A dočkal som sa. Ministerstvo pôdohospodárstva pred necelými dvoma týždňami zverejnilo v rámci medzirezortného pripomienkového konania iniciatívny materiál s názvom „Správa o zdravotnom stave lesov" . Spásonosný iniciatívny materiál má 15 strán a daňových poplatníkov bude boj s prírodou stáť zhruba pol miliardy korún ročne. Z verejného miliardového koláčika budú najviac odhryzkávať zrejme samotné štátne lesy (oficiálne sa nazývajú LESY SR, š.p.), pretože materiál realisticky predpokladá, že lykožrútovi bude najviac chutiť lyko práve pod kôrou smrekov rastúcich na štátnych pozemkoch.
Tento materiál má ísť následne do našej skvelej sociálno-demokratickej vlády, ktorá dúfajme, že vypočuje náreky generácií lesníkov a patrične prispeje na záchranu našich lesov.
Poďme sa však skúsiť (pre tých, čo majú vydrž) pozrieť bližšie na tento „materiál" a na jeho obsah, opustiac ironický úvodný tón:
Hneď na druhej strane tajomní autori materiálu šikovne zaklamali, keď uviedli, že výmera hospodárskych lesov (t.j. tých s primárnou funkciou produkcie dreva) klesá a podiel lesov osobitného určenia (t.j. tých s primárnou funkciou inou než produkcia dreva) stúpa. Áno, dlhodobý trend posledných desaťročí minulého storočia bol taký, avšak bod zvratu nastal práve v posledných rokoch - presne tak, ako uvádza aj stĺpcový graf v materiáli na druhej strane: Výmera hospodárskych lesov v posledných rokoch stúpla a naopak, výmera lesov osobitného určenia klesla.
A týmto novodobým trendom sa ekologické funkcie (pôdoochranná, vodohospodárska, klimatická) a spoločenské funkcie lesov (zdravotná, kultúrna, rekreačná, prírodoochranná, vodoochranná) veruže neposilňuju - na úkor produkčných (úžitky z lesov spravidla materiálovej povahy) - tak, ako autori zavádzajúco uvádzajú ďalej.
Ďalej sa nás tajomní autori snažia presvedčiť, že plocha európskych chránených území (tzv. NATURA 2000) v pomere k výmere štátu je z európskeho i globálneho hľadiska pomerne vysoká. Ako dôkaz si autori selektívne vybrali iba krajiny, kde je podiel chránených území výrazne nižší (z rôznych, často logických dôvodov) - ako napr. Rakúsko (napr. známe aj svojim nulovým výskytom medveďov), Česká republika (známa aj svojimi smrekovými monokultúrami), Poľsko (známe svojim poľnohospodárskym rázom drvivej väčšiny krajiny - veď preto je to Poľsko), Veľkú Britániu (známu aj vyklčovanými lesmi - flotila čosi vyžadovala), či Francúzsko (všeobecne známe aj svojim ľahkovážnym prístupom k životnému prostrediu). Na krajiny ako Slovinsko, či Maďarsko pri výpočte príkladov autori materiálu zabudli - žeby preto, že majú väčšiu výmeru chránených území európskeho významu ako my?
To, že v rámci dvoch biogeografických regiónov (alpský a panónsky) sme vo výmere území európskeho významu hlboko pod priemerom, je podľa autorov tohto materiálu - v záujme väčšej presnosti vyjadrovania ho začnem nazývať pamflet - nepodstatná informácia. Hoci podľa mňa a mnohých kolegov, čo sa touto problematikou zaoberajú, až taká nepodstatná nie je.
Jednoducho povedané: Tí, ktorí hovoria o premnožení lykožrúta veľmi často zavádzajú až klamú uvádzaním účelovo skreslených až nepravdivých informácii - a informácia o nadmernej výmere chránených území na Slovensku (oproti iným krajinám Európy) je jednou z nich.
