vyskume</link>
    </item>
    <item>
      <title>Sin-ťiang: nepokojná Ujgurská autonómna oblasť na západe Číny</title>
      <description>Územie dnešného Sin-ťiangu sa nachádza vo východnej časti Centrálnej Ázie. Pred dvetisíc rokmi ním prechádzala Hodvábna cesta spájajúca Čínu so západnou časťou Ázie a Európou. Cez Sin-ťiang sa na začiatku letopočtu šíril do Číny buddhizmus a celý región, profitujúci z intenzívneho vnútroázijského obchodu, bol miestom stretu rozličných etník, jazykov, kultúr a náboženstiev. V priebehu 11. a 12. storočia sa v oblasti dnešného Sin-ťiangu rozšíril islám.</description>
      <guid isPermaLink="false">50b1bc25-4ff0-4c81-9db7-215e35fd513b</guid>
      <pubDate>Thu, 04 Nov 2010 14:40:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/sin-tiang-nepokojna-ujgurska-autonomna-oblast-na-zapade-ciny</link>
    </item>
    <item>
      <title>Zopár lenivých myšlienok o kontrastoch</title>
      <description>“Krajina kontrastov” je výraz tak ošúchaný a v podstate prázdny, že už ho hádam nepoužíva ani Boris Filan. Isto - všade nájdeme pekné a škaredé miesta, bohatých a chudobných, hlúpych a múdrych... Niekedy však pomer robí rozdiel.</description>
      <guid isPermaLink="false">47e532b6-1363-472e-baab-27645d4816c7</guid>
      <pubDate>Tue, 26 Oct 2010 15:41:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/zopar-lenivych-myslienok-o-kontrastoch</link>
    </item>
    <item>
      <title>Čas, ktorý i naďalej plynie...</title>
      <description>Opäť raz otvorím noviny a hovorí sa v nich o novej izraelskej výstavbe vo Východnom Jeruzaleme a v židovských usadlostiach na okolí Jeruzalema. Keďže táto téma je popri otázke samotného Východného Jeruzalema najžeravejším želiezkom v znovuobnovených palestínsko-izraelských mierových rozhovoroch, počúvame o nej neustále. Tieto usadlosti, ktoré sa stavajú od roku 1967, keď Izrael začal svoju okupáciu Západného brehu rieky Jordán a Východného Jeruzalema, sa považujú z hľadiska medzinárodného práva za nelegálne. Rezolúcie OSN, ktoré sa venujú týmto otázkam a požadujú nápravu toho, čo členské štáty OSN považujú sa neprípustné, zväčša zostávajú nerealizované. Ja sa tu ale nemienim zaoberať podrobnosťami tohto geopolitického problému; odborník na to nie som.</description>
      <guid isPermaLink="false">59a5ded1-b688-43e7-9fa6-3f6d9811e756</guid>
      <pubDate>Wed, 20 Oct 2010 16:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/cas-ktory-i-nadalej-plynie</link>
    </item>
    <item>
      <title>Zblogovaná upanišad</title>
      <description>Možno to bolo na jeseň. Teda pred zimou. Slnko hrialo príjemne indicky, ak vtedy slnko bolo vôbec slnkom. Pred trstinovou chajdou guruho posedávali Reč, Oko, Ucho, Myseľ, Semeno a Dych.</description>
      <guid isPermaLink="false">b8ed84d3-3388-48de-a934-dca54c13d4bf</guid>
      <pubDate>Wed, 13 Oct 2010 16:03:42 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/zblogovana-upanisad</link>
    </item>
    <item>
      <title>Dávna tanka</title>
      <description>citovaná v starobylom spise o umení nó (Zeami: Fúšikaden)</description>
      <guid isPermaLink="false">5ad41609-7917-4552-aa04-2e6baf90801e</guid>
      <pubDate>Sun, 10 Oct 2010 16:18:18 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/poezia/davna-tanka</link>
    </item>
    <item>
      <title>Káhirské návraty</title>
      <description>Sú takmer tri hodiny ráno. Unavená, no nadšená a zvedavá nasadám s ospalými deťmi do taxíka na káhirskom letisku. Práve sme po takmer dva a pol roku opäť vkročili na rodnú hrudu našich dvoch synov. Mám zvláštny, neopakovateľný pocit - akoby sme zase boli doma. Do očí sa mi tisnú slzy dojatia, že sme opäť tu. V niekoľkomiliónovom kolose na oboch stranách Nílu, kde sme prežili kus života a kde prvýkrát uzreli svetlo sveta naši chalani. Aj preto mi je to všetko také vzácne a návrat prežívam veľmi intenzívne.</description>
