Čo je to vlastne sloboda?
Sloboda je prejavom našej vôle konať sami za seba a rozhodovať sa medzi správnym a nesprávnym – aby sme mohli konať sami a nerozhodovali za nás iní. Je to praktický princíp, ktorý využívame pri každodenných rozhodnutiach svojho života.
Paradoxom dnešnej demokracie však je, ak náš hlas, moc a celá táto sloboda vznikne a zároveň zhasne vhodením volebného lístka do urny raz za štyri roky.
Jedna sekunda zo štyroch rokov – trochu málo slobody, nie?
Mnohí ľudia si totiž nedokážu prepojiť osobnú slobodu so správou vecí verejných. Demokraciu môžeme chápať ako inštitucionalizovanú slobodu – slobodu prenesenú do pravidiel, podľa ktorých spoločne rozhodujeme.
Ak však v dôležitých otázkach nemôžeme konať sami za seba, rozhodujú za nás iní.
A práve tu prichádza jeden z najčastejších argumentov proti funkčnému referendu:
„Ak k referendu nepríde nadpolovičná väčšina všetkých voličov, výsledok nemá legitimitu. O takej dôležitej veci predsa nemôže rozhodovať menšina.“
Na prvé počutie to znie veľmi spravodlivo.
Je to však naozaj tak?
V čom je problém v jednej vete?
Neúčasť nie je hlas PROTI.
Človek, ktorý k referendu neprišiel, nepovedal „nie“. Jednoducho svoj hlas neodovzdal.
Presne na tento problém upozorňujú aj Jos Verhulst a Arjen Nijeboer v publikácii Priama demokracia: Fakty a argumenty. Pri účastníckom kvóre totiž môže byť pre odporcov návrhu výhodnejšie referendum bojkotovať než prísť a hlasovať proti.
Celú publikáciu si môžete prečítať tu: Priama demokracia – Fakty a argumenty.
Chcete pochopiť, ako priama demokracia funguje ako celý systém – od obce cez kantón až po štát? Pozrite si našu Encyklopédiu – Priama demokracia v praxi.
1. Dvojitý meter: Prečo pri voľbe politikov kvórum neexistuje?
Predstavme si, že by sme rovnaké pravidlo použili aj pri voľbách:
„Ak nepríde voliť viac ako polovica všetkých oprávnených voličov, voľby sú neplatné.“
Také pravidlo však pri parlamentných, európskych, krajských ani komunálnych voľbách nemáme.
Aj keď príde menej ako polovica voličov, výsledok je platný a zvolení zástupcovia dostávajú plný mandát rozhodovať.
Prečo teda pri voľbe politikov účasť pod 50 % neprekáža, ale ak majú občania sami rozhodnúť o jednej konkrétnej otázke, je aj 49,9 % účasť málo?
Ak od občanov pri referende požadujeme, aby boli „dostatočne reprezentatívni“, prečo rovnakú podmienku nepožadujeme pri voľbe ich zástupcov?
2. Neúčasť nie je nesúhlas
V systéme bez účastníckeho kvóra má občan slobodnú voľbu.
Chcem rozhodnúť:
Téma ma zaujíma, mám na ňu názor → idem hlasovať.
Nechcem rozhodnúť:
Téma pre mňa nie je dôležitá, nemám vyhranený názor alebo výsledok prenechávam ľuďom, ktorí sa rozhodli hlasovať → zostanem doma.
Ale z toho, že som zostal doma, ešte nikto nemôže zistiť, či som bol za alebo proti.
A tu vzniká problém kvóra.
Človek, ktorý hlasuje NIE, a človek, ktorý vôbec nehlasuje, sú z hľadiska výsledku fakticky postavení na jednu stranu – obaja môžu pomôcť tomu, aby návrh neprešiel.
Výsledkom je zvláštny paradox:
Odporca návrhu môže mať väčšiu šancu zvíťaziť tým, že nebude hlasovať, ako tým, že príde a zahlasuje proti.
To už nie je súťaž argumentov ÁNO a NIE.
Je to súťaž ÁNO proti NIE + zostaňte doma.
3. Kvórum vytvára z neúčasti politickú zbraň
Na Slovensku stanovuje čl. 98 Ústavy SR, že výsledok celoštátneho referenda je platný, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a rozhodnutie prijme nadpolovičná väčšina účastníkov.