Selektívny prístup trčí aj z odstavca, v ktorom sa nás autori pamfletu snažia presvedčiť o potrebe dotovania slovenského lesného hospodárstva sumami Euro akými prispievajú vyspelé štáty na výkony vo verejnom záujme v tejto sfére.
Tých (zrejme účelových) nepresností, zavádzajúcich informácii a odborne neobhájiteľných tvrdení je v tomto pamflete - aj vzhľadom k mojim doterajším skúsenostiam s produkciou úradníkov zo sekcie lesníckej Ministerstva pôdohospodárstva - viac než dosť. Nebudem však čitateľa zamestnávať všetkými. Zdá sa však, že motorová píla dostala zbrusu novú reťaz.
Pozorne čítajúc sa postupne prepracujeme až k podstate. Pamflet uvádza: „Vzniknutú situáciu v smrekových lesoch možno charakterizovať ako najvážnejší lesnícky problém v súčasnosti, ktorý existenčne ohrozuje zabezpečovanie produkčných a mimoprodukčných funkcií smrekových lesov v mimoriadne dôležitých regiónoch (Orava, Kysuce, Vysoké Tatry, Spiš, Horehronie, Gemer). Bude mať dopad na zníženie ekologickej stability krajiny a spôsobí vážne sociálno - ekonomické problémy."
A - paradoxne - hneď v ďalšom odseku pamflet uvádza aj odpoveď, prečo majú lesníci problém: „Smrek má podľa súčasného drevinového zloženia v našich lesoch 26,4 % zastúpenie, čo predstavuje cca 510 tis. ha."
Takéto vysoké zastúpenie smreka na Slovensku je značne neprirodzené. Minimálne posledné polstoročie lesníci na Slovensku udržiavajú takéto nadmerné zastúpenie smreka. Umelo. A draho.
To sa však v pamflete neuvádza
A prečo?
K tomu má pamflet - napodiv vcelku presné - vysvetlenie: „Vysádzanie smreka od 19. do konca prvej polovice 20. storočia bolo v Európe všeobecným trendom, vyvolaným dopytom po tejto hospodársky výnimočne efektívnej drevine."
Avšak s tým rozdielom, že „hospodárska výnimočnosť" smreka zatemňuje mozog mnohým lesníkom dodnes, veď sa ešte stále masívne vysádza a pestuje aj tam, kde nemá čo hľadať.
Umelo. A draho.
K tomu pamflet tiež nič neuvádza.
A ešte jedno konštatovanie z pamfletu: „Smrekové porasty pestované síce z kvalitného, ale nepôvodného semena sa nedokázali na všetkých miestach prispôsobiť stanovištným podmienkam, čo sa negatívne prejavuje na ich stabilite a odolnostnom potenciále, najmä vo vyšších vekových stupňoch."
Po prečítaní predchádzajúcich piatich odsekov by som od priemerne inteligentného čitateľa očakával asi takýto úsudok: „Lesníci majú radi smrek, pretože im dáva vidinu rýchleho zisku. Preto ho posledné desaťročia umelo udržujú na možnom maxime. Lenže aj lykožrút má rad smrek. A keď je ho veľa, tak má proste hody. A bude ich mať dovtedy, kým na Slovensku nebude zastúpenie smreka také, aké bolo pred pár storočiami."
Lenže zodpovednosť lesníkov za súčasný stav sa v pamflete nikde neuvádza. Nevhodné hospodárske postupy, ktoré sú podľa mňa jednoznačne hlavnou (teda tou najpriamejšou) príčinou zvýšeného výskytu lykožrúta, si lesníci nechcú ani za nič priznať.
Namiesto toho radšej prikladajú do ohňa, pri ktorom sa všetci (zatiaľ) svorne zohrievajú: „Súčasný stav smrekových porastov je alarmujúci. Dochádza k ich celkovému rozpadu a lokálnemu zániku. Priamou príčinou rozpadu smrečín je pôsobenie podkôrneho hmyzu, pôdnych patogénnych húb, zmena chemizmu pôdy, celková strata vitality a pôsobenie ďalších faktorov."