      <guid isPermaLink="false">ef48c0ce-8265-4f17-ae12-bd3db1058c47</guid>
      <pubDate>Thu, 07 Oct 2010 16:02:59 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/kahirske-navraty</link>
    </item>
    <item>
      <title>Inštitúcia dalajlámu v tradičnom Tibete</title>
      <description>Dalajlámovia od polovice 17. storočia do roku 1951 vládli v Centrálnom Tibete a vo svojich rukách spájali politickú moc i náboženskú autoritu. Súčasný dalajláma Tändzin Gjamccho je štrnástym predstaviteľom tejto línie tibetských hodnostárov a jeho život v exile, kontakty so svetovými politikmi a predstaviteľmi iných náboženstiev predstavujú výrazný odklon od tradičných životopisov predchádzajúcich dalajlámov a ilustrujú komplikovaný vývoj vTibete v II. polovici 20. storočia.</description>
      <guid isPermaLink="false">e213f027-27c0-4a6f-8d7b-40839565d01a</guid>
      <pubDate>Mon, 04 Oct 2010 16:01:01 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/institucia-dalajlamu-v-tradicnom-tibete</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ako je to s ukameňovaním v isláme</title>
      <description>V diskusii k môjmu minulému článku ma čitateľka Karin požiadala o vysvetlenie k téme ukameňovania v prípade nevery, ktoré sa spomína tu.</description>
      <guid isPermaLink="false">6e79c947-1136-466b-8ab3-3f01632a5a05</guid>
      <pubDate>Fri, 01 Oct 2010 16:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/ako-je-to-s-ukamenovanim-v-islame</link>
    </item>
    <item>
      <title>Čo učil Buddha</title>
      <description>Naposledy som spomenul, že sochy Buddhu v krajinách juhovýchodnej Ázie sú viac než len estetickým objektom alebo symbolickou pripomienkou Buddhovho učenia (Dhamma/Dharma). Sú oživené, naplnené „Buddhovskou prirodzenosťou“, funkčne sú „poľom zásluh“ (P. Buddhakhetta), ktoré môžu byť prenášané na iných ľudí alebo do objektov. Neplatí to pre všetky, ale vždy pre hlavné podobizne Buddhu v kláštoroch.</description>
      <guid isPermaLink="false">2a7cb6fe-2ddf-488a-8c0f-ecc9293d9660</guid>
      <pubDate>Sun, 26 Sep 2010 12:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/co-ucil-buddha</link>
    </item>
    <item>
      <title>Alkohol po arabsky</title>
      <description>Alkohol vraj muslimovia nepijú. Veľakrát som však bol svedkom niečoho úplne iného. Konkrétne medzi arabskými muslimami po alkoholických nápojoch mnohí nielen bažia, ale si ich aj veselo dopriavajú.</description>
      <guid isPermaLink="false">b9e8dd76-b24e-4db7-9465-aecc19cff3ff</guid>
      <pubDate>Wed, 22 Sep 2010 16:18:18 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/alkohol-po-arabsky</link>
    </item>
    <item>
      <title>Na margo posledných dní...</title>
      <description>V posledných dňoch som sledoval diskusie okolo pálenia Koránu aj tie, ktoré sa týkali Rómov a strelca z Devínskej. Priznám sa, že som sa často prichytil pri totálnej neschopnosti vyjadriť svoje myšlienky a zostal vo vákuu „čistého rozumu“, ktorý síce sám pre seba premýšľa, ale na nič neprichádza.</description>
      <guid isPermaLink="false">5e3824ea-2c49-4316-974f-8619e1569f86</guid>
      <pubDate>Mon, 13 Sep 2010 16:05:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/na-margo-poslednych-dni</link>
    </item>
    <item>
      <title>Keby mali v Japonsku Svätopluka,</title>
