Namiesto vecnej diskusie sme si zvykli na osobné útoky. Keď niekto s niečím nesúhlasí, nesnaží sa argument vyvrátiť, ale zaútočí na človeka. Presne tak, ako to roky robí Fico či Matovič.
Paradoxom je, že Igor Matovič dokáže hovoriť o slušnosti, no zároveň bez problémov nazve poslankyňu „kravou“ alebo ju sexuálne ponižuje narážkami o nadrženosti. V demokratickej spoločnosti je niečo také neprijateľné. A malo by to byť neprijateľné bez ohľadu na to, z ktorej strany to zaznie.
Na jednej strane tu máme Smer, SNS a Hlas, ktorí systematicky oslabujú demokraciu, spochybňujú právny štát a legitimizujú spoluprácu s extrémistami mimo parlamentu. Na druhej strane opozíciu, ktorá by mala ísť príkladom, no namiesto toho používa rovnaké zbrane. A čo je horšie, časť jej voličov to ešte aj obhajuje. Vraj slušnosťou sme nič nedosiahli.
Výsledok? Nie víťazstvo, ale totálna toxicita verejného priestoru, najmä na sociálnych sieťach. Väčšina ľudí, ktorí dnes tlieskajú agresivite politikov, by si niečo podobné nikdy netrúfla povedať človeku do očí v reálnom živote.
Aby som bol férový: Igor Matovič má odvahu. Vie povedať veci priamo a bez obalu. V tomto zmysle funguje ako aktivista. Lenže to z neho nerobí dobrého politika. Ako politik totálne zlyhal.
Igor Matovič je ukážkový príklad človeka, ktorý je schopný mobilizovať emócie, ale neschopný spolupráce. Nie je tímový hráč, je narcistický a konfliktný. Ako aktivista má hodnotu. Ako líder strany je problém.
Spolu s Richardom Sulíkom dokázali položiť dve demokratické vlády. Nielen politicky, ale aj mentálne. Ich nekonečné hádky, osobné animozity a prehnané ego výrazne poškodili dôveru v demokratické strany a nepriamo pomohli návratu Smeru k moci. Po ceste ešte stihli podkopať šance Progresívneho Slovenska, ktoré by malo dnes výrazne silnejšiu pozíciu, keby OĽaNO a SaS dokázali udržať elementárnu zodpovednosť.
SaS aspoň urobila jeden rozumný krok. Zbavila sa Richarda Sulíka a vidno, že jej preferencie sa postupne stabilizujú. Ekonomicky má táto strana stále čo ponúknuť. Sulík však bol dlhodobo záťažou, podobne ako je Igor Matovič záťažou pre hnutie Slovensko.
Na druhej strane barikády stojí Smer, Hlas a SNS. Týchto ľudí nedrží pokope program ani vízia krajiny, ale strach. Strach z vyšetrovania, z väzenia a zo zodpovednosti. Aj preto sledujeme čoraz väčšiu agresivitu, vulgarizmy a dokonca alkohol v rokovacej sále parlamentu. Nie je to náhoda, je to obranný mechanizmus.
Ak má dnes opozícia nejakú spoločnú tému, tak by to mala byť táto: zachovanie Slovenska v Európskej únii a obnova právneho štátu. Áno, viem si predstaviť komentáre typu „platí ťa Fico“ alebo „si progresívec“. Nie, nie som ani jedno. Toto nie je ideológia, ale realita.
OĽaNO a SaS vážne poškodili dôveru v demokratické strany. Tú reputáciu budú opravovať dlho. Ak však opozícia v parlamente dokáže zabrániť demontáži právneho štátu a udržať Slovensko pevne v EÚ, dôvera sa môže postupne vrátiť. Najprv však musia urobiť bolestivé, ale nevyhnutné rozhodnutia vo vlastných radoch.
Bez ega. Bez kriku. Bez agresivity, ktorá už dávno prestala byť zbraňou a stala sa chorobou.