Pekne im to tie „škodlivé činitele" rozvracajú. Však?
Žeby sme sa dočkali predsa len nejakej sebareflexie?
Kdeže!
Vinu treba zvaliť ešte aj na takzvaných ochranárov, v ktorých područí bol zrejme rezort životného prostredia za minulých vlád: „Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny začali orgány štátnej správy ochrany prírody a krajiny uplatňovať „pasívnu ochranu"."
Tie úvodzovky ohraničujúce pojem pasívna ochrana (ktorý slovenská legislatíva, mimochodom, nepozná) som pochopil buď ako snahu postupne zaviesť nový pojem do legislatívnej praxe alebo - jednoducho - len ako zosmiešnenie ničnerobenia tam, kde si to sedliacky rozum priam vyžaduje. Lenže kedysi sedliak nemal k dispozícii ani traktor, ani harvestor, ani štilku... Kedysi sedliak bral z blízkeho lesa (t.j. nie z útrob dnešných národných parkov) koľko vládal, pretože bol v úplne inej pozícii, než sme my - poloslepé deti konzumného a technokratického sveta.
Poberme sa ďalej, až k nemiestnej ukážke ľudovej tvorivosti ministerských úradníkov: „Rozpad alebo zánik chránených území a predmetu ochrany v nich sa považuje za súčasť prírodných procesov."
NO COMMENT.
„V zmysle tohto prístupu sa presadzuje ponechávanie chránených území s najvyšším stupňom ochrany na samovývoj."
Takže najväčším nepriateľom je nejaký samovývoj, pretože „... nespracovaná kalamitná hmota vytvára optimálne podmienky na premnoženia podkôrneho hmyzu a následný zánik dotknutých i okolitých porastov."
To je naozaj pozoruhodné, že za rozpad smrekových monokultúr na Slovensku môže ten nepatrný zlomok prírodných rezervácií (menej ako 2% rozlohy). Je naozaj pozoruhodné, že kapitola o vývoji smrekových porastov je hlavne kydaním na rezervácie - podľa roduverných lesníkov semenište najrozmanitejších pliag ničiacich les (O tom, prečo sú im rezervácie tŕňom v oku porozprávam niekedy inokedy).
Pamflet pokračuje predostrením troch scenárov vývoja: optimistického (obmedzenia z titulu ochrany prírody neexistujú), realistického (ten je najpodrobnejší - asi aj preto, že naňho treba rozrátať potrebné peniažky...) a pesimistický (asi skôr halucinácia: „Zníženie výmery smrekových lesov na úroveň 10 % sa uskutoční relatívne v krátkom časovom horizonte (približne 10 rokov) a bude mať nezvratný charakter.").
Zadné dvierka však zostávajú otvorené: „Prognózovanie vývoja škodlivých činiteľov je veľmi komplikované." A ďalej: „V súčasnosti neexistuje dostatok vedeckých poznatkov a experimentálnych skúseností pre nadefinovanie takých opatrení, ktoré by viedli k jednoznačnému a úplnému vyriešeniu problému hynutia smrečín. Súčasná veda a výskum však disponuje dostatočnými poznatkami umožňujúcimi začať uplatňovať opatrenia na brzdenie tohto procesu a zníženia jeho dôsledkov na maximálnu možnú mieru."
K predchádzajúcemu odseku mi nedá neuviesť komentár jedného kolegu: „Čiže chcú zaťať sekeru do štátneho rozpočtu a už si hľadajú alibi na to že to nevyjde, čo je viac-menej isté, len im to ešte nedošlo, resp. nechce dôjsť, aby mohli štát obalamútiť o niekoľko miliónikov na dopredu stratový kšeft, bez dosiahnutia toho, čo oni chcú a bez vymenovania toho, čo pri tom poškodia zničia a pod. (to je lepšie ako Klondike)."
Pomaly prichádzame k ďalšiemu (či skôr k hlavnému) vrcholu, teda asi skôr k vyvrcholeniu - ekonomické dôsledky: „Kalamitné situácie spôsobujú vždy zvýšené náklady na ťažbu dreva a znižujú tržby z jeho predaja. Obnova, zakladanie a pestovanie následných lesných porastov po kalamite sú nákladnejšie."