Pri miestnom referende zákon o obecnom zriadení vyžaduje účasť aspoň polovice oprávnených voličov.
Čo toto pravidlo spôsobuje?
Odporcom návrhu nemusí stačiť presvedčiť občanov, aby hlasovali NIE. Môžu ich presviedčať, aby nehlasovali vôbec.
A tým sa mení samotná podstata rozhodovania.
Do jedného pomyselného vreca sa dostanú:
občania, ktorí sú proti návrhu,
občania, ktorých téma nezaujíma,
nerozhodnutí,
chorí,
odcestovaní,
ľudia, ktorí hlasovanie nestihli,
aj tí, ktorí jednoducho nechceli rozhodovať.
Všetkým však systém fakticky prisúdi rovnaký účinok: pomáhajú zabrániť platnosti referenda.
Živý príklad z júla 2026
Na celoštátnom referende 4. júla 2026 bola účasť 16,13 %. Referendum preto nebolo platné.
Čo nám však číslo 16,13 % hovorí?
Hovorí nám, koľko občanov prišlo hlasovať.
Nehovorí nám, že zvyšných 83,87 % bolo proti.
Medzi tými, ktorí zostali doma, mohli byť odporcovia, prívrženci, nerozhodnutí aj ľudia, ktorých referendum jednoducho nezaujímalo.
Neúčasť sama osebe nevyjadruje politický názor.
Preto ju nemožno poctivo vydávať za hlas proti.
A ako to robia Švajčiari?
Vo Švajčiarsku pri federálnom fakultatívnom referende neplatí slovenská podmienka, že sa musí zúčastniť viac ako polovica všetkých voličov.
Ak občania vyvolajú referendum proti prijatému zákonu, rozhodujú hlasy občanov, ktorí hlasovali.
A výsledok platí.
Nikto nepripočítava ľudí, ktorí zostali doma, ani k jednej strane.
Je to jednoduchý princíp:
Kto chce rozhodovať, hlasuje. Kto nechce rozhodovať, svoj hlas nikomu automaticky neodovzdáva.
Záver: komu patrí hlas človeka, ktorý mlčal?
Spravodlivá väčšina nevznikne tým, že ľuďom, ktorí nehlasovali, pripíšeme názor, ktorý nikdy nevyjadrili.
Kto chce povedať ÁNO, nech hlasuje áno.
Kto chce povedať NIE, nech hlasuje nie.
A kto sa rozhodne nehlasovať, toho slobodné rozhodnutie treba rešpektovať – nie jeho mlčanie premeniť na hlas jednej zo strán.
Preto diskusia o odstránení 50-percentného kvóra nie je diskusiou o tom, či dovolíme menšine vládnuť väčšine.
Je o oveľa jednoduchšej otázke:
Máme právo človeku, ktorý nehlasoval, pripísať hlas, ktorý nikdy neodovzdal?
Čo si o tom myslíte vy?
Je podľa vás spravodlivé, aby referendum mohli zablokovať aj ľudia, ktorí vôbec nehlasovali, zatiaľ čo pri voľbách našich zástupcov nijaké 50-percentné kvórum účasti nevyžadujeme?
Zapojte sa do diskusie.
Predchádzajúce časti seriálu:
Mýtus č. 1: Švajčiari na to potrebovali stáročia, my na to nie sme zrelí
Mýtus č. 2: Švajčiarsky model sa nedá prevziať 1:1, u nás by to nefungovalo
Mýtus č. 3: Bežný občan nie je odborník a nedokáže kvalifikovane rozhodovať o zložitých otázkach
Mýtus č. 4: Nezrušili by sme si v referende všetci dane a nepriviedli tak štát do krachu?
Mýtus č. 5: Nestačí jeden šikovný demagóg na to, aby zmanipuloval celé ľudové hlasovanie?
Mýtus č. 6: Môže priama demokracia slúžiť ako zbraň väčšiny na utláčanie menšín?
Mýtus č. 7: Naozaj sme takí hlúpi? Mýtus, že referendum vidí svet len čiernobielo
Mýtus č. 8: Funkčná priama moc občanov podkopáva stabilitu republiky. Mýtus o konflikte so zastupiteľským systémom
Mýtus č.9: Chceme mať len pokoj? Že nás referendá otravujú, je výhovorka politikov
