Najprv bol taký úvodný, asi desaťminútový, dokument . Už prvé sekundy navodili hororovú atmosféru: sugestívna „hudba", sugestívny úvodný komentár, sugestívny titulok - „Zničí lykožrút slovenské lesy?"
Súdnemu človeku so základným ekologickým vedomím je asi hneď jasná odpoveď: Nie.
Tak načo takýto hyperbolický titulok?
V krátkom dokumente sa k lykožrútovej „katastrofe" vyjadrovalo niekoľko štátnych zamestnancov (1. sektor) obhajujúcich nutnosť radikálneho boja s touto pliagou. Zaznelo aj krátke vyjadrenie zástupcu neštátnych vlastníkov lesov (2. sektor). Aj napriek tomu, že bol celý dokument husto popretkávaný ostrou kritikou mimovládnych ochranárskych organizácii (3. sektor), miestami až invektívami, priestor na vyjadrenie nedostali. Prečo?
A potom začala „diskuzia".
Hneď v úvode som mal zvlášte socialistické deja vu. To asi tou úvodnou hudbičkou - niečo v štýle prestávky v hokeji medzi prvou a druhou tretinou niekedy v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia. Aj tá „výzdoba" interiéru štúdia ...
Skúsme si predstaviť prítomných diskutujúcich (pekne zľava):
Pán Jaroslav Jaduš - štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR!
Pán Marián Ondrejčák - generálny riaditeľ sekcie lesníckej Ministerstva pôdohospodárstva SR!
Pán Ján Mizerák - generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR!
Pán Mikuláš Michelčík - predseda Združenia lesníkov a ochrancov prírody Tatier (bývalý riaditeľ Štátnych lesov Tatranského národného parku)!
Pán Július Novotný - generálny riaditeľ Národného lesníckeho centra!
Pán Ján Tuček - rektor Technickej univerzity vo Zvolene!
Okrem prvého pána sú všetci absolventi lesníckej fakulty - t.j. lesní inžinieri (ten prvý je strojný). To len pre úplnosť informácie.
Skutočne, veľmi vyvážené zloženie „diskutujúcich". Väčšina ľudí, u ktorých som očakával, že by mohli túto reláciu pozerať, ju vypli hneď ako vzhliadli prítomné osadenstvo. Ja som hrdinsky pozeral až do konca - a snažil som sa aj pozorne počúvať, hoci niekedy to bolo, priznám sa, aj pre mňa (tiežlesnéhoinžiniera) dosť problém. Miestami to bolo dosť chaotické, nezrozumiteľné, „diskutéri" si občas (určite nechtiac) odporovali. Ale keďže hovorili samé kapacity, tak to bola istotne pravda. A najzaujímavejšie bolo, ako sa všetci vedeli na tej pravde zhodnúť. Ku koncu relácie si už tak nadbiehali, že im to asi niektorým - odrazu som to z tej obrazovky pocítil (zvláštne, však?) - prišlo trápne. Áno, bolo to trápne divadielko.
Štátny tajomník Jaduš mi bude chýbať, keď odíde z politiky, a tým pádom aj z televíznych obrazoviek. Jeho samonabíjaci štýl drvenia občianskeho odporu sa už pomaly stáva klasikou. Do pomyselných rozvracačov štátu vystreli jeden náboj, vzápätí nabije dva. Vystrelí dva, nabije štyri. Vystrelí štyri, nabije šestnásť... No proste geometrickým radom. Asi tak ako sa vraj množí lykožrút... Až ho redaktorka (Jana Holéciová) musela brzdiť: „Ale pán Jaduš, druhá strana má aj protiargumenty...". A vtedy mi vystrelila ruka po telefóne. Skúsim sa dovolať a ... podarilo sa. Tak som sa spýtal: Kde je tá „druhá strana a jej protiargumenty"?
Ale padali len pohodlné otázky. Buď také, ktoré potvrdzovali všeobecnú pravdu prítomných „diskutujúcich" alebo také, ktoré vyzneli hlúpo a dalo sa na „hlúpych" divákoch vyvŕšiť (však pán Novotný?). A neskôr som zistil, že som nebol zďaleka jediný, ktorý sa dovolal a položil nepríjemnejšiu otázku.
Prečo sa nedalo dovolať do relácie a naživo položiť „diskutujúcim" otázku? A prečo dramaturgia vyberala len tie „vhodné" otázky?
Raj na Zemi
Na odpovede na niektoré otázky si stačilo počkať - necelé tri týždne.
To som veru nečakal, že tandem Višváder-Izák zarúbe až takto vysoko. S prekvapením som sa v stredu v novinách dočítal, že reláciu bohato sponzorovalo práve Ministerstvo životného prostredia z peňazí, ktoré si nechalo prideliť od Environmentálneho fondu . Ľuďom bez chrbtovej kosti nevadí, že (§ 2 zákona č. 587/2004 Z.z.):
- správu fondu vykonáva Ministerstvo životného prostredia
- riaditeľa fondu vymenúva a odvoláva minister životného prostredia
- minister životného prostredia zriaďuje Radu Environmentálneho fondu (ako svoj poradný orgán)
- podrobnosti o organizácii činnosti fondu a rady fondu upravuje štatút fondu, ktorý schválil a vydal minister životného prostredia
Nie je toto konflikt záujmov ako vyšitý? Čo je potom konfliktom záujmov, ak nie toto?
Ja viem, nič nehrozí. Žiadne zneužitie. Minister a jeho najbližší spolupracovníci sú čistí ako ľalie, sú to tí najbezúhonnejší, najcharakternejší, najčestnejší, najslušnejší, ... ľudia pod slnkom. Oni že by spreneverili čo i len korunu na nečestné účely? Zobuďte sa prosím vás! Máme tu raj na Zemi!
(Aké šťastie, že si ten „miliónik“ nepridelilEnvirofond sám sebe.)