„Zo znížených tržieb z predaja kalamitného dreva a bez podpory z verejných zdrojov zväčša nie je možné zabezpečiť vyššie uvedené činnosti" (t. j. predovšetkým vysadenie nového lesa).
Nechám chvíľu hovoriť samotný pamflet, pretože v závere je obzvlášť výrečný:
„(Pre rok 2008) sa predpokladá realizovať obnovu na ploche asi 3 000 ha. Priemerné náklady na obnovu v podmienkach lokalít, v ktorých sa vyskytuje hynutie smrečín sa odhadujú na 45 000 Sk/ha, keď sa zabezpečovala prevažne smrekom. Potreba zvýšenia zastúpenia listnatých drevín cca na 40 %, zvýšenie podielu obaľovaných sadeníc, aplikácia opatrení na zlepšenie ujatosti sadeníc a chemizmu pôdy si vyžiadajú náklady nad rámec bežného obhospodarovania 117 000 Sk (na hektár)".
„Listnaté dreviny v novozaložených kultúrach budú veľmi atraktívne pre zver, preto bude potrebné vykonávať intenzívnu ochranu proti poškodzovaniu najmä odhryzom a to oplocovaním, repelentami alebo používaní mechanických prostriedkov. Náklady na následné činnosti súvisiace s ošetrovaním a ochranou výsadieb na uvedenej výmere si vyžadovali náklady asi 54 000 000 Sk (18 000 Sk/ha). Náklady na intenzívnu ochranu proti zveri a bežné ošetrovanie sa odhadujú na 100 000 000 Sk (33 000 Sk/ha)."
„ ... odhaduje sa, že z celkového množstva smrekovej kalamity v roku 2008 bude potrebné asi na 30 percentách realizovať intenzívne ochranné a obranné opatrenia proti podkôrnemu hmyzu (cca 1 000 000 m3). Priemerné preventívne náklady na 1 m3 ohrozených smrekových porastov podkôrnym hmyzom boli 40 Sk (náklady na lapače, feromónové návnady, ich inštaláciu a kontrolu, kladenie lapákov a kontrola). V rámci intenzívnej ochrany a obrany sa odhadujú náklady na 1 m3 120 Sk (zvýšený počet lapačov, lapákov, feromónových návnad, bodová a plošná chemická ochrana a asanácia a pod.)" (spolu teda 80 000 000 Sk).
„Pre spracovanie drevnej hmoty je potrebné sprístupniť časť lokalít cestami a zvážnicami. Odhaduje sa, že na tieto činnosti bude potrebných 90 000 000 Sk."
Resumé na rok 2008:
„Zvýšené náklady súvisiace s opatreniami nevyhnutnými na stabilizáciu smrečín sa odhadujú na 562 000 000 Sk a náklady na rekonštrukcie smrečín na 150 000 000 Sk. Celkove sa pre rok 2008 odhaduje potreba finančných prostriedkov v objeme 712 000 000 Sk. Pri odhade tržieb z predaja dreva v objeme 357 000 000 Sk bude chýbať 355 000 000 Sk na zabezpečenia obnovy, ochrany a ošetrovanie vyťažených území, ochranu proti podkôrnemu hmyzu, rekonštrukcie lesa a sprístupnenie zasiahnutých území."
A výhľad na ďalšie dva roky (2009 a 2010):
2009 = 500 000 000 Sk
2010 = 700 000 000 Sk
To sú posledné čísla a - vôbec - posledné údaje ktorými končí nielen kapitola „Finančné zabezpečenie opatrení", ale celý pamflet, pardón - iniciatívny materiál z dielne Ministerstva pôdohospodárstva s názvom „Správa o zdravotnom stave lesov".
Čo k tomu - na záver - dodať...
Klondike?
Ale kdeže! Niečo omnoho lepšie. A bez rizika.
