To bol len začiatok nasledujúceho dlhoročného psychologického teroru. S údivom som počúval slová zodpovedných funkcionárov mestského úradu, že bohužiaľ tí neprispôsobiví sú už takej mentality a úbohí ľudia z našej ulice si majú na nich zvykať. Pocítil som neuveriteľnú bezmocnosť, otrasný pocit neskutočného zúfalstva, ktorý som dovtedy nepoznal. Hlavou mi v momente preletovali desiatky variánt ako sa zbaviť tohto pre mňa dovtedy neznámeho "problému" alebo čo vlastne robiť v tejto situácii. Môj pocit absolútnej beznádeje rástol priamo úmerne s tým, ako neprispôsobiví začali na cudzích pozemkoch načíerno stavať chatrče, susedom zakopávať priamo na ich pozemkoch domový ale aj toxický odpad (keď minulý rok búrali prvú číernu chatrč, bágre vykopali šesť nákladných aút odpadu), no a zodpovední funkcionári namiesto pomoci slušným ľuďom, len krčili plecami a situáciu "zmierňovali" slovami o ich veľkej lútosti či držaní palcov...
Dnes je 26.2.2012, neprispôsobiví naďalej okupujú cudzie pozemky (cca. 500m2, pričom podľa listu vlastníctva vlastnia len 47m2), napriek platnému súdnemu rozkazu okresného súdu v Malackách z apríla minulého roku naďalej pália káble, namorené drevo a vlastne všetko čo im príde pod ruku, naďalej vylievajú močovku, močia, "kadia" susedom pod okná ich rodinných domov (nemajú žumpu a do potoka odpad vylievať nemôžu), podaktorí Malačania im stále vozia staré chladničky, mrazničky, televízory..., pretože za vývoz na odpadový dvor by museli platiť a takto sú radi aj neprispôsobiví asociáli, ktorí z toho dolujú rôzne predmety do zberu a ostatné časti, toxický odpad zakopávajú na susedné pozemky...
Keď sme pred dvoma rokmi spolu s mojim 80-ročným chorým otcom prosili primátora nášho rodného mesta o pomoc, "poradil" nám, že v Plaveckom Podhradí sú lacné rodinné domy na predaj! Podaktrí úradníci nám zase radili odsťahovať sa z vlastného domu (inak už je nepredajný) alebo mi odporučili vrátiť sa do zahraničia, kde som žil desať rokov!
Nikdy som necítil potrebu písať nejaké blogy, vždy som bol len priemer čo sa týka nejakých slohových prác ešte na škole, jednoducho ma to nejako nebavilo. Denne mi chodia maily, správy od ľudí, ktorí sa vypytujú ako pokračuje toto dômyselné terorizovanie občanov našej ulice agresívnymi asociálmi, ktorí sú podporovaní a chránení priam ako mestský poklad (24 hodín denne je tu polícia, aby náhodou neprispôsobivých neprišli napadnúť nejakí skíni) alebo mi píšu ľudia, ktorí prežívajú podobné peklo, ktorých sa takisto snažia vyhnať z vlastných domovov a prosia ma o rady či kam sa majú obrátiť o pomoc. Keďže slovenské média od jesene minulého roku ignorujú túto našu katastrofálnu situáciu, dokonca ma daktoré slovenské média označili ako rasistu, fašistu, dokonca aj satanistu....aj preto sa pokúšam aspoň takouto formou informovať verejnosť.
Ozaj neprajem poznať ten pocit nikomu, pocit, že ste v podstate bezbranný proti agresívnej skupine asociálov, žijete v tom pekle 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Skúste sa zamyslieť....môže sa to stať každému.
