Máte pocit, že váš hlas a moc končí vhodením lístka do urny raz za štyri roky? Že o dôležitých veciach vo vašej obci či štáte rozhodujú ľudia, ktorých ste poriadne ani nevideli, a to „o vás bez vás“?
Zozbierali sme 21 najčastejších mýtov, výhovoriek a poloprávd, ktorými nás už desaťročia presviedčajú, že „nie sme dosť zrelí“ na to, aby sme mali v rukách skutočnú moc - posledné slovo v rozhodovaní.
Mýtus č. 4: Nezrušili by sme si v referende všetci dane a nepriviedli tak štát do krachu?
Tento blog vychádza z odborných podkladov publikácie Priama demokracia: Fakty a argumenty (2015), konkrétne z kapitoly 6. Možné námietky proti priamej demokracii, podkapitoly b. Nedostatok zmyslu pre zodpovednosť a e. Moc peňazí. Celú publikáciu si môžete prečítať tu: Priama demokracia - PDF
Častým strašiakom odporcov priamej demokracie je predstava, že ľudia sú nezodpovední sebci. Tvrdia, že akonáhle dostaneme šancu, odhlasujeme si nulové dane a zároveň nekonečné štátne výdavky. Fakty zo sveta však hovoria presný opak.
1. Sú ľudia v otázke peňazí skutočne nezodpovední?
Námietka o „nezodpovednosti“ predpokladá, že občan nevidí súvislosť medzi príjmami štátu a kvalitou služieb. Prax zo Švajčiarska však ukazuje, že voliči opakovane v referendách odmietli plošné zníženie daní alebo extrémne predĺženie dovolenky, ak by to ohrozilo stabilitu krajiny. Občan totiž, na rozdiel od politika pred voľbami, nemusí kupovať voličov nereálnymi sľubmi.
2. Dokážu nás bohaté lobistické skupiny „kúpiť“?
Existuje obava, že dobre financované lobistické skupiny dominujú diskusii a využijú referendá na svoje vlastné zámery. Výskumy však naznačujú, že peniaze majú vplyv skôr na zastavenie nových návrhov (zachovanie status quo), ale len málokedy dokážu „pretlačiť“ zákon, s ktorým ľudia vnútorne nesúhlasia. Propaganda vždy narazí na realitu peňaženiek bežných ľudí.
3. Prečo Švajčiari nemajú dlhy a Slovensko áno?
Rozdiel nie je v tom, že by Švajčiari boli „bohatší“, ale v tom, ako prísne strážia svoje spoločné peniaze.
Dlhová brzda pod kontrolou: Švajčiarsko má ústavný mechanizmus, ktorý vyžaduje vyrovnaný rozpočet.
Právo veta nad výdavkami: Ak chce parlament schváliť nové dane alebo výdavky nad určitý limit, občania majú právo vyhlásiť o nich referendum (tzv. finančné referendum).
Zodpovednosť vs. populizmus: Kým na Slovensku politici často vytvárajú deficity a nové dane, aby zaplatili predvolebné balíčky, vo Švajčiarsku by takéto kroky museli prejsť schválením od tých, ktorí ich platia – od občanov. Aj preto Švajčiarsko dlhodobo hospodári s takmer nulovým deficitom.
4. Brzdí priama demokracia plytvanie verejnými financiami?
Dáta potvrdzujú, že tam, kde majú ľudia právo veta nad rozpočtom, sú verejné výdavky nižšie a štátny dlh menší. Občania sú v úlohe „strážnych psov“, ktorí nedovolia politikom utrácať na predražené zákazky alebo zbytočné projekty.
5. Majú politici väčší zmysel pre zodpovednosť než my?
Politikov možno formálne brať na zodpovednosť, ale v praxi často vytvárajú dlhy pre budúce generácie, len aby vyhrali najbližšie voľby. Občan v priamej demokracii znáša následky svojho rozhodnutia priamo. Ak si niečo odhlasuje, vie, že to bude musieť zaplatiť, čo vytvára oveľa prirodzenejší tlak na zodpovedné správanie.
Záver: Občania sa v praxi nesprávajú ako malé deti v cukrárni. Práve naopak, priama demokracia ich učí vidieť štátnu pokladnicu ako svoju vlastnú. Rozpočtová zodpovednosť nie je v parlamente o nič vyššia než u ľudí, ktorí tie peniaze svojou prácou vytvárajú.
Čo si o tom myslíte vy? Pripadá vám bezpečnejšie nechať o rozpočte rozhodovať 150 politikov, alebo si radšej nechať právo veta v rukách občanov, ktorí ten štát reálne financujú?
