Keď sa povie, že švajčiarsky model sa nedá prevziať 1:1, znie to logicky – a je to pravda. Slovensko totiž ani nemusí kopírovať Švajčiarsko do poslednej bodky, aby mohlo profitovať z jeho princípov. Koniec koncov, ani samotné Švajčiarsko nefunguje na princípe 1:1. Každý z 26 kantónov má vlastnú ústavu a iné pravidlá: líšia sa v počte potrebných podpisov, v lehotách aj v tom, o akých konkrétnych zákonoch, daniach či investíciách do nemocníc a ciest môžu občania priamo rozhodovať. (Zdroj: Federalism in Switzerland – admin.ch). Ak si model dokázali vnútorne prispôsobiť odlišné kantóny, neexistuje technický dôvod, prečo by si jeho prvky nemohlo adaptovať Slovensko. Argument o „neprenositeľnosti“ je v skutočnosti dymovou clonou, ktorá zakrýva fakt, že priama demokracia nie je o kopírovaní histórie, ale o funkčnej technológii, ktorú u nás politici úmyselne zablokovali.
1. Inštitucionálna technológia namiesto „národnej povahy“
Prvým krokom k vyvráteniu Mýtu č. 2 je pochopenie, že priama demokracia je súborom technických pravidiel. Švajčiarska konfederácia tieto nástroje definuje ako pilier štátnosti postavený na legislatíve, nie na emóciách. (Zdroj: Art. 138-142 Federal Constitution of the Swiss Confederation).
Tieto mechanizmy úspešne fungujú aj v iných kultúrnych prostrediach, čo vyvracia tézu o „neprenositeľnosti“:
Oregon (USA): Občianske iniciatívy fungujú od roku 1902. (Zdroj: Oregon Secretary of State).
Bavorsko (Nemecko): Rozvinutá komunálna priama demokracia od roku 1995. (Zdroj: Bayerisches Staatsministerium des Innern).
2. Subsidiarita: Kľúč k adaptácii
Prenositeľnosť, ktorú Mýtus č. 2 popiera, v skutočnosti stojí na princípe subsidiarity. Ide o prenos rozhodovania na najnižšiu možnú úroveň (obec, kraj), kde sa občan učí zodpovednosti za bezprostredné okolie, čo plynule prechádza voči štátu (príklad pre nás). (Zdroj: Art. 5a Federal Constitution of the Swiss Confederation).
3. Diagnóza prof. Kresáka: Zlé pravidlá hry
Najsilnejší dôkaz proti Mýtu č. 2 prináša paradoxne jeden z autorov našej ústavy, prof. Peter Kresák. Vo svojej vedeckej analýze nehovorí, že model je neprenosný, ale identifikuje už konkrétne legislatívne chyby, ktoré ho u nás blokujú:
„Na jednej strane sme do ústavy vpísali niečo, čo sa volá priama demokracia, ale na druhej strane sme k tomu prijali také pravidlá hry, ktoré v podstate znemožňujú jej reálne vykonávanie.“ — prof. Peter Kresák (Zdroj: Videozáznam z konferencie „Zmena Ústavy SR v prospech demokracie“)
Dôležité! Profesor Peter Kresák vo svojom príspevku (či už vo videozázname, alebo v písomnej forme) opisuje skutočný stav priamej demokracie na Slovensku ako ‚nenarodené dieťa‘. Zároveň načrtáva technickú cestu, ako ju bezpečne priviesť na svet.
4. Werner Bussmann: Stačí sa inšpirovať
Švajčiarsky expert Werner Bussmann na rovnakej konferencii v Bratislave definitívne pochoval Mýtus č. 2 vysvetlením, že nejde o kopírovanie histórie, ale o prevzatie funkčných postupov:
„Švajčiarsky systém nepovažujeme za model pre Slovensko, ale za príklad, ktorý môže slúžiť ako zdroj inšpirácie. Priama demokracia slúži prostredníctvom vhodných právnych predpisov k zvyšovaniu zapojenia občanov...“ — Werner Bussmann (Zdroj: IVO – Direct democracy in Slovakia and Switzerland)
5. Technická bariéra: Kvórum
Zatiaľ čo Mýtus č. 2 operuje s „mentalitou“, realita je o číslach. Slovenská ústava a správne právo trestá účasť 50 % kvórom (Čl. 98 ods. 1 Ústavy SR), zatiaľ čo švajčiarska ústava kvórum nepozná (Art. 142 Federal Constitution). Ak by Švajčiari mali slovenské pravidlá, ich priama demokracia by zanikla, pretože ich priemerná účasť je 45 %. (Zdroj: Swiss Federal Statistical Office – Voted turnout).
Záver k Mýtu č. 2
Argument o neprenositeľnosti je len dymovou clonou. Ako ukázali prof. Kresák aj Werner Bussmann, problémom nie je slovenský občan, ale „pravidlá hry“. Ak upravíme legislatívne parametre (zrušenie kvóra, posilnenie subsidiarity), švajčiarska inšpirácia sa stane slovenskou realitou. Mýtus č. 2 je vyvrátený: priama demokracia je univerzálna technológia, ktorej stačí „odomknúť dvere“.
Zapojte sa do debaty! Veríte viac argumentu o „inej mentalite“, alebo vás presvedčili technické dôkazy o zle nastavených pravidlách hry?
V nasledujúcom blogu sa pozrieme na: Mýtus č. 3: „Bežný občan nie je odborník a nedokáže kvalifikovane rozhodovať o zložitých otázkach.“