      <description>možno by bol o ňom napísaný nejaký epos, zložená nejaká opera (skôr hra nó alebo kabuki), postavená jeho socha... Táto by však nestála na najprestížnejšom mieste krajiny, priamo vo výklade hlavného mesta - na hrade nad riekou, kam sa upriami pohľad každého jedného cudzinca, čo sa plaví dole veľriekou...</description>
      <guid isPermaLink="false">a2f9cabd-ff71-417b-b935-def7f22a65ee</guid>
      <pubDate>Fri, 10 Sep 2010 15:59:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/keby-mali-v-japonsku-svatopluka</link>
    </item>
    <item>
      <title>Egyptské prekvapenia</title>
      <description>Čo nevidieť sa skončí ramadán a život v islámskych krajinách vrátane Egypta sa vráti do štandardného rytmu. Opäť bude možné zaktivizovať sa v oblastiach, kde sú nevyhnutné manuálne práce. Archeologický výskum nevynímajúc...</description>
      <guid isPermaLink="false">49c2ec24-51cb-47d7-b745-6e902b9f92cb</guid>
      <pubDate>Tue, 07 Sep 2010 16:36:21 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/egyptske-prekvapenia</link>
    </item>
    <item>
      <title>Tlačiareň v Derge (zápisky z Tibetu 3)</title>
      <description>Derge sa nachádza priamo na hranici Khamu a Centrálneho Tibetu. V minulosti patrilo (a platí to aj dnes) medzi významné centrá tibetskej vzdelanosti, keďže tu roku 1729 bola založená slávna tlačiareň, po tibetsky parkhang. Prechádzala tadiaľto aj známa obchodná cesta, spájajúca S’-čchuan s Lhasou. Čínski obchodníci dovážali do Tibetu čaj, ktorý Tibeťania vymieňali za v Číne veľmi cenené kone z tibetských plání.</description>
      <guid isPermaLink="false">4a4bd18b-143a-49bc-8bb1-30d7cf9c69ec</guid>
      <pubDate>Sat, 04 Sep 2010 16:03:05 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/cestovanie/tlaciaren-v-derge-zapisky-z-tibetu-3</link>
    </item>
    <item>
      <title>Bašta islámu v severnej Afrike</title>
      <description>Poďme sa ešte na chvíľku zohriať! Aspoň virtuálne zabehnime do Tuniska, kde je ortuť teplomera stále nad 25. A aby nám nebolo teplo len tak trochu, zájdime si západne od pobrežia, smerom do púšte. Čaká tam na nás jedno z najdôležitejších miest islámu. Hovorím o Kajrawáne.</description>
      <guid isPermaLink="false">7a54e757-c195-45ee-9906-53a8c89b85a9</guid>
      <pubDate>Wed, 01 Sep 2010 16:41:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/basta-islamu-v-severnej-afrike</link>
    </item>
    <item>
      <title>Niekoľko slov o sochách Buddhu.</title>
      <description>Tradičné vyobrazenia Buddhu sú výsledkom snahy tvorcov zostať vernými tak fyzickej podobe historického Buddhu, ako aj zachytiť jeho „nefyzickú“ podobu prístupnú len zraku jasnovidcov, ktorá sa vyznačuje tridsiatimi dvomi hlavnými a osemdesiatimi vedľajšími znakmi „veľkej osoby“, predurčenej stať sa buď Buddhom alebo univerzálnym vládcom (maháčakravartin), podľa toho, či sa rozhodne pre náboženskú alebo svetskú kariéru.</description>
      <guid isPermaLink="false">99685172-28d4-4ebd-a932-cdf1bbf06717</guid>
      <pubDate>Wed, 25 Aug 2010 16:45:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/niekolko-slov-o-sochach-buddhu</link>
    </item>
    <item>
      <title>Čosi o saténe, olivách a možno aj o Marcovi Polovi</title>
      <description>Komentátor môjho predošlého článku upozornil na exotické slovo zajtún. Keďže sa mi nechcelo vymýšľať tému, vďačne som ho prijal ako námet dnešného príspevku.</description>
      <guid isPermaLink="false">49af946f-dc0a-4ab4-b497-da606b041187</guid>
      <pubDate>Sun, 22 Aug 2010 16:35:35 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/cosi-o-satene-olivach-a-mozno-aj-o-marcovi-polovi</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
